Reklama
Reklama

Rovná daň sama osebe je nespravodlivá

Pripravovaná daňová reforma má za cieľ zaviesť rovnú daň, a tým zjednodušiť daňový systém. Jedna vec je idea, druhá samotná realizácia. Dá sa povedať, aký bude mať reforma vplyv na spoločnosť? - Slovenská daňová reforma vychádza z liberálnych predstáv jej hlavných tvorcov. Je to subjektívny konglomerát učebnicových poučiek a čiastkových odpozorovaných výsledkov z rôznych krajín sveta.
Počet zobrazení: 363
5-m.jpg

Pavol Kárász, prognostik

Narodil sa 11. marca 1948 v Bratislave. Po absolvovaní štúdia matematiky a ekonometrie na Univerzite Komenského v roku 1971 pokračoval v ašpirantskom štúdiu ekonómie (1973 - 1978) na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Od roku 1971 až dodnes pôsobí ako vedecký pracovník v oblasti ekonómie. Pracoval vo viacerých vedeckých ústavoch: v Inštitúte informatiky a štatistiky (1971 - 1985, 1988 - 1990), neskôr vo Výskumnom ústave oblastného plánovania (1985 - 1988) a od roku 1990 v Prognostickom ústave Slovenskej akadémie vied. V deväťdesiatych rokoch prednášal makroekonómiu na Ekonomickej univerzite a Fakulte managementu UK. Je autorom viac ako 180 vedeckých a 70 populárno-vedeckých publikácií. Okrem toho sa od roku 1991 venuje expertíznej, poradenskej a konzultačnej činnosť v oblasti ekonómie. V roku 1998 získal striebornú čestnú plaketu Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách.

Pripravovaná daňová reforma má za cieľ zaviesť rovnú daň, a tým zjednodušiť daňový systém. Jedna vec je idea, druhá samotná realizácia. Dá sa povedať, aký bude mať reforma vplyv na spoločnosť? - Slovenská daňová reforma vychádza z liberálnych predstáv jej hlavných tvorcov. Je to subjektívny konglomerát učebnicových poučiek a čiastkových odpozorovaných výsledkov z rôznych krajín sveta. Vládne v nej filozofia fiškálnej a legislatívnej jednoduchosti a filozofia znižovania daňovej zaťaženosti. Žiaľ, nevenuje dostatočnú pozornosť národohospodárskej rovine daňového systému, pretože daňový systém neslúži iba na to, aby naplnil verejné rozpočty, ale slúži na to, aby ovplyvňoval správanie sa domácností, podnikateľských subjektov a charakter ekonomického vývoja spoločnosti. V tejto oblasti má rozhodujúci vplyv. Žiaľ, daňová reforma, tak ako odštartovala, nevenovala týmto skutočnostiam takmer nijakú pozornosť.

Snahou tvorcov reformy bolo zjednodušiť daňový systém, no už sa hovorí o rôznych kompenzáciách. Nie je to v protiklade s deklarovaným zámerom? - Po viacerých zverejneniach rôznych kontúr a častí tejto reformy sa slovenská verejnosť mohla dočkať istých inovácií v úvahách, ktoré by sa hádam dali najlepšie demonštrovať napríklad predstavou o kompenzáciách. Negatívne dôsledky na životnú úroveň nízkopríjmových skupín, menovite dôchodcov, by mali byť kompenzované rôznymi platbami. Išlo tu o známy problém zvýšenia dolnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá by sa predovšetkým dotkla každodennej spotreby dôchodcov a nízkopríjmových skupín. Nuž pôvodná úvaha bola, že sa daň zjednoduší a zamedzí sa podvodom. Teraz sa spomína zavedenie kompenzačného mechanizmu. Treba povedať, že uvažovaná suma 6 - 7 miliárd korún by bola iba veľmi slabou náplasťou na to, čo by táto daň priniesla. Na porovnanie, v Českej republike je DPH na potraviny 5 percent v Rakúsku 10-12 percent a na Slovensku má byť 20 percent. Takže aj z tohto vidíme istú kontraproduktivitu. Daňový systém sa mal zjednodušiť, preto sa dáva jedna sadzba, no na druhej starne je tu administratívny šimel a prerozdeľovacie neefektívne mechanizmy. Celková koncepcia stojí na hlinených nohách, nie je dostatočne koncepčne postavená, je odpozorovaná a vyčítaná z kníh. Tvorcovia nemajú ucelenú predstavu o realizácii tejto reformy.

