Na toleranciu treba čas
Lasky, spevák skupiny Para
Jeden z hlasov v pesničke Náš svet je pestrý, ktorú sme nahrali v rámci kampane Hlasy proti rasizmu, patrí tebe. Myslíš, že sa nám ňou podarilo zvýšiť toleranciu na Slovensku? - Pesnička vznikla narýchlo, ale aj napriek tomu celá kampaň dopadla podľa mňa veľmi dobre. Aj myšlienka spojiť spevákov rôznej farby pleti či náboženského vyznania, aby naspievali spoločnú pesničku, bola fantastická. Myslím, že keby sme mali viac času, mohlo to byť lepšie, ale neznamená to, že by sa nám spolupráca nevydarila. Počas nahrávania pesničky a nakrúcania klipu vládla priateľská atmosféra a všetkým nám bolo veselo. Dobré ohlasy som postrehol aj medzi kamarátmi, len škoda, že pesnička sa málo hrala v rádiách. Myslel som si, že sa z toho stane hit a ľudia ju budú počuť tak často ako hociktoré iné pesničky, ktoré sa bežne v rádiách hrávajú. Myslím si však, že aj poslucháči, ktorí ju počuli hoci len raz, sa zamysleli nad jej posolstvom a vďaka nám, ktorí sme ho do ich uší dostali, sa z nich stali tolerantnejší ľudia.
Ako sa ty, ako mladý človek, pozeráš na svojich rovesníkov, ktorých oslovuje rasizmus, neofašizmus, homofóbia či xenofóbia? Poznáš v okolí takýchto netolerantných ľudí? - Chvalabohu, nepoznám nijakých neonacistov a nikdy ma ani nenaháňali. Poznám však tých, ktorí majú s nimi nepríjemné zážitky. Zbili ich, lebo sa im na nich niečo nepáčilo. Nechápem ľudí, ktorí útočia na druhých len kvôli tomu, že majú inú farbu pleti alebo, ako sa stáva v poslednom čase v Bratislave, majú dredy či číro. Ak by som mal takého kamaráta, nebral by som mu jeho názor, ale snažil by som sa povedať mu to, čo si myslím, a presvedčiť ho, že môj názor je lepší. Stretol som sa s mnohými Rómami, homosexuálmi či cudzincami a vždy som sa snažil s nimi vychádzať dobre. Pravdupovediac sa však správam ku každému tak, ako sa on správa ku mne. Ak sa ku mne správa dobre napríklad niekto, kto je zelený s ružovými bodkami, tak prečo by som sa ja k nemu nemal správať takisto milo a prívetivo? Problém rasizmu a odmietania tých, ktorí sú „iní“, nie je len problém Slovenska, stretávajú sa s ním ľudia na celom svete. Všetko je to podľa mňa strach z nepoznaného. Neviem, čím by sa to dalo napraviť a zmeniť, ale možno napríklad liberalizáciou spoločnosti. Myslím, že potrebujeme čas a čakať ešte niekoľko rokov, kým si všetci uvedomíme, že máme byť tolerantní.
Vaša skupina PARA sa rozhodla dať na buklet kresbu panáčika, ktorý vyhadzuje do koša hákový kríž... - Túto kresbu máme na dvoch našich bukletoch a nie náhodou. Chceme ňou ukázať, čo si myslíme. Osloviť našich fanúšikov, aby sa zmysleli nad fašizmom a rasizmom. Chceme, aby si uvedomili, že nie je dobré byť fašistom a rasistom. Takto sa aj my, aj keď nie sme organizácia, ale hudobná skupina, pridávame k myšlienke tolerancie a snažíme sa ju šíriť takýmto spôsobom
Ako hodnotíš činnosť našej iniciatívy? - Niektoré vaši aktivity sa mi zdajú extrémistické, ako bolo napríklad na Antifašistickom happeningu pálenie hákového kríža. Ale vo všeobecnosti je všetko to, čo robíte, výborná vec. Vaše kampane, vďaka ktorým sa hovorí často o rasizme, sú potrebné. O mnohých rasovo motivovaných prípadoch, ku ktorým dochádza, alebo o ich okolnostiach, by sa verejnosť bez vás ani nedozvedela, a preto je dobré, že takáto organizácia na Slovensku existuje.
Čo by si nám zaželal? - Len tak ďalej...
