Kam smeruje slovenská hudobná kultúra?
Z iniciatívy organizátorov medzinárodného festivalu Večery novej hudby sa ešte koncom minulého roka uskutočnil Okrúhly stôl „13“. Téma bola viac ako pálčivá – financovanie hudobnej kultúry na Slovensku. Zorganizovať okrúhly stôl v rámci festivalu je jedna z možností, ako demonštrovať nespokojnosť hudobnej obce s financovaním jednotlivých podujatí, ale aj úsilím nájsť vyhovujúce riešenia. Ako neskôr vyplynie, bolo to zároveň ústretové gesto organizátorov zviditeľniť rozličné experimentálne prúdy v hudbe, ktoré dostávajú čoraz viac zelenú aj na renomovaných klasických podujatiach. Diskutujúci vyjadrili celkovú nespokojnosť s postavením hudobnej kultúry na Slovensku. Podľa nich ani jedna vláda zatiaľ nestanovila, prečo chce kultúru podporovať a podobne ani zo strany politikov a jednotlivých strán nezazneli konštruktívne návrhy. Očakávaním v najbližšom období je pre nich definovanie priorít a smerovania slovenskej kultúry s určením najvýznamnejších podujatí, ktoré bude dotovať štát. Poukázalo sa aj na veľké rozdiely medzi štátnou a neštátnou kultúrou. Kritizovaný bol najmä nekoncepčný prístup ministerstva, kde poskytované granty pôsobili skôr likvidačne a podporovala sa kultúra najmä v Bratislave. Spochybnené boli aj kvalitatívne parametre Slovenskej filharmónie a SND s otáznikom, či má kto vykonať v týchto organizáciách audit. Zároveň zaznelo presvedčenie, že MK SR má možnosť vyvinúť tlak na organizácie, aby podporovali autentickú kultúru, napr. prostredníctvom naštudovania viacerých premiér. Na margo vyslovenej kritiky riaditeľ Odboru múzických a výtvarných umení, sekcie umenia Branislav Rezník upresnil, že vzhľadom na doteraz neuskutočnenú fiskálnu decentralizáciu chcelo ministerstvo kultúry v tomto prechodnom období transformácie ekonomiky garantovať činnosť štátom dotovaným organizáciám. Za pozitívum posledného obdobia považuje transparentnejšie financovanie štátom dotovaných organizácií, ktoré musia pravidelne zverejňovať výsledky hospodárenia prostredníctvom verejných odpočtov a vyzdvihol tiež systém kontraktov. Momentálne sa pracuje na jednotnom grantovom systéme, ktorý by zjednodušil a predovšetkým urýchlil financovanie podujatí. Ďalšou z bŕzd financovania kultúrnych aktivít z iných zdrojov bola aj nemožnosť odpisovať príspevky z daní. Do diskusie sa zapojil aj generálny riaditeľ sekcie umenia Andrej Zmeček, ktorý skonštatoval, že posledná Národná správa o kultúrnej politike SR je veľmi limitovaná a MK SR ju ani nedokončila. Garant nad projektom prevzala totiž nadácia Národný trust Slovenska. Otázne je, ako bude kultúrna politika fungovať dovnútra, keďže zásahy treba dávkovať postupne. Napr. zo strany EÚ boli tlačení k tomu, aby kvantifikovali. Uviedol aj problém plánovania. Najbližšie chcú sformulovať štátnu politiku tak, aby si ju osvojila exekutíva i parlament. Inšpiráciou by mohol byť dokument Kultúra z periférií do centra (70 – 80-te roky), ktorý vznikol na podnet EÚ. Podujatie síce neprinieslo pre prítomných organizátorov podujatí nijaké záruky, umožnilo však výmenu názorov o aktuálnom stave hudobnej kultúry a bolo zároveň vyjadrením záujmu o jej ďalšie smerovanie tak zo strany štátnych úradníkov, ako aj neziskového sektora.