Paradoxne na negatívne vplyvy reformy upozorňujú aj rozličné združenia ekonómov, ktorým je myšlienka rovnej dane blízka... - Áno, v poslednom čase sme boli svedkami licitácie, ktorá sa dotýkala sadzby dane. Ministerstvo financií vyšlo s rovnou sadzbou 20 percent a rôzne záujmové združenia a skupiny začali s 18 percentami. A to mi pripomína mechanizmus licitácie. Na jednej strane je to dobre, že verejnosť má možnosť vyjadriť svoj názor, lebo je to dôkaz toho, že u nás je sloboda slova a dá sa diskutovať. Na druhej strane je smutné, že záujmové organizácie nechápu daňovú reformu vo všetkých jej súvislostiach, závažnosti a dosahoch jej vplyvu, ktorý môže mať reforma na ďalší vývoj spoločnosti. Daňová sústava sa nemení veľmi často, a ani to nie je dobré, keď sa robí často. Keď už sa k takémuto kroku odhodláme, malo by to byť urobené čo najlepšie.

Aké sú teda kritériá kvality daňovej reformy? - Daňový systém by mal predovšetkým pomôcť verejným financiám k stabilite a k prijateľnej deficitnosti, ktorá bude postupne konvergovať v súlade s maastrichtskými kritériami európskej menovej únie. Druhým kritériom je národohospodárska rovina tejto reformy, ktorá by mala mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, investičnú aktivitu, spotrebnú aktivitu, životnú úroveň domácností a kvalitu zabezpečovania služieb štátu. Tretím kritériom je konkurencieschopnosť daňového prostredia v jednotnom ekonomickom priestore EÚ.

Čo konkrétne to môže znamenať, keď tieto kritériá nebudú splnené? - Ministerstvo financií uznalo, že jednotná sadzba by znížila životnú úroveň nízkopríjmových skupín. Doteraz sa nehovorilo, že táto zvýšená dolná sadzba na 20 percent môže mať veľmi výrazný vplyv aj na zníženie konkurencieschopnosti spotrebiteľského trhu v jednotnom ekonomickom priestore, že rôzne služby a tovary, najmä potraviny, pôjdu ľudia radšej nakupovať do Čiech a časom možno aj do Rakúska, kde je nižšia DPH, čím sa zníži domáci dopyt. To môže mať negatívny vplyv na niektoré odvetvia hospodárstva nevynímajúc cestovný ruch, pričom beriem do úvahy mechanizmus vrátenia DPH, pretože značná časť nákupov je realizovaná tak, že sú refundované, ale refundáciu DPH nikto nevkladá do týchto kritérií. Myslím si, že to je ďalší negatívny faktor.

Vráťme sa ešte k samotnej výške daní. Má vôbec zmysel pri zavedení rovnej dane diskutovať o tom, či bude šestnásť- alebo dvadsaťpercentná? - Nie je na mieste licitovať o 16, 18 alebo 21 percentách. Je potrebná vecná argumentácia, pretože daňový systém to nie je licitácia, ale funkcie, ktoré by mal systém plniť. Žiaľ, v doterajšom vývoji reforiem nerezonuje tak, ako by mala sociálna dimenzia týchto reforiem. Nie je dostatočne zohľadnená skutočnosť, že životná úroveň väčšiny Slovákov je v porovnaní s priemerom EÚ veľmi nízka a ešte k tomu je katastrofálne regionálne diferencovaná. Táto skutočnosť neprispieva k posilneniu sociálno-ekonomickej kohézie, čo je vlastne jeden z hnacích motorov fungovania EÚ. Únia predstavuje istú jednotu ekonomického, sociálneho a environmentálneho aspektu rozvoja spoločnosti. Týmto otázkam sa nevenuje taká pozornosť, ako by si vyžadovali.

