Dezertér

Pán prezident Píšem vám list Ktorý si možno prečítate Ak budete mať čas Práve som dostal povolávací rozkaz Aby som išiel do vojny Ešte pred stredou večer Pán prezident Nechcem v nej byť Nie som na Zemi na to Aby som zabíjal nevinných ľudí Nechcem vás uraziť Ale musím vám povedať Už som sa rozhodol Dezertujem
Počet zobrazení: 877

Pán prezident Píšem vám list Ktorý si možno prečítate Ak budete mať čas Práve som dostal povolávací rozkaz Aby som išiel do vojny Ešte pred stredou večer Pán prezident Nechcem v nej byť Nie som na Zemi na to Aby som zabíjal nevinných ľudí Nechcem vás uraziť Ale musím vám povedať Už som sa rozhodol Dezertujem Od narodenia Videl som umrieť môjho otca Videl som odchádzať svojich bratov A plakať svoje deti Moja matka toľko trpela Že dnes leží v hrobe A vysmieva sa z bômb A vysmieva sa z červíkov Keď som bol väzňom Ukradli mi ženu Ukradli mi dušu A celú moju drahú minulosť Zajtra skoro ráno Zavriem dvere Pred nosom starých lások A vydám sa na cesty Pôjdem po žobrote Po cestách Francúzska Od Bretónska po Provensalsko A budem kričať ľuďom: „Odmietajte poslúchať Odmietajte bojovať Nechoďte do vojny Odmietnite odísť.“ Ak treba preliať krv Prelejte teda tú svoju Ste dobrým apoštolom Pán prezident Ak ma budete prenasledovať Upozornite vašich žandárov Že nebudem mať zbrane A budú môcť strieľať... 15. február 1954

Básnik, trubkár, spevák, aktivista a patafyzik Boris Vian priniesol svetu túto kontroverznú pieseň. Tesne pred zásadnou porážkou Francúzska v Indočíne a pred výbuchom nepokojov v Alžírsku sa tento bonviván usiloval upozorniť na militaristickú politiku vlastnej vlády. Ťaživá atmosféra spôsobila, že ju nik nechcel zaspievať v pôvodnej verzii a už vôbec nie vydať. Preto ju musel viac ako jedenásťkrát meniť a aj napriek tomu sa stal nepriateľom štátnych štruktúr. V národnom archíve nahrávok pieseň z tých čias doteraz nesie pečiatku zákazu. Boris Vian sa však stále nevzdával a napriek tomu, že nerád cestoval, odišiel v roku 1957 do Štokholmu a podpísal symbolickú zmluvu na jej vydanie v severských krajinách. Text mierne adaptovali na severské pomery s tým, že duch piesne zostal zachovaný. Všetko toto nezabránilo Vianovi myslieť naďalej slobodne, tak, ako to mal rád. Vždy tvrdil, že Dezertér nie je antimilitaristická, ale proobčianska hymna. Dnes sa história akosi opakuje. Militaristický svet zakazuje myslieť opačne. Vlastné svedomie sa pre moc a médiá stáva nezodpovedným populizmom. Nemyslieť vojnovo, znamená pre etablishment myslieť v prospech nepriateľa. Kam sme to dospeli?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984