Reklama
Reklama

Hladký let Senátom

Keď sa Clintonova administratíva rozhodla pre rozšírenie NATO, zdalo sa jeho pretlačenie cez Senát amerického Kongresu v potrebnej dvojtretinovej výške obrovskou prekážkou. Ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová vytvorila osobitný Úrad na ratifikáciu rozšírenia NATO na čele s popredným politickým stratégom Jeremym Rossnerom a po dlhých bojoch s odporcami rozšírenia aliancie skončilo hlasovanie v pomere 80 za a 19 proti. Keď pred týždňom americký Senát hlasoval o ďalšej vlne rozšírenia NATO, dokonca o tri bývalé sovietske štáty, kladný výsledok bol jasný dávno vopred a samotné hlasovanie sa skončilo pomerom 96 : 0. Ako je to možné?
Počet zobrazení: 1483

Keď sa Clintonova administratíva rozhodla pre rozšírenie NATO, zdalo sa jeho pretlačenie cez Senát amerického Kongresu v potrebnej dvojtretinovej výške obrovskou prekážkou. Ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová vytvorila osobitný Úrad na ratifikáciu rozšírenia NATO na čele s popredným politickým stratégom Jeremym Rossnerom a po dlhých bojoch s odporcami rozšírenia aliancie skončilo hlasovanie v pomere 80 za a 19 proti. Keď pred týždňom americký Senát hlasoval o ďalšej vlne rozšírenia NATO, dokonca o tri bývalé sovietske štáty, kladný výsledok bol jasný dávno vopred a samotné hlasovanie sa skončilo pomerom 96 : 0. Ako je to možné? Predovšetkým, kľúčové obavy bývalých odporcov rozširovania NATO z radov senátorov sa vôbec nepotvrdili. Rozšírenie NATO nespôsobilo zmrazenie vzťahov USA a Ruska, nebolo príčinou oslabenia aliancie, ani nestálo toľko, koľko predpovedali katastrofické scenáre. Aktuálne vzťahy Spojených štátov a Ruska vstup pobaltských krajín do aliancie ,,strávia“ bez väčších problémov. Veľké obavy z priberania nových štátov skrátka zmizli. Sedmička budúcich členov NATO má v Spojených štátoch imidž vzorných žiakov. Američania oceňujú, že sa tieto krajiny vytrvalo stavajú v každej situácii na stranu USA – samozrejme, podpora Spojených štátov v čase krízy okolo Iraku znie najzreteľnejšie. Senátori preto určite chápu rozšírenie aliancie aj ako rozšírenie vplyvu USA v aliancii. Bolo by však chybou myslieť si, že americký Senát sa rozhodoval len na základe posledných udalostí. Američania oceňujú slovenské vojenské reformy a s tým súvisiacu schopnosť reálne sa zapojiť do vojenských aktivít aliancie. Dobrý zvuk má spolupráca našich ozbrojených síl s Národnou gardou Indiany, ako aj účasť na mierových misiách v Bosne, Kosove, Afganistane či na Cypre. Zaregistrovali vytvorenie Fondu na odškodnenie obetí holokaustu či snahu o zlepšenie postavenia Rómov. Senátori si všimli aj angažovanosť slovenských mimovládnych organizácií v hnutí za zvrhnutie Miloševičovho režimu (o čom sa na Slovensku zase tak veľa nehovorí). Jedna vec sú však dôvody a predpoklady, s ktorými za členstvo Slovenska v NATO hlasoval Senát, a druhou je skutočnosť, ako s členstvom naložíme my sami. Predstava NATO ako spojenectva štátov na čele s USA, s ktorou sa stotožnil súčasný slovenský establishment, je v rozpore s predstavou NATO ako aliancie Spojených štátov, Kanady a politicky silnej Európy, ku ktorej citeľne inklinuje slovenská verejnosť. Ako z toho von, to si musíme prebrať doma.

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama