Vyhrať mier

Niekedy je ľahšie vyhrať vojnu ako mier. Na tento problém Spojené štáty narazili vo chvíli, keď ich vojská so spojencami ovládli, podľa ich vlastných slov, celý Irak. Aj za cenu odporu svetovej verejnej mienky a ohrozenia spojeneckých zväzkov ovládli Spojené štáty Irak. Je nepravdepodobné, že by za nerešpektovanie medzinárodného práva a obídenie OSN museli čeliť akejkoľvek sankcii.
Počet zobrazení: 1010
8-m.jpg

Niekedy je ľahšie vyhrať vojnu ako mier. Na tento problém Spojené štáty narazili vo chvíli, keď ich vojská so spojencami ovládli, podľa ich vlastných slov, celý Irak.

Aj za cenu odporu svetovej verejnej mienky a ohrozenia spojeneckých zväzkov ovládli Spojené štáty Irak. Je nepravdepodobné, že by za nerešpektovanie medzinárodného práva a obídenie OSN museli čeliť akejkoľvek sankcii. Napriek tomu nie je v „prípade Irak“ zďaleka všetko rozhodnuté. Ak chce Washington dosiahnuť v Iraku svoje ciele (pričom omnoho dôležitejšie než demokracia a rešpektovanie ľudských práv je nastolenie priateľského režimu, čiastočne závislého od americkej pomoci, ktorý poskytne voľný prístup k ropnému bohatstvu a nebude sa stavať proti strategickým záujmom Washingtonu v regióne), musí postupovať veľmi obozretne. Veľmi preto bude záležať na tom, akým spôsobom prebehne ekonomická rekonštrukcia krajiny a vytváranie vlády.

Zrušenie sankcií – reálpolitika, nie humanita Hneď prvým problémom, s ktorým sa Spojené štáty musia vysporiadať, je legitimizácia súčasného stavu (vojenskej okupácie krajiny) a režimu, ktorý v krajine nastolia. Pre jeho vnútropolitickú stabilitu by bolo neuznanie medzinárodným spoločenstvom stálou hrozbou. Jednou z možností, ako veci vyriešiť, by mohlo byť prijatie ďalšej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Je však nepravdepodobné, že Francúzsko a Rusko by boli ochotné urobiť akýkoľvek krok, ktorý by legitimizoval inváziu, s ktorou nesúhlasili. Washington preto vyšiel s inou, prekvapivou, iniciatívou. Po obsadení Kuvajtu boli na Irak uvalené prísne hospodárske sankcie OSN, ktoré napriek protestom nevládnych humanitárnych organizácií a približne miliónu obetí, čo si vyžiadali, trvajú dodnes. George Bush začal pred pár dňami žiadať ich zrušenie. Skôr ako v náhlom záchvate humanizmu však treba dôvod hľadať inde – zrušenie sankcií by predstavovalo určitý druh legitimizácie súčasnej irackej vlády. Navyše súčasťou sankcií je i program „Jedlo za ropu“ – iracká ropa sa pod dohľadom OSN vymieňa za jedlo, lieky a podobne. V súčasnosti je to jediný prostriedok, ktorým môže medzinárodné spoločenstvo (prostredníctvom OSN) kontrolovať osud irackého ropného bohatstva. Po jeho zrušení by mohlo voľne plynúť na svetový trh. V akom množstve, prostredníctvom akých firiem a za akú cenu – o tom by rozhodoval Biely dom, respektíve jemu naklonená, nová iracká vláda.

Humanitárna pomoc ako biznis Už pred útokom sa začalo diskutovať, kto bude riadiť rekonštrukciu povojnového Iraku. Zodpovednosť nepripadla ani jednej agentúre OSN, ale Agentúre Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID) – kvázinezávislej inštitúcii, ktorá riadi americkú rozvojovú pomoc. V prvej fáze mala na najzákladnejšie opravy rozdeliť viac ako jednu miliardu dolárov – všetko formou kontraktov pre súkromné spoločnosti. Napriek kritike a tlaku, najmä zo strany Veľkej Británie, boli vybraté iba americké firmy. Nie je to nezvyčajná prax – spomenutá miliarda dolárov je súčasťou amerického rozvojového rozpočtu a väčšina štátov v takýchto prípadoch vylučuje zahraničné spoločnosti. Prvé kolo je len vstupenkou k oveľa lukratívnejším možnostiam. Onedlho sa začne hovoriť o obnove a rozvoji irackého (prevažne petrochemického) priemyslu a ostatných sektorov hospodárstva. A to znamená veľké peniaze z príjmov z ropy a prístup k privatizácii. Je opäť pravdepodobné, že americké firmy budú mať komparatívnu výhodu. Samozrejme, v tejto fáze už politickú zodpovednosť preberie nejakým spôsobom vytvorená iracká vláda. Pochopiteľne ropa zohráva v plánovaní budúcnosti krajiny dôležitú úlohu. Počas bombardovania sa občas stala „nehoda“ a odniesli si to civilné ciele, no ropovody a vrty ostali v drvivej väčšine prípadov nedotknuté. Bombám uniklo aj iracké ministerstvo ropy – ako jediná vládna budova v Bagdade. Navyše, keď sa po páde Saddámovho režimu začalo rozsiahle rabovanie, malo väčšie šťastie ako napríklad múzeum so všetkými vzácnymi zbierkami. Chránili ho americké vojenské jednotky. Unilaterálny spôsob, akým sa Washington rozhodol „rekonštruovať“ Irak, nie je problematický len preto, že z neho profitujú iba americké firmy. Pre mnohé medzinárodné a mimovládne organizácie je práca pod vedením US Army neprijateľná. Mark Malloch Brown, výkonný riaditeľ Rozvojového programu OSN (UNDP) povedal: „Nie je to misia, na ktorej by sme sa mohli podriadiť okupačnej mocnosti.“ V hre je totiž ich povesť – ak sa v Iraku podriadia americkým okupačným úradom, ťažko ich bude miestne obyvateľstvo vnímať ako nestranné. Na vec sa rovnako pozerá aj riaditeľka Oxfamu, mimovládnej medzinárodnej humanitárnej organizácie, Barbara Stockingová: „Chceme pracovať pod vedením OSN, nie armády.“

Neistá budúcnosť Už pred útokom vládlo silné presvedčenie, že dôvodom nie je šťastie Iračanov, ale kombinácia ohrozenia amerických strategických záujmov (nie reálnou hrozbou irackého útoku na USA, ale neochotou Bagdadu podriadiť sa hegemónovi) a možností ziskov z ropy. A Spojené štáty dávajú doteraz jasne najavo, že ak k invázii nepotrebovali OSN, nebudú ju potrebovať ani pri rekonštrukcii. Ich postoj neprekvapuje, má iba logické medzery. Nie je to len problém morálneho rozporu medzi reálpolitickým „víťaz berie všetko“ a idealistickými vysvetleniami, ktoré Bush a Blair ponúkali pred útokom svetovej verejnosti. Čím dlhšie bude totiž Biely dom postupovať unilateralisticky, tým väčšmi si znižuje šance aj na dosiahnutie vlastných cieľov. Z krátkodobého hľadiska môže byť preň úplná kontrola nad osudom Iraku výhodná. V dlhodobejšom horizonte, ak má byť iracká vláda stabilná (aj pri vzdaní sa požiadavky na jej demokratickosť), bude potrebovať medzinárodné uznanie. Do vnútra zasa musí byť schopná naplniť aspoň základné sociálne ambície obyvateľov. Z oboch hľadísk sú zatiaľ jej šance malé.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984