Novela zákona o vysokých školách je sporom o hodnoty
Ako vnímate nesúhlasné stanoviská akademických orgánov k navrhovanému zavedeniu poplatkov? - Tento problém môže väčšmi ovplyvniť atmosféru a prácu na vysokých školách, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Treba zdôrazniť, že vôbec nejde len o otázku, ako zvýšiť motiváciu študentov, zodpovednosť učiteľov, či riešenie nedostatku zdrojov pre vysoké školy. Tento spor je totižto sporom o hodnoty.
Mohli by ste to konkretizovať? - Dôležitý je spôsob, ako zodpovední reagujú na stanovisko akademickej komunity. Podľa vyjadrenia predstaviteľov ministerstva školstva návrh na zavedenie poplatkov bude predložený do ďalšieho legislatívneho postupu. Vysoké školy nedostali ani šesť týždňov, aby mohli vecne a zodpovedne posúdiť aspoň hlavné dopady tohto návrhu vo svojich konkrétnych podmienkach. Pri takej závažnej zmene, aká je navrhovaná, by sa skôr očakávala možnosť experimentálneho vyskúšania navrhovaného postupu niektorou z vysokých škôl, ktorá by mohla tento návrh dobrovoľne prijať a konkrétne overiť. Ministerstvo školstva však zrejme uskutoční kroky proti vôli a stanoviskám akademickej obce. Ťažko pritom predpokladať, že študenti, senátori a rektori nevedia, o čom hovoria, a nechcú zodpovedne zhodnotiť situáciu, či prijať najlepšie riešenia pre vysoké školy. Ostáva otázka, či si vysoké školy v podmienkach dlhodobo nedostatočného financovania takýto prístup zaslúžia. To, čo sa stane, bude výpoveďou o tom, ako tí, čo sú pri moci, chápu demokraciu. Či ako formálny prostriedok na splnenie termínov, alebo právo tých, ktorých sa návrhy najviac dotýkajú. Dnes je to už otázka pre predsedu vlády a poslancov parlamentu, či budú presadzovať návrh, ktorý akademická obec Slovenska odmietla. V tejto súvislosti majú občania právo vedieť od vlády, ktoré politické subjekty mali zavedenie školného vo svojich volebných programoch. Pretože ak nedostali nadpolovičný počet hlasov a návrh bude v NR SR schválený, ostane obyčajným volebným podvodom.
Aké sú podľa vás riziká zavedenia poplatkov? - Sú to minimálne tie, ktoré sa dotýkajú štúdia v zahraničí. Môže spôsobiť zvýšenie odchodu schopných študentov na zahraničné vysoké školy. Ak by rovnako zareagovala zavedením poplatkov napríklad Česká republika, mnoho našich študentov, ktorí tam študujú, bude musieť zakrátko začať baliť kufre. Sedem štátov Európskej únie nemá poplatky, môže sa stať, že ich v duchu rovnakých pravidiel zavedú. Bolo by dobre, ak by niekto z navrhovateľov školného mohol uviesť záruky, že toto nehrozí. Lebo ak áno, zničí to aj výzvu pre naše školy súťažiť o študentov. Prispeje to aj k praktickej izolácii mladých ľudí a vysokých škôl tejto krajiny. Čo je horšie, tieto následky môžu byť nezvratné.
Ktoré ďalšie problémy by mala novela zákona vyriešiť? - Jednou z hlavných výziev pre štátne orgány, ale aj celú spoločnosť je, ako sa naplnia slová z programového vyhlásenia vlády. To hovorí o zásadnej úlohe vysokého školstva pre zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti. Takisto sa vláda zaviazala, že podporí rozvoj základného a aplikovaného výskumu na vysokých školách ako nevyhnutnej podmienky na poskytovanie kvalitného vysokoškolského vzdelávania. Ďalším, veľmi dôležitým bodom je, aby sa už konečne zabránilo predávaniu poslania vysokých škôl. Problém je v tom, že deliaca čiara v tejto oblasti ide aj samotnými vysokými školami. Podnikateľské a iné spoločnosti parazitujú na vysokoškolskom štúdiu formou vyberania poplatkov napríklad za externé štúdium. Mnohé fakulty sa nehanbia študentom predložiť vyhlásenia o dobrovoľných finančných daroch. Takto ich dostávajú do nerovnoprávneho a ponižujúceho postavenia. Rady, že v takomto prípade môže študent žalovať dekana na súde, patria do ríše rozprávok. A aj toto je spor o hodnoty, či o tom, za čo sme schopní ich predať.
