Reklama
Reklama

Trikrát a dosť...

Pri pozornom sledovaní reakcií verejnosti na nedávno predložený návrh novelizácie Trestného zákona, podľa ktorého by sa zaviedol pre páchateľov, čo boli trikrát odsúdení za závažné trestné činy, výnimočný trest (doživotie), priam do očí bije niekoľko spoločných znakov.
Počet zobrazení: 835

Pri pozornom sledovaní reakcií verejnosti na nedávno predložený návrh novelizácie Trestného zákona, podľa ktorého by sa zaviedol pre páchateľov, čo boli trikrát odsúdení za závažné trestné činy, výnimočný trest (doživotie), priam do očí bije niekoľko spoločných znakov. Predovšetkým je zarážajúce volanie po brutalite a neobmedzenej tvrdosti voči páchateľom trestných činov. Najmä ak si uvedomíme, že väčšina Slovákov sa búcha do hrude, akí sú kresťania a ako celá krajina vyrastá z kresťanských tradícií. Obávam sa však, že veľa dobrých Slovákov-katolíkov si z kresťanstva pamätá iba niekoľko pasáží zo Starého zákona o neľútostnom a trestajúcom Jehovahovi a kresťanské hodnoty vníma na základe morálneho kódexu uzavretého prostredia honorácie slovenského malomesta z konca 19. storočia a jeho predstáv o tom, čo sa patrí a čo nie. Paradoxné je, že zmienený návrh vyšiel práve z tvorivej dielne kresťanských demokratov. Skôr by svedčal nejakej „strane poriadku“ alebo autoritárskemu zoskupeniu... Kde zostalo „a odpusť nám naše viny, tak ako aj my odpúšťame svojim vinníkom“? Kde je isté milosrdenstvo k previnilcom? Neprestávame v nich vidieť ľudskú bytosť? Tí, čo kričia, že gauneri nemajú vyjsť z basy – vedia si predstaviť, že by oni sami osobne mali rozhodnúť v pozícii povedzme sudcu o tom, že daný človek (páchateľ) do konca života nevyjde spoza mreží? Ak pritom vieme, že naša justícia a polícia nie sú neomylné a ani neúplatné? *** Niektorí občania vo verejných vystúpeniach spomínali vlastné skúsenosti s pocitom bezmocnosti, keď sa stali obeťou trestného činu. Ale najviac nadávali na to, že ak jeho páchateľmi boli príslušníci niektorej privilegovanej skupiny (policajt, „opitá sudkyňa“, bohatí podnikatelia), tak sa vyhli spravodlivému trestu. Takže problém nebol v tom, že na slobode sa pohybujú šíky recidivistov, ale v tom, že niektoré skupiny páchateľov nie sú odsúdené ani raz! Občanov najviac rozčuľujú tzv. zločiny bielych golierov (ekonomická kriminalita, korupcia a pod.), lebo v takýchto prípadoch je veľká pravdepodobnosť, že páchateľ unikne trestu. Nie, tieto skutkové podstaty nie sú uvedené ani v návrhu ministerstva spravodlivosti! Aplikovanie zásady trikrát a dosť už nie je trestom. Naše trestné právo trestá človeka za spáchané činy či za prípravu na ne, nie za úmysel či nebodaj osobné charakteristiky. Je skôr špecifickým „ochranným opatrením“ pre zvyšok spoločnosti. Nejde o trest, pretože za každý zo svojich dvoch dokázaných zločinov bol už potrestaný. V treťom prípade nie je dôvod, aby si ich musel ešte raz „odsedieť“. Cieľom návrhu je zabrániť, aby recidivista spáchal ešte niekedy štvrtý zločin. No my nevieme, či ho spácha, hoci vieme, že tu je zvýšená pravdepodobnosť. Lenže podľa tejto logiky môžeme ešte v detstve či puberte vybrať skupiny takpovediac problémovej mládeže (záškoláci, tí, čo fajčia na záchode, a pod.) a rovno ich izolovať. Som presvedčený, že o niekoľko rokov by klesla kriminalita. Veď skúsenosť a štatistiky dokazujú, že príslušníci spomenutej problémovej mládeže majú vyššiu šancu dostať sa do rozporu so zákonom. Len je to príšerne nespravodlivé voči konkrétnym jednotlivcom, ktorí síce majú istý zvýšený sklon k agresivite či protispoločenskému správaniu, no nedostávajú šancu ukázať, že v nich je možno aj niečo iné a že môžu odolať vnútornému nutkaniu. *** Nie je ani jednoznačné, či návrh prispeje k zefektívneniu práce justície a polície. Určite nechceme, aby naši vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia boli odľudi. A ak nimi nebudú, je tu obava, že v prípade, že niekomu bude hroziť tretí rozsudok (ktorý povedie k doživotnému uväzneniu), budú náchylní k veľmi opatrnému postupu, respektíve až tlaku na poškodeného či svedka, aby sa „spamätal a neposielal mladého človeka na veky do basy“. To sa skutočne stávalo na prelome 18. – 19. storočia, keď napr. v Anglicku tresty za banálne zločiny boli nesmierne tvrdé, no sudcovia už boli odchovaní v duchu osvieteného humanizmu. Súdne konanie sa navyše môže veľmi predĺžiť a predražiť. Ak by obžalovanému hrozil tretí rozsudok, je veľmi pravdepodobné, že z konania o tuctovom lúpežnom prepadnutí sa stane monsterproces, pretože obžalovaný a jeho advokáti sa budú snažiť využiť akúkoľvek možnosť, aby priebeh konania zvrátili vo svoj prospech alebo ho zablokovali. Takže ak niektorí vyjadrovali obavu, že za odporom právnickej obce je obava, aby neprišli o džob, tak naopak, možno práve po prijatí princípu trikrát a dosť im podstatne stúpnu príjmy...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama