listáreň

Zdravím,

chcem zastaviť fašizmus a rasizmus, ale keby som útočila, bola by som ako oni. Preto to skúsim touto cestou. Mám 15 rokov a so skínmi mám dosť skúseností. Nevytiahnem často nohy z mesta, ale keď vidím, akou rýchlosťou sa neonacizmus a fašizmus šíri, nechcem ani pomyslieť na to, ako to vyzerá vo väčších mestách Slovenska. My nezávisláci (hippies) s punkermi trávime spoločne voľný čas hlavne v jednom bare. Je tam dobre a hlavne sme v bezpečí pred skínmi. Tí chodia do iného podniku. Niektorí sa v tom ani nevyznajú, nevedia, čo činia, nevedia, čo Hitler vlastne spôsobil, len chcú dakde patriť, chcú, aby si ich niekto všimol. Potom sú väčší skíni, tí sa vyznajú viac, ale kvôli sociálnym pomerom, výchove alebo ovplyvnení nejakou zlou skúsenosťou s Rómami sa chcú dostať medzi skínov. Tí starší skíni vedia, o čo ide a využívajú to, aby sa cítili ako bossovia voči nižším fašistom. Všetci dokopy chodia v skupinkách po uliciach (nikdy nie osamote, boja sa), hajlujú; mlátia Rómov, feťákov a nás, pretože im vzdorujeme, ale i obyčajných ľudí, „nevinných“. Raz skopali moju kamarátku. Bola s dvoma kamarátmi a cestou domov ich napadli. Je to obyčajná študentka, ktorá ani len oblečením nepripomína nejaké nebezpečie. Oni často útočia na nás len preto, že máme zvonové nohavice, korálky alebo niekde nápis anarchia alebo mier. Čudujem sa, keď prejde banda skinheadov popred policajtov v meste a ani nezasiahnu, za to zastavia môjho kamaráta a chcú ho odviesť na policajnú stanicu v domnení, že fajčil trávu (marihuanu). Je ich stále viac. Už aj školáci na základnej škole. Bojím sa, čo bude ďalej. Organizujem protifašistické pochody, zazerám po nich, robím projekty o holokauste, ale to nepomôže. Šokujúce pre mňa bolo zistenie, že i môj mladší bratranec sa dal k nim, kreslí rôzne fašistické znaky, nosí bombéru. Chcem niečo urobiť. Vylepovanie plagátov bude to najmenej, ale urobím viac, čo bude v mojich silách.

S vďakou Mirka