Predreferendová nesentimentálna bilancia

V polovici decembra uplynulého roku Slovensko na summite Európskej únie v Kodani získalo vytúženú priepustku do tohto spoločenstva. Prístupový proces však stále nie je zavŕšený. V súlade s princípmi demokratického politického systému a v súlade s rešpektom k priamej demokracii je potrebné, aby vstup Slovenska do EÚ občania potvrdili referendom.
Počet zobrazení: 938
3-m.jpg

V polovici decembra uplynulého roku Slovensko na summite Európskej únie v Kodani získalo vytúženú priepustku do tohto spoločenstva. Prístupový proces však stále nie je zavŕšený. V súlade s princípmi demokratického politického systému a v súlade s rešpektom k priamej demokracii je potrebné, aby vstup Slovenska do EÚ občania potvrdili referendom.

Vzhľadom na to, že projekt európskej integrácie je do značnej miery projektom „zhora“, to znamená projektom elít, je dôležité, aby rozhodujúce slovo v tomto procese nakoniec mali občania. Na tomto mieste považujeme za potrebné spraviť malú vecnú bilanciu, čo všetko naše členstvo v unii prinesie pre životné prostredie a pre život v regiónoch.

*** Slovensko, uzavretím prístupovej kapitoly v oblasti životného prostredia, prijalo komplexnú legislatívu, ktorá sa vzťahuje na ochranu ovzdušia, odpadového hospodárstva i ochranu vôd, a smernice venujúce sa ochrane vodného prostredia pred vypúšťaním, ochrane prírody a krajiny. V oblasti kontroly priemyselného znečistenia a manažmentu rizík sa legislatíva zameriava najmä na integrovanú prevenciu a kontrolu znečisťovania ovzdušia z priemyselných zariadení a veľkých spaľovacích zariadení, kontrolu veľkých havarijných nebezpečenstiev zahŕňajúcich nebezpečné látky a na environmentálne označovanie. Legislatíva sa ďalej vzťahovala aj na chemické látky a geneticky modifikované organizmy, hluk z motorových vozidiel a strojov, jadrovú bezpečnosť, klimatické zmeny a civilnú ochranu. Hoci výsledkom vyjednávaní bolo aj niekoľko prechodných období (ktoré boli spojené najmä s výstavbou potrebnej infraštruktúry), dá sa povedať, že zo strednodobého hľadiska táto legislatíva zabezpečí kvalitatívne vysoký štandard ochrany životného prostredia.

*** V oblasti energetiky bude Slovensko po vstupe do EÚ súčasťou dlhodobých pozitívnych trendov, ktoré prinútia presmerovať energetickú politiku krajiny na využívanie obnoviteľných zdrojov. Ekosystémy budú prosperovať najmä vďaka ich ochrane voči záťažiam zo znečisteného ovzdušia a vody a rôznym ekonomickým aktivitám. Pozitívny vplyv môže spočívať tiež v tom, že sa niektoré chránené územia stanú súčasťou Európskej siete NATURA 2000, ktorá napomáha pozdvihnutie stupňa ochrany. Z rozvojových hľadísk členstvo v únii môže pozitívne odštartovať širšie rozvojové impulzy, napríklad zvýšenie atraktívnosti územia pre turistický ruch, prínos investícii do nových technológií a environmentálnej infraštruktúry, na ktoré nadväzuje zvýšenie atraktivity vidieckych oblastí s následným prílevom investícii do regionálnej ekonomiky.

*** Vstup Slovenska do EÚ však predstavuje aj niektoré riziká pre životné prostredie. Ku krátkodobým problematickým okruhom patrí napríklad to, že opatrenia na implementáciu smerníc EÚ si vyžadujú vysoké investičné i prevádzkové náklady, ktoré sa rádovo približujú finančne vyjadreným prínosom. Rizikom zostáva aj možný negatívny vplyv na krajinu a na to, že samotné chránené územia budú pod zvýšeným tlakom zo strany priemyslu (napríklad turistického priemyslu) a obchodu. To isté sa dá povedať o tzv. ochranných zónach chránených území, ktoré môžu byť vystavené náporom voľného trhu.