Existuje analýza, aký bude mať reforma vplyv na fungovanie štátu? - Doteraz nebola predložená nijaká seriózna ex ante analýza vplyvu zavedenia rovnej dane. Za pozitívne treba označiť, že istá diskusia prebieha, no je skôr živelná ako systémová a týka sa iba parciálnych problémov daňovej reformy. Analýza teda nie je k dispozícií a neviem o tom, či ministerstvo financií okrem toho, že si zrátalo svoje rozpočtové možnosti, aký vplyv bude mať daňová reforma na štátny rozpočet, dalo vypracovať nejakú analýzu o vývoji života rôznych sociálnych skupín, správania sa podnikateľských subjektov, rozvoja domácností a účinkov na prebiehajúce reformy dôchodkového zabezpečenia a zdravotného systému. Nie je zabezpečená ani väzba medzi jednotlivými reformami. Vyžaduje si to komplexnosť, lebo daňový systém ovplyvňuje nemocenské aj dôchodkové poistenie. Bez komplexnej nadväznosti a zhodnotenia vplyvu všetkých reforiem na ekonomiku je obraz daňovej reformy, ktorý môžeme dostať, vždy iba čiastkový.

A to sme ešte nehovorili o ďalších častiach verejných financií, ktoré sa taktiež reformujú... - Áno, reformuje sa riadenie verejných financií, prebieha ich decentralizácia a nakoniec treba vyriešiť nadväznosť verejných financií na štrukturálne fondy Európskej únie alebo na rozpočtovacie systémy EÚ – to znamená, že prostriedky EÚ, ktoré budú na Slovensko od budúceho roku prúdiť v rámci štrukturálnych fondov, budú tiež súčasťou verejných financií. Ako to bude koordinované s rozpočtovým hospodárením verejnej správy? Ako to bude koordinované so zavádzaním štátnej pokladnice s decentralizáciou verejných financií? Je tu strašne veľa problémov, ktoré s daňovým systémom súvisia a mali by byť na zreteli. Keď sa povie nejaké číslo – 18, 19 alebo 20, mali by sa najprv povedať vecné argumenty a až potom ,,liciovať“!

V prospech zavedenia rovnej dane sa často uvádza argument, že rovná daň pritiahne zahraničný kapitál. - Konkurencieschopnosť daňového prostredia je tiež veľmi dôležitá. Zahraničný kapitál prúdi tam, kde je to preň výhodné, povedzme v Írsku alebo na Cypre je daň 10 až 12 percent. No na druhej strane tu stále máme neefektívnu verejnú správu, ktorá spotrebuje viac prostriedkov, ako ekonomika dokáže vytvoriť. Preto ju treba zreformovať – je to spleť problémov, ktoré treba riešiť.

Spomenuli ste neefektívnu verejnú správu. Nemalo sa postupovať úplne naopak – najprv hľadať rezervy, napríklad pri výdavkoch na verejnú správu, a až potom reformovať dane? - Boli tu rôzne pokusy urobiť niečo s verejnou správou, no dopadli tak, ako dopadli, čoho sme dnes svedkami. Reformy možno dobre zrealizovať aj viacerými spôsobmi. Žiaľ, na Slovensku neexistovala ucelená koncepcia týchto reforiem. Každému bolo jasné, že treba urobiť systémovú reformu verejných financií, teda výdavkovú časť verejných rozpočtov. Táto časť sa dá znižovať alebo zeefektívňovať rôznymi spôsobmi: reorganizáciou, jej zúžením, decentralizáciou a zmenou financovania funkcií, ktoré verejná správa vykonáva. Zo všetkých týchto možností sa na Slovensku čosi urobilo, ale nie úplne a komplexne, a nie previazane. Začala sa decentralizácia, napríklad niektoré kompetencie v oblasti zdravotníctva a školstva prešli na obce, no financie nie. Sú tu obavy, že nekoncepčnosť a čiastkovosť sa môže zopakovať aj pri daňovej reforme. V strednodobom horizonte to teda môže urobiť viac škody ako osohu.

