Školné aj napriek nesúhlasu akademickej obce
Ministerstvo školstva uzavrelo verejné pripomienkovanie k novele zákona o vysokých školách, ktorá má zaviesť platené štúdium. Aj napriek tomu, že stále zostalo množstvo nezodpovedaných otázok a proti školnému v dennej forme sa vyjadrila prakticky celá akademická obec, navrhovatelia neustúpili od svojho zámeru.
Podľa tvorcov zákona má byť školné zavedené v súčinnosti s relatívne veľkým počtom sociálnych štipendií a má tak umožniť prístup ku vzdelaniu aj študentom s horšou ekonomickou situáciou. Aj keby sa tento zámer podaril a 35 tisíc študentov dostane sociálne štipendium, stále ostávajú dve tretiny, ktoré platiť budú. Ministerstvo školstva síce tvrdí, že poplatky nebudú bariérou na získanie vzdelania, odkiaľ však berie túto istotu, je otázne. Nemá totiž k dispozícii nijaké relevantné analýzy ani dopadové štúdie, ktoré by to potvrdili alebo vyvrátili. Za takýchto podmienok je zavedenie školného veľkým experimentom s nejasnými následkami. Aj skúsenosti z iných európskych krajín varujú. Podobná situácia nastala po zavedení školného pred vyše dvoma rokmi aj v tak ekonomicky výkonnej krajine, ako je Rakúsko. Úbytok študentov hlásiacich sa na štúdium tam predstavoval takmer pätinu. S veľmi negatívnym ohlasom sa nedávno stretla snaha o zvýšenie školného aj v ďalšej vyspelej krajine – vo Veľkej Británii.
Systém, ktorý nezaplatí sám seba Zaujímavosťou ministerského návrhu je, že aj po zavedení poplatkov ešte stále bude treba vynaložiť nemalú sumu na dofinancovanie sociálnych štipendií zo štátneho rozpočtu. Oproti tomuto roku, keď sa na ne vyčlenilo 118 miliónov, bude treba ďalších takmer 260 miliónov. Či sa tieto prostriedky nájdu, nemôže nik garantovať. Ak nie, celý navrhovaný systém sa môže zrútiť. Vyriešené nie je ani financovanie Študentského pôžičkového fondu. Ministerstvo školstva síce navrhuje zvýšiť sumu, o ktorú môže študent požiadať, nik však nepovedal, odkiaľ na to vziať. Ak sa tak nestane, bude to znamenať len jediné: poklesne počet študentov, ktorí pôžičku dostanú. Ministerstvo však prišlo s iným návrhom: pôžičky budú poskytovať komerčné banky a štát dá na to záruku. Pri súčasných úrokových mierach a lehote splatnosti si však vezme úver len máloktorý študent. Jediným pozitívom je, že navrhovatelia ustúpili od úmyslu dotovať rozdiel úrokových sadzieb. V takom prípade by pôžičky vyšli daňových poplatníkov poriadne draho. Každá reforma bezpochyby vyžaduje zdroje na rozbehnutie. Aj keď zavedenie poplatkov len sotva možno označiť za reformu, málokto dnes hovorí o tom, čo to bude celé stáť. Dokonca by sa dalo povedať, že sa táto otázka až podceňuje. Administratívne náklady spojené so zavedením školného a vyplácaním štipendií budú určite vyžadovať zamestnať na univerzitách ďalších ľudí, ktorí budú celý tento systém realizovať. Do úvahy musíme zobrať, že doteraz neexistuje ani len zmienka o tom, ako sa vyberanie školného bude riešiť technicky. Ak má celý systém fungovať, musí byť spracovaný prostredníctvom softvéru, ktorý by mal byť na všetkých školách jednotný. Vývoj programu, zaškolenie, naplnenie databázy, prípadne sieťové prepojenie sa nedá zvládnuť v takom krátkom čase.
Nespravodlivosť súčasného systému? Minister školstva prišiel s myšlienkou, že nie je spravodlivé, aby sa na financovaní vysokého školstva podieľali aj tí, ktorí nikdy neštudovali. Argumentuje pritom, že vysokoškolským vzdelaním získa študent komparatívnu výhodu na trhu práce, a preto je podľa neho správne, ak si bude za štúdium platiť. Otázka by sa však dala položiť aj opačne. Je spravodlivé, aby poberal výhody z vysokoškolsky vzdelaných ľudí aj ten, kto nikdy na vysokej škole neštudoval? Každý z nás potrebuje kvalitne vzdelaných lekárov, učiteľov či manažérov, ktorých prínos pre spoločnosť je neraz mnohonásobne vyšší ako prostriedky, ktoré do nich spoločnosť vložila formou vzdelania. Potrebu investície do vzdelania a jej prepojenosť s výkonnosťou krajiny si už uvedomili vo všetkých vyspelých krajinách sveta. Žiaľ, na Slovensku je to opäť inak. Tak, ako ďalšie reformy súčasnej vlády, aj táto má s ostatnými spoločného menovateľa: nie je systémová a všetko zaplatia občania, ktorí súčasný stav nespôsobili. V tomto prípade však ide o oveľa viac. V hre je vzdelanosť našej krajiny a jej budúcnosť.
Poplatky zvýšia odliv mozgov Zvýšený záujem slovenských študentov o české univerzity pokračuje a už v súčasnosti ich tam študuje približne sedemtisíc. Tento trend sa zavedením školného podľa všetkého len posilní a bezplatné štúdium v Čechách sa pre mladých ľudí zo Slovenska stane neraz lacnejšie a lukratívnejšie. Odchod do krajiny, kde nie sú takmer nijaké jazykové bariéry, znamená s najväčšou pravdepodobnosťou, že v nej ostanú aj po skončení štúdia. Aj keď zavedenie školného bude sprevádzať pomerne veľký objem sociálnych štipendií, väčšina študentov bude nútená hľadať ďalšie zdroje. Pokiaľ to nebudú schopní hradiť z rodinného rozpočtu, neostane im nič iné, ako privyrábať si popri štúdiu. Bez akýchkoľvek ilúzií, vo väčšine prípadov to bude znamenať menej času na štúdium, či na osobné záujmy. To všetko v ideálnom prípade, ak mladý človek študuje v Bratislave, kde sa dá bez nejakých väčších problémov nájsť brigáda alebo aj práca na dlhšie obdobie. V iných regiónoch to však bude pre mnohých študentov patová situácia.
O názor študentov a učiteľov nie je záujem Proti zavedeniu školného v dennej forme sa vyslovili zástupcovia celej akademickej obce: študenti, učitelia aj rektori. Krátky čas na pripomienkovanie a názory, ktoré predstavitelia rezortu školstva prezentujú v médiách a na verejných fórach, len potvrdzujú, že v skutočnosti nemajú záujem zmeniť svoj názor. Argumentujú tým, že inú možnosť ako spoplatnenie školstva ani nemajú, pretože ich k tomu zaväzuje programové vyhlásenie vlády. V minulom programovom vyhlásení bolo napísané, že vláda bude garantovať bezplatné vzdelanie na všetkých typoch škôl. Vtedajší štátny tajomník a súčasný minister školstva Martin Fronc však nemal problém bojovať za zavedenie poplatkov. Napokon, keď už sa tak predstavitelia rezortu školstva odvolávajú na programové vyhlásenie, mali by si prečítať aj pasáže o „zvyšovaní dotácií do vysokého školstva s cieľom dosiahnuť postupne úroveň zodpovedajúcu krajinám OECD“.