*** V oblasti regionálnej politiky presadzuje EÚ politiku finančnej solidarity. Umožňuje použiť viac ako 35 percent rozpočtu Európskej únie, ktorý prichádza najmä z bohatších členských štátov, v znevýhodnených regiónoch. Prijímateľmi finančnej pomoci sú najmä slabšie rozvinuté regióny a oblasti so špecifickými problémami. Medzi znevýhodnené regióny patria napríklad zaostávajúce regióny, ktorých HDP na jedného obyvateľa predstavuje menej ako 75 percent priemeru únie alebo regióny prechádzajúce reštrukturalizáciou pôvodných ekonomických aktivít. Medzi oblasti so špecifickými problémami sa zaraďujú všetky pohraničné regióny Európskej únie, ktoré môžu získať od únie finančnú podporu na zlepšenie svojej spolupráce so susedmi, upadajúce mestské oblasti a vidiecke oblasti.

*** Kandidátske štáty strednej a východnej Európy zaostávajú za súčasnými členmi v ekonomickom rozvoji, a preto sú všetky prijímateľmi finančnej pomoci EÚ z predvstupových fondov PHARE, ISPA a SAPARD. Okrem týchto nástrojov je prioritou a trvalou úlohou Európskej investičnej banky (EIB) posilňovanie hospodárskej a sociálnej kohézie zvýšenými investíciami v zaostávajúcich regiónoch alebo v regiónoch, ktoré čelia problémom s konverziami. Jednou z typických aktivít, na ktoré únia prispieva, je budovanie čističiek a kanalizácií. Už v súčasnosti prispieva EÚ na podobné projekty pomocou predvstupového nástroja pre štrukturálnu politiku ISPA. ISPA sleduje od roku 2000 stratégiu Kohézneho fondu pri financovaní veľkých projektov v oblasti životného prostredia a dopravy. Podľa odporúčania Európskeho parlamentu by rozdelenie týchto prostriedkov malo byť nasledovné: 50 percent pre životné prostredie a 50 percent pre dopravu. Z pohľadu mimovládnych organizácií je hlavnou výzvou členstva v EÚ komplikovaný rozhodovací proces a pomalý progres k efektívnemu zapájaniu verejnosti, čím sa stáva celý proces zapájania občianskej spoločnosti slabým a formálnym. Hrozí riziko, že európska regionálna politika sa bude chápať ako centralizovaná a nedostatočne transparentná. Zapájanie regionálnych a miestnych samospráv predstavuje ďalší problematický bod. Ako príklad slabej účasti občianskej spoločnosti v predvstupovom procese môže poslúžiť príprava Národného rozvojového plánu (NRP je základný programovací dokument pre čerpanie štrukturálnych fondov EÚ).

*** Ťažko tiež možno očakávať, že vstup do únie vyrieši niektoré kľúčové problémy, ktorým Slovensko čelí a ktoré sú v popredí záujmu verejnosti (napríklad nezamestnanosť). Dá sa naopak očakávať, že po úplnom implementovaní európskej legislatívy môže dôjsť k prechodnému zvýšeniu nezamestnanosti v niektorých oblastiach. Napríklad vyššie environmentálne štandardy môžu pre výrobcov predstavovať finančné bremeno. Špecifické záväzky, vyplývajúce zo zavedenia európskych podmienok „férovej konkurencie“ kompatibilnej s pravidlami v rámci EÚ, môžu tiež predstavovať negatívny stimul pre prílev zahraničných investícií. Z celospoločenského hľadiska môže vstup do EÚ predstavovať ďalšiu demokratizáciu spoločnosti, zlepšenie kvality života, intenzívnejšiu výmenu informácií o životnom prostredí a prehĺbenie občianskej spoločnosti. Proces integrácie je svojím spôsobom procesom modernizácie „zhora“ a do značnej miery zaväzuje Slovensko podnikať (navyše vo veľmi krátkom časovom horizonte) progresívne kroky. Treba úprimne priznať, že členstvo v únii neprinesie len pozitíva – môže znamenať pre Slovensko svojím spôsobom „šok“. Z bilancie predvstupového procesu a potenciálnych možností a výhod sa dá predpokladať, že to v konečnom dôsledku môže byť šok pozitívny. Kroky obdobné opatreniam, ktoré prebiehajú v súvislosti s implementáciou smerníc EÚ, by Slovensko muselo vykonať za každých okolností, pretože pomôžu zásadným spôsobom zlepšiť zdravie a celkovú kvalitu života občanov SR. Členstvo v únii nie je cieľ, ale prostriedok. Bude záležať aj na nás, či to bude prostriedok na budovanie ekonomicky, sociálne a environmentálne zodpovedného spoločenstva.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984