Reklama
Reklama

Obrady životného cyklu

Obrady súvisiace so životným cyklom sú oslavy, ktoré označujú fázy účasti človeka na spoločenskom živote. Na rozdiel od každoročne sa opakujúcich sviatkov sú to chvíle osobného života.
Počet zobrazení: 628

Obrady súvisiace so životným cyklom sú oslavy, ktoré označujú fázy účasti človeka na spoločenskom živote. Na rozdiel od každoročne sa opakujúcich sviatkov sú to chvíle osobného života.

BRIT MILA

Narodenie je prvým významným okamihom tak v individuálnom, ako aj spoločenskom zmysle. Keď sa narodí chlapec, koná sa na ôsmy deň obrad brit mila, zmluva obrezania, čím chlapec uzatvára Abrahámovu zmluvu, prestáva byť potomkom Adamovým, ale stáva sa členom židovského národa. S touto zmluvou a jej záväzkami prijal Izrael a všetci jeho potomkovia zvláštny duchovný osud, vymedzený zvláštnym náboženským životom. Jediným dôvodom na odloženie obriezky je zdravotný stav dieťaťa. Realizuje sa hneď, ako je to možné, ale nie na šabat alebo počas sviatkov. Zákrok vykonáva mohel, odborník, ktorý musí byť vyškolený, musí mať certifikát a dodržiavať prikázania. (V USA majú niektorí lekári a chirurgovia aj licenciu mohela.) Mohel používa sadu nástrojov určených len na tento úkon. V minulosti bývali majstrovskými remeselnými dielami. Chlapca si medzi sebou podávali členovia rodiny počínajúc matkou. Od matky vezme dieťa kvatrin, podá ho kvaterovi (kmotrovi) a ten ho podá mohelovi. Dieťa sa tak dostane do zvláštnej miestnosti, kde už podľa zvyku matka nie je prítomná. Držať dieťa pri obriezke sa považuje za veľkú poctu, ktorá prislúcha sandekovi (ekvivalent krstného otca). Sandek drží počas zákroku dieťa na kolenách, niekde sa to však robí tak, že dieťa leží na stole, sandek sedí tak, aby sa kolenami zospodu dotýkal stola a dieťa pridržiava. Symbolickú úlohu hrá Eliášovo kreslo (kise šel Elijahu) symbolizujúce nádej na vykúpenie, na ktoré mohel na chvíľu posadí chlapca. Je dvojdielne, jedno miesto je pre sandeka s dieťaťom a druhé pre proroka Eliáša, ktorý sa symbolicky zúčastňuje obriezok. Niekde je to ľubovoľná stolička, ktorá je tak označená, a niekde sa vôbec nepoužíva, ale mohel sa o ňom pred zákrokom zmieňuje. Po obriezke sa dieťaťu natrú ústa vínom, niekde medom, a vezme ho otec. Mohel prednesie chválu Bohu a požehnanie dieťaťu, potom chlapec dostane meno. U Aškenazov bolo zvykom dávať meno po zosnulom príbuznom, u Sefardov nie. Zhromaždení prajú rodičom slovami: „Kiež sa dožijete toho, aby ste ho vychovali k Tóre, svadbe a dobrým skutkom.“ Modifikovaná forma tohto želanie sa objavuje i s menom dieťaťa na predmetoch venovaných synagóge. Najčastejšie sú to povijany na Tóru. Tento pás textílie - chitul, ktorý sa používa na ovinutie zvitkom Tóry, býva zošitý z pruhov látky získaných rozstrihaním povijanu, do ktorého bol chlapec zabalený pri obriezke. Chitul sa vyzdobí, najčastejšie jednoduchou, často jednofarebnou výšivkou, ale nájdu sa aj mnohofarebné, bohato zdobené výnimky. Miestom obradu môže byť synagóga alebo súkromná miestnosť (napríklad v pôrodnici), alebo sa obrad koná v domácnosti, vždy za prítomnosti minjanu. U mužov konvertujúcich na judaizmus je obriezka súčasťou prijímacieho obradu. Ak je muž obrezaný už skôr, nechá mohel vytiecť kvapku krvi. Obrad, pri ktorom sa dáva meno narodenej dcére, sa koná v synagóge pri najbližšej šabatovej bohoslužbe, keď je otec vyvolený v Tóre. Jedným z novovzniknutých obradov v liberálnejšom prostredí je simcha bat - radosť (z narodenia) dcéry.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama