Kde sa stratil Rezešov obraz?

Nič netrvá večne. I tieto slová mohli napadnúť každému, kto zachytil informáciu, že sa v bratislavskej aukčnej spoločnosti SOGA chystá dražba časti výtvarných diel zo zbierkových fondov Východoslovenských železiarní, na verejnosti známych aj ako tzv. Rezešova zbierka. Nositeľ tohto mena by sa pravdepodobne pousmial nad senzáciou, ktorú táto aukcia spôsobila najmä v komerčnejšej časti slovenských médií, pretože okrem toho, že zbierka vznikala v čase jeho prezidentovania, nachádza sa v nej i jeho portrét, v skutočnosti on sám obrazy pre VSŽ vraj vôbec nenakupoval. Napriek tomu všetkému je to práve osoba Júliusa Rezeša, či skôr jeho portrét, ktorý udržiaval senzáciechtivé osoby v napätí nielen pred aukciou, ale aj po nej. Pre SOGU to bola aukcia ako každá iná, navyše pri jej príležitosti otvorila nielen nové výstavné a obchodné priestory, ale začala aj alternatívnu líniu svojho aukčného programu. Ani dražiteľ nebol pre nich výnimočný – každá západná firma hospodárskeho významu si buduje svoju vlastnú umeleckú zbierku a z času na čas koriguje jej štruktúru, skvalitňuje ju. A Východoslovenské železiarne sa rozhodli urobiť tak s obrazmi nadobudnutými počas rezešovskej éry, ktorým navyše z odborného hľadiska chýba jasne vyprofilovaná koncepcia. Videné okom odborníka, nedialo sa nič, čo by v pravidelných intervaloch nerobila aj Slovenská národná galéria či akákoľvek iná štátna inštitúcia. Len v ich prípade sa na verejnosti o pozadí akýchkoľvek politicko-obchodných vzťahov v súvislosti s ich majetkom už nehovorí. Dražená zbierka však neobsahovala len inkriminované portréty vtedajších potentátov VSŽ, ale aj mnoho kresieb a grafík a obrazov renomovaných slovenských autorov ako Martina Benku, Jána Mudrocha, Ľudovíta Fullu, Vladimíra Kompánka, Ľudovíta Križana a iných, celkovo 104 diel. Mediálny záujem o celú verejnú aukciu by pravdepodobne zanikol posledným vydraženým obrazom. Nestalo sa tak ani napriek jej úspešnosti a dosiahnutému zisku 4 milióny korún. Moment, ktorý kalí jej dobrý výsledok a prisudzuje jej politický podtón, má meno obraz Júliusa Rezeša. Ak bude niekto hľadať logickú súvislosť, nenájde ju. „Celá aukcia sa medializovala, každý videl len Rezeša. Skutočnosť je však omnoho prozaickejšia. Keď ma rodina Júliusa Rezeša požiadala, či by som z aukcie nestiahol jeho portrét, aby sa nedražil ako nejaká atrakcia, vyhovel som im. Samozrejme, že hneď po aukcii nasledovali otázky, prečo som stiahol práve Rezešov obraz. Zdalo sa mi normálne a morálne, že som na žiadosť rodiny obraz stiahol. Nakoniec, nám ani VSŽ neušiel žiaden zisk. Rezešova rodina zaplatila za obraz hneď po aukcii stotisíc korún, čiže päťnásobne viac, ako bola výkričná cena na aukcii,“ vysvetľuje celý mediálny poaukčný boom konateľ spoločnosti SOGA Gabriel Herceg. Podľa dražobného poriadku si aukčná spoločnosť SOGA vyhradzuje právo stiahnuť akékoľvek dielo, dokonca i z neznámeho dôvodu, z aukcie. K žiadnemu porušeniu pravidiel teda zo strany spoločnosti nedošlo. „Opakujem, obraz som stiahol z morálneho hľadiska. Ak by ma o to požiadal ktokoľvek iný, urobil by som to isté,“ dopĺňa G. Herceg. Okrem spomínaného prípadu však o svoju podobizeň nik zo zobrazených ani nik z ich rodinných príslušníkov neprejavil záujem. Koniec koncov, ako som už spomenula, nič netrvá večne. Aj zvedavé otázky (nielen) novinárov po čase utíchnu. Tieňom, ktorý však zostáva, je fakt, že nie vždy na ne chceme počuť aj reálnu odpoveď. V slovenských pomeroch nič zvláštne a nič nezvyčajné.