História sa opakuje...

Keď počas tretieho Mečiarovho pontifikátu v roku 1996 prebiehalo členenie štátnej správy, zniesla sa na hlavu tvorcov vlna oprávnenej kritiky. Nové okresy a kraje sa nevytvárali na základe prirodzeného územného členenia, nebrali sa do úvahy ekonomické faktory a neprihliadalo sa ani na historickú tradíciu žúp. Kritériom teda neboli seriózne analýzy, ale vôľa miestnych politických úderiek HZDS, ktorých snahou bolo upevniť si moc v danom regióne.
Počet zobrazení: 1522

Keď počas tretieho Mečiarovho pontifikátu v roku 1996 prebiehalo členenie štátnej správy, zniesla sa na hlavu tvorcov vlna oprávnenej kritiky. Nové okresy a kraje sa nevytvárali na základe prirodzeného územného členenia, nebrali sa do úvahy ekonomické faktory a neprihliadalo sa ani na historickú tradíciu žúp. Kritériom teda neboli seriózne analýzy, ale vôľa miestnych politických úderiek HZDS, ktorých snahou bolo upevniť si moc v danom regióne. A tak vznikli novotvary na prianie politikov – Ivan Gašparovič zaintervenoval za svoj rodný Poltár, z vôle najvyššieho vznikol okres Žarnovica a nie Nová Baňa. Vo vymenovávaní okresov, ktorých opodstatnenosť je diskutabilná, by sa dalo pokračovať – Turčianske Teplice, Kysucké Nové Mesto, Bytča... Dodnes málokto, azda s výnimkou ľudí zamestnaných v ich aparátoch, chápe zmysel okresov, ktoré, keďže nemajú mnohé z inštitúcií náležiacich k okresu (napr. súdy, nemocnice alebo policajné útvary), nemôžu ani plnohodnotne plniť svoju funkciu.

Druhým kritériom uplatňovaným najmä na juhu Slovenska bola snaha vytvárať okresy v severo-južnej osi s cieľom marginalizovať maďarskú populáciu v jednotlivých okresoch. Dôvodom pre takýto postup malo byť plánované zavedenie väčšinového systému, o ktorom sa v období rokov 1996 – 1998 v kruhoch HZDS uvažovalo. K spomínanému kroku síce nedošlo, no štátna správa sa dokonale zabetónovala ľuďmi lojálnymi HZDS. Výsledkom ,,reformy“ bol teda paškvil, ktorý tu máme dodnes. Paradoxne po siedmich rokoch sa situácia opakuje, iba aktéri frašky sa vymenili. Štafetu od HZDS prevzalo SMK. O čo vlastne ide? Od nového roka sa ráta so zrušením 79 okresných úradov, ktoré má nahradiť 44 obvodných. Racionálny krok šetriaci milióny v štátnom rozpočte sa však nepozdáva SMK (44 úradov vraj nestačí), a preto zablokovala na vláde materiály, o ktorých má politicky rozhodnúť koaličná rada. Podľa podpredsedu SMK Józsefa Kvardu totiž na obvodných úradoch naďalej zostávajú právomoci, ktoré občan potrebuje – napríklad na úseku volieb, referenda a štátneho občianstva – a nahradenie 79 okresných 44 obvodnými úradmi je preto podľa neho nedostatočné: ,,Bola taká úvaha, že by sa vytvorili úrady na miestnej úrovni asi zhruba v počte, ktorý bol známy pred rokom 1996. Vtedy bolo 121, ale počet miest je väčší. To znamená, že sa nebránime, aby mestá boli centrá týchto úradov. To znamená, že týchto miest je zasa 138. Takže je možné aj takéto riešenie.“

Odborný návrh, ktorý je už do značnej miery kompromisom, teda môže zo stola zmiesť politické rozhodnutie. Miestne štruktúry SMK totiž tlačia na svojich šéfov a tí si iba ťažko môžu dovoliť ignorovať hlasy z regiónov. Stačí si spomenúť na krízu spred dvoch rokov, keď práve regionálni politici mali dosť značný podiel na tom, že SMK napriek svojim výhradám voči reforme verejnej správy zotrvala v koalícii. Teplé miestečka na rôznych úradoch majú predsa väčšiu hodnotu ako škriepky okolo toho, či má byť 8, 12, alebo dokonca 13 krajov… Názor, že takéto lobistické tlaky existujú, potvrdil aj minister životného prostredia László Miklós: ,,Samozrejme, že áno. To netreba tajiť a celkom iste budú ešte aj v poslednom momente, keď sa to bude schvaľovať v parlamente. Veď presne rovnakým spôsobom to prebiehalo aj vtedy, keď sa členilo pôvodných 38 okresov na 79 okresov, atď, atď. Takže to sa s tým treba vyrovnať, že to naozaj tak bude.“ Podpredseda SMK József Kvarda si však myslí niečo iné: ,,Z hľadiska SMK tento lobing nie je až taký silný, ako je v prípade, povedzme, strany ANO.“

Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Ľubo Roman, ktorý je expertom ANO pre komunálnu politiku, však obvinenie z lobingu za zachovanie čo najväčšieho počtu úradov rezolútne odmietol: ,,Výhrady ANO sú dvojakého rázu. Ten prvý materiál, a to sú tie špecializované úrady štátnej správy, je málo redukovaný. To znamená, my máme výhrady voči tomu, že sa tam chcú znova umiestniť tí istí ľudia, ktorí boli kedysi na okresných úradoch. A nie je tam dokázané to, že by sa zmenšil aparát.“

V Poľsku, kde sa vojvodstvá spájali do väčších celkov, sa reforma verejnej správy stretla takisto s odporom ľudí, no napokon sa ju podarilo presadiť. V našom prípade bude dôležité, aby rozhodnutie koaličnej rady a následne aj NR SR nepodľahlo hlasom tých, ktorým ide o vlastnú stoličku, ale aby sa naplnil hlavný cieľ reformy, teda zefektívnenie štátnej správy a redukcia prebytočných úradníkov, ktorých platíme všetci.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984