Stojíme na prahu Európskej únie. Istá miera progresivity v zdaňovaní je zachovaná v každej z krajín EÚ. Existuje, okrem Estónska, nejaký konkrétny príklad rozvinutej krajiny, ktorá má rovnú daň? - Okrem Estónska, ktoré je kandidátskou krajinou EÚ, rovná daň neexistuje ani v jednej z krajín európskej pätnástky. Rovná daň sama osebe, kým nie je doplnená o ďalšie mechanizmy, je sociálne nespravodlivá.

O aké mechanizmy ide? - Najjednoduchší možný mechanizmus, o ktorom uvažovali aj na ministerstve financií, je zvýšenie odpočítateľnej položky. Viem si predstaviť situáciu zachovania rovnej dane 20 percent aj pre právnické aj pre fyzické osoby, ale pre fyzické osoby by existovala odpočítateľná položka okolo stotisíc korún. Nízkopríjmové skupiny by na tom ešte zarobili a vytvoril by sa tým priestor pre vyšší stupeň investovania domácností aj firiem. U firiem by sa znížil „záujem“ o daňové podvody, zlegalizovali by sa finančné toky. U domácností by to vo výraznej miere mohlo prispieť ku kapitalizácii domácností tým, že by mohli investovať do predmetov dlhodobej spotreby, do výstavby, dôchodkov atď...

A keby sa to nestalo? - Keby rovná daň nebola doplnená o zvýšenú odpočítateľnú položku, tak by bola sociálne veľmi nespravodlivá.

Každá reforma niečo stojí. V prípade zavedenia dvadsaťpercentnej DPH sa ako mantra omieľa, že to zaplatia fajčiari, konzumenti alkoholu a automobilisti. Budú to skutočne iba oni? - Určite nie, ale aj v iných vyspelých krajinách je to väčšinou tak, že ak v rozpočte chýbajú finančné zdroje, tak sa to vykryje spotrebnými daňami z palív a mazív, z alkoholu a z cigariet. Sú krajiny, kde sa spotrebné dane vzťahujú aj na iné tovary, napríklad automobily. Nazdávam sa však, že sa to dá riešiť aj inak. Napríklad vhodnou sústavou daní z majetku – povedzme, že nehnuteľnosti nad desať miliónov korún by boli vysoko progresívne zdaňované.

No na Slovensku je trend presne opačný a plánuje sa aj zrušenie tzv. trojdane... - Tam, kde je problém vybrať priame dane, tak sa dôraz kladie na nepriame dane. Áno, je tu snaha znižovať priame a zvyšovať nepriame dane. Ja si však myslím, že by bolo potrebné celkovo znížiť daňovú zaťaženosť, teda priame aj nepriame dane, a zvýšiť efektívnosť systému verejných financií. Toto je oveľa ťažšia úloha, ale zvýšila by sa tým konkurencieschopnosť Slovenska.

V jednom z variantov dôchodkovej reformy sa uvažovalo o zdanení príjmov dôchodkov nad sumu 84 100 korún ročne (7000 korún) mesačne. Aké by to malo dôsledky pre samotných dôchodcov? - Vzhľadom na súčasnú sociálnu situáciu je to myšlienka dosť nešťastná. Z hľadiska tvorcov tejto skôr učebnicovej koncepcie daňovej reformy a z hľadiska matematickej čistoty je úvaha, že každý príjem treba zdaňovať, úplne prirodzená. No keď zoberieme do úvahy sociálnu rovinu problému, tak by som to nazval neľudským riešením. Možno by tvorcov tejto myšlienky bolo treba poslať na dôchodok, zdaniť im ho a potom nech skúsia v Bratislave zaplatiť obyčajný dvojizbový byt a nezomrieť hladom. Aj na to sa treba pozerať pri zostavovaní daňovej reformy.

