Normálne veci berme normálne

Deviateho apríla, keď Európsky parlament hlasoval o prijatí Slovenska medzi najvyspelejšie štáty starého kontinentu, zhodou okolností jeho zamestnanci práve štrajkovali. Ako perličku túto skutočnosť zaznamenal jedine spravodajca Slovenského rozhlasu Robert Hajšel v relácii Popoludnie s rozhlasom. Jedným slovom, vyspelý svet Európy berie štrajk ako bežnú a samozrejmú vec obhajoby práv zamestnancov. Nie ako senzáciu alebo „pikošku“, a vonkoncom už nie ako pokus o politický štátny prevrat či protištátny čin. U nás na Slovensku sme takémuto ponímaniu ešte na míle vzdialení.
Počet zobrazení: 863

Deviateho apríla, keď Európsky parlament hlasoval o prijatí Slovenska medzi najvyspelejšie štáty starého kontinentu, zhodou okolností jeho zamestnanci práve štrajkovali. Ako perličku túto skutočnosť zaznamenal jedine spravodajca Slovenského rozhlasu Robert Hajšel v relácii Popoludnie s rozhlasom. Jedným slovom, vyspelý svet Európy berie štrajk ako bežnú a samozrejmú vec obhajoby práv zamestnancov. Nie ako senzáciu alebo „pikošku“, a vonkoncom už nie ako pokus o politický štátny prevrat či protištátny čin. U nás na Slovensku sme takémuto ponímaniu ešte na míle vzdialení. „Naučte sa žiť s pravicovou vládou“ – unisono radili predstaviteľom odborov páni Mikloš a Kaník na prvom politickom rokovaní krátko po parlamentných voľbách. Za normálnych okolností nemusí byť na škodu veci odborom takéto niečo pripomenúť. Normálne okolnosti totiž znamenajú, že politické kyvadlo sa bežne v Európe vychyľuje z ľavej na pravú stranu a potom zasa naopak. Normálne okolnosti vyspelej Európy, ku ktorej sa naši vládni predstavitelia verbálne tak vehementne hlásia, však predpokladajú nasledovnú až triviálnu vec. Ak politickú moc prevezme pravicová vláda, odbory si nekladú za cieľ pre zamestnancov niečo navyše vydobyť. S pravicovou vládou teda jednoducho – žijú. Za normálnych okolností vyspelej Európy je však nemysliteľné siahať na už vydobyté sociálne štandardy. Tá naša siaha na ne v uplynulých pár mesiacoch prakticky dennodenne. Vrátane tých, ktoré krátko pred voľbami sama navrhla a schválila. Za normálnych okolností by sa teda aj pravicová vláda mala učiť žiť s odbormi. „Z Bieleho domu sa už niektorí dali počuť, že aj odborové hnutie je súčasťou osi zla“ – túto skutočnosť pripomenul v utorok 6. mája novinárom na tlačovej konferencii v Prahe horúci kandidát na post generálneho tajomníka Európskej odborovej konfederácie John Monks. Oproti európskej dimenzii sociálneho štátu tu stojí a je tvrdo presadzovaná politika amerického konzervativizmu. Jej obsah možno zhrnúť do troch nasledovných pojmov: privatizácia, liberalizácia, deregulácia. Týmto trom pojmom sú také pojmy, akými sú sociálna solidarita, sociálny dialóg a sociálny štát na míle vzdialené. Ponechávam na čitateľa, aby sám posúdil, ktorým smerom sa naša vládna garnitúra v skutočnosti uberá.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984