Prejdime teraz na inú tému. O rok sa Slovensko stane členom EÚ. Ako to ovplyvní naše podniky? - Pre podniky to predovšetkým prinesie voľný pohyb kapitálu, tovaru a neskôr aj práce, čo znamená jednoduchšie obchodovanie so zahraničím v rámci EÚ. Keďže 60 percent slovenského exportu prúdi do krajín EÚ, budú to mať exportujúce podniky podstatne jednoduchšie a lacnejšie. Ale z hľadiska strednodobého a dlhodobého bude na nich toto prostredie vytvárať tlak na zvyšovanie konkurencieschopnosti, pretože ich súčastná konkurencieschopnosť je daná iba cenou a nie kvalitou, ktorá vyplýva z nižších vstupov práce, no tá časom vymizne. Budú musieť zvýšiť svoju vnútornú efektívnosť, ale pre perspektívne a seriózne podnikanie je to prirodzené. Čím skôr bude takéto prostredie existovať, tým lepšie pre nich. V tvrdšom prostredí prežijú iba tí pružní a schopní.

Lenže z hľadiska slovenských podnikateľských subjektov je to prostredie, na ktoré ešte nie sú dostatočne pripravené. Okrem toho neexistuje takmer nijaký lobing, ktorý je pre biznis takisto veľmi dôležitý... - Bohužiaľ máte pravdu. Slovensko doposiaľ nemá ani len organizačné štruktúry, ktoré by takéto lobovanie zabezpečili. Neexistuje štruktúra, ktorá by združovala zamestnávateľov, obchodné komory a rôzne stavovské združenia. Je to na škodu veci a bude sa to veľmi ťažko doháňať.

Budúcnosť Slovenska a vývoj zamestnanosti bude do značnej miery závisieť od prosperity malého a stredného podnikania. Napriek tomu, že viackrát bola deklarovaná jeho podpora, išlo skôr o neefektívne vynakladanie prostriedkov. Dá sa v tejto oblasti očakávať výraznejšia zmena? - Európska únia bude pre malé a stredné podnikanie znamenať možnosť rozvoja. Z hľadiska tohto podnikania bude EÚ prostredníctvom štrukturálnych fondov vytvárať kvalitné predpoklady. Dotýka sa to najmä oblastí, ktoré sú pre Slovensko zaujímavé – napríklad cestovný ruch či priemyselné odvetvia založené na spracovaní domácich surovín. Z hľadiska ďalšieho rozvoja je však dôležité klásť dôraz na také oblasti, kde je dostatočná úroveň pridanej hodnoty, pretože v slovenskom exporte je pridaná hodnota dosť malá.

Čo prinesie vstup Slovenska do EÚ domácnostiam? - Bude to znamenať jednoznačný kvalitatívny posun dopredu. Ten bude daný najmä zvýšením kvality spotrebiteľského trhu, najmä čo sa týka ochrany práv spotrebiteľa, a vyšším rastom dôchodkov. Slovensko v súčasnosti predstavuje 40 percent cenového priemeru EÚ a platy sú tiež na úrovni menej ako 40 percent priemeru únie. Cenové a platové vyrovnávanie bude pokračovať rýchlejšie, ako sme toho boli svedkami doteraz, no diferencovane. Ak ceny rozdelíme na lokálne (sem patria ceny pozemkov a ceny domácich služieb) a na ceny tovaru dlhodobej spotreby, tak tie lokálne sú rádovo nižšie, ako je priemer EÚ, a tovary dlhodobej spotreby sú bližšie k priemeru EÚ. Čiže pôjde predovšetkým o zvyšovanie lokálnych cien. A s nimi dôjde aj k zvyšovaniu platov. No tu platí zákonitosť, že platy môžu rásť iba tak rýchlo, ako bude rásť produktivita práce. Je preto nesmierne dôležité, aby Slovensko malo takú hospodársku politiku, ktorá mu zabezpečí efektívny rozvoj.

Podľa toho, čo hovoríte, ste skôr eurooptimista. Nie je váš optimizmus trochu prehnaný? - Nie, pretože Slovensko napriek rôznym predpokladaným ťažkostiam vstupom do EÚ jednoznačne získa. Členstvo v EÚ urýchli vývoj krajiny. Bude to mať nemalý vplyv aj na formovanie sociálneho priestoru a bude vyvíjaný vyšší tlak na upevňovanie sociálno-ekonomickej kohézie v rámci krajiny ako takej.

Nedávno sa začala diskusia o načasovaní zavedenia eura na Slovensku. Je zrejmé, že sa tak určite nestane skôr ako v horizonte rokov 2007 až 2008. Podstatná otázka však znie: Kedy nastane vhodný okamih, keď bude prijatie eura pre Slovensko výhodné? - Táto otázka je napriek rôznym diskusiám stále otvorená. Závisí od dlhodobej koncepcie menovej politiky a jej prepojenia s fiškálnou a štrukturálnou politikou, ako aj národným plánom rozvoja Slovenskej republiky, ktorého prvá verzia bola urobená a jeho realizácia bude odštartovaná vstupom Slovenska do EÚ. Pretože národná mena predstavuje určitý nástroj na dolaďovanie niektorých nerovností v hospodárskom vývoji, je pre Slovensko veľmi potrebná. Ale na druhej strane môže pôsobiť ako urýchľovač konvergencie Slovenska k EÚ. Lebo je rozdiel, keď svoju menu premeníme v kurze 42 korún za euro alebo 25 korún/ euro. Odzrkadlí sa to v úsporách aj v dôchodkoch, skrátka vo všetkých vytvorených hodnotách. Ak by sa vytvorila taká dlhodobá koncepcia hospodárskej politiky, kde menová politika by mala byť súčasťou stratégie urýchľovania konvergencie a zabezpečovania stability makroekonomického prostredia, tak si myslím, že so začleňovaním do menovej únie by sa Slovensko nemalo veľmi ponáhľať. Dôkazom užitočnosti filozofie zachovania národnej meny je napríklad Veľká Británia, ktorá nie členom EMÚ.

No na druhej strane výhodou EMÚ je menová stabilita daná veľkým menovým prostredím. Naopak malé prostredie je nesmierne labilné a zraniteľné. - Áno, v prípade Slovenska stále funguje úrokový diferenciál, ktorý láka špekulatívny kapitál. V takomto prípade je výhodnejšie byť začlenený do stabilnejšieho menového priestoru. Lenže v tomto prípade sa krajina vzdáva možnosti svojej vlastnej národnej menovej politiky, ako aj urýchľovania konvergencie k úrovni toho celku, ktorého je súčasťou. Namiesto unáhlených vyhlásení predstaviteľov Národnej banky a iných inštitúcií by si bolo treba podiskutovať a urobiť analýzy, na základe ktorých by sa mala urobiť národná koncepcia konvergencie SR v rámci EÚ. Jej cieľom by malo byť, že Slovensko by sa malo do EMÚ včleniť vtedy, keď konvergencia na základe životnej úrovne bude taká, že Slovensko tým nič nestratí.

Zhováral sa Marián Repa

článok

K rizikám daňovej reformy

Azda ani neexistuje vierohodný odborník, ktorý by nepovažoval za akútny problém Slovenska komplexnú daňovú reformu. A práve preto pre mnohých predstavujú prezentované kontúry daňovej reformy veľké sklamanie.

Pavol Kárász

Podstata deklarovaného zámeru daňovej reformy spočíva v zjednodušení daňového systému so zreteľom na minimalizáciu fiškálneho rizika navrhovaných zmien. Žiaľ, tento zámer nie je podporený ucelenou koncepciou, ktorá zohľadňuje tak špecifiká reformy ostatných zložiek verejných financií, ako aj komplexné národohospodárske dôsledky realizácie daňovej reformy. Vzhľadom na súčasný stav, si je ťažké predstaviť, že sa dá efektívne riešiť reforma daňovej sústavy bez dostatočnej nadväznosti aspoň na:

- reformu systému sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti, - reformu rozpočtového hospodárenia verejnej správy, - optimalizáciu ekonomických mechanizmov podporujúcich trvalo udržateľný hospodársky rast a rast konkurencieschopnosti.

Prezentovaná konštrukcia daňovej reformy uvedené nadväznosti nezohľadňuje. Je to na škodu, pretože nedostatočne vydarená daňová reforma môže mať, aj s ohľadom na vstup Slovenska do EÚ, až katastrofálne dôsledky. Medzi silné stránky daňovej reformy by mohla patriť maximálne 20-percentná rovná daň, doplnená o zvýšenie nezdaniteľného minima na hodnotu okolo 100 000 Sk. Vylepšila by sa tým finančná situácia podnikov a domácností, čo by viedlo k rozvoju podnikania a investovania, ako aj k rastu spotreby. Navyše, uvedeným spôsobom konštruovaná daň by bola aj sociálne spravodlivá voči domácnostiam s nižšími príjmami a priniesla by aj značnú redukciu daňových únikov. Medzi najslabšie stránky navrhovanej daňovej reformy patrí koncepcia zrušenia dolnej sadzby DPH a zavedenie jednotnej sadzby na úrovni 20 percent. V priebehu prác tvorcovia reformy zistili sociálnu nepriechodnosť tejto zmeny, a preto najnovšie už uvažujú o istej kompenzácii pre najviac postihnuté skupiny obyvateľstva, ako to uviedol pre HN (28. - 30. marec) minister financií Ivan Mikloš. Týmto však MF SR potiera zmysel opatrenia, ktorého deklarovaná podstata spočívala v zjednodušení tohto typu dane. Kompenzáciami sa daňový systém stáva menej prehľadným a neefektívnym. Uvažované kompenzácie znamenajú iba veľmi malé zmiernenie zhoršenia životnej úrovne obyvateľstva vyvolaného zavedením jednotnej sadzby DPH. Takže z hľadiska deklarovaného zámeru je uvedené opatrenie daňovej reformy viac ako kontraproduktívne. Okrem zhoršenia životnej úrovne obyvateľstva znamená opätovné komplikovanie daňového systému a ďalšie posilnenie neefektívnych administratívnych mechanizmov v oblasti prerozdeľovania verejných financií. Uvedené skutočnosti však znamenajú iba to „menšie zlo“. Oveľa závažnejším dôsledkom zavedenia jednotnej sadzby DPH je zníženie konkurencieschopnosti tých odvetví, ktoré v súčasnosti produkujú tovar a poskytujú služby v zníženej sadzbe DPH. Táto skutočnosť po vstupe do EÚ, keď sa Slovensko stane súčasťou jednotného trhu, nadobudne obrovský význam. Napríklad radšej budú obyvatelia nakupovať potraviny v Čechách, resp. v Rakúsku, kde je príslušná sadzba DPH 5, resp. 10 (12) percent než na Slovensku, kde by reformátori chceli aj na potraviny uvaliť dvadsaťpercentnú DPH a pod. Vplyv zavedenia jednotnej sadzby DPH vyvolá zníženie konkurencieschopnosti slovenského spotrebiteľského trhu v spoločnom európskom ekonomickom priestore, čo môže mať až likvidačné dôsledky na niektoré odvetvia, najmä potravinárskeho priemyslu a služieb. Tieto skutočnosti v neposlednom rade znamenajú aj pribrzdenie rozvoja malého a stredného podnikania vrátane cestovného ruchu s vplyvom na konzerváciu vysokej regionálnej nezamestnanosti a nízkej ekonomickej výkonnosti. Aj uvedené skutočnosti naznačujú, že zavedenie jednotnej sadzby DPH by v súčasných podmienkach vývoja ekonomiky Slovenska narobilo podstatne viac škody ako úžitku. O efektívnosti opatrenia tohto typu by bolo na mieste uvažovať jedine vtedy, keby produktivita práce na Slovensku prevyšovala hodnotu tohto ukazovateľa za EÚ. Všetci vieme, že od tohto stavu, hoci veľmi želaného, nás delí ešte dlhý čas a hodný kus práce. Myslím, že pre potreby Slovenska by neporovnateľne výhodnejšie riešenie predstavovalo zachovanie dvoch sadzieb DPH aj naďalej. Pozitívny efekt by mohol byť obzvlášť výrazný pri základnej sadze 20 percent a zníženej sadzbe maximálne 12 percent. Prispelo by to tak k vyššej spokojnosti obyvateľstva, ako aj k vyššej výkonnosti ekonomiky.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama