Modrá niť života

Nebyť vody neexistujeme a neexistuje nič živé okolo nás. Vďaka tejto úplnej samozrejmosti môžeme existovať my i originálna biologická rôznorodosť a neopakovateľnosť, od ktorej závisí naša „maličkosť“. Na jedinečnú originalitu vody na planéte Zem sme akosi pozabudli. Preto je dobré, že existujú rozličné symboly, ktoré tieto hodnoty pripomínajú, aby sme nezabudli, že voda je hodnota, ktorá nás drží nad vodou.
Počet zobrazení: 1111
10-m.JPG

Nebyť vody neexistujeme a neexistuje nič živé okolo nás. Vďaka tejto úplnej samozrejmosti môžeme existovať my i originálna biologická rôznorodosť a neopakovateľnosť, od ktorej závisí naša „maličkosť“. Na jedinečnú originalitu vody na planéte Zem sme akosi pozabudli. Preto je dobré, že existujú rozličné symboly, ktoré tieto hodnoty pripomínajú, aby sme nezabudli, že voda je hodnota, ktorá nás drží nad vodou. Istým symbolom uvedomovania si súvislostí pre globálne spoločenstvo na planéte Zem je Svetový deň vody (22. marec), ktorý vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN v roku 1992 a ten istý orgán vyhlásil aj rok 2003 za Medzinárodný rok vody. Paradoxom je, že tieto symboly civilizácia prijala až v období, keď svetu hrozí globálna kríza vody. Prejavuje sa jej nedostatkom, suchom, živelnými pohromami, povodňami, klimatickými zmenami v rôznych častiach planéty Zem. Možno by stačilo v evolučnom procese civilizácie akceptovať zákonitosti vody a nemuseli sme byť tak blízko ku globálnej kríze. Na druhej strane práve blízkosť krízy je to, čo nás môže prebudiť z nezodpovedného sna. Cesta do suchého pekla Podľa prognózy OSN o stave vody budú žiť v roku 2025 v regiónoch bez vody viac ako 3 miliardy ľudí. Tento stav jednoznačne smeruje k medzinárodným vojnovým konfliktom, či si to prajeme, alebo nie. Civilizácia práve toto robí. Spôsoby využívania zemského povrchu, ktoré človek vymyslel predovšetkým v 20. storočí, ho systematický vysušujú, a tým znižujú množstvo vody v malom hydrologickom cykle. Plošné odlesňovanie, odvodňovanie, zastrešovanie, asfaltovanie i kanalizovanie zemského povrchu sú tie nebezpečné techniky, vďaka ktorým sa napríklad zo Slovenska ročne stráca v priemere 250 miliónov kubických metrov vody z ekosystémov i z atmosféry. Tragédiou je, že tie isté techniky a spôsoby využívania zemského povrchu sa používajú na všetkých kontinentoch. Na základe poznania tempa vysušovania Slovenska, sa dá odhadnúť tempo vysušovania kontinentov. Podľa toho sa denne strácajú asi 2 miliardy kubických metrov sladkých vôd, ktoré sa kumulujú v oceánoch. Tento nebývalý proces vysušovania bol odštartovaný po druhej svetovej vojne a vďaka nemu sa z kontinentov i atmosféry stratilo a v oceánoch naakumulovalo viac ako 30 tisíc kubických kilometrov vody. Chýbajú v ekosystémoch, ľuďoch, v prírode i potravinách. Ak proces vysušovania bude naďalej takto pokračovať (a vďaka populačnej explózii sa bude veľmi pravdepodobne ešte zintenzívňovať), potom už v prvej polovici 21. storočia dôjde k tragickému globálnemu kolapsu. Ešte nie je neskoro Svet si uvedomuje toto tragické smerovanie a hľadá spôsoby, ako odvrátiť toto tragické smerovanie. O tom bolo aj 3. svetové vodné fórum v japonskom Kjóte, ktoré sa skončilo 23. marca 2003. Doterajšie spôsoby získavania vodných zdrojov sú orientované na technické riešenia. Aj lídri vodohospodárskeho priemyslu si uvedomujú, že doterajšie riešenia zaostávajú za potrebami a že ubúdanie vodných zdrojov na kontinentoch je rýchlejšie ako ich obnovovanie. V Kjóte sa veľmi často hovorilo o nových technológiách, o nových prístupoch, o nových riešeniach, nových metodických prístupoch i legislatívnych opatreniach, aby sa predišlo hrôzostrašným prognózam, i o tom, ako integrovať ekonomické, ekologické, sociálne i kultúrne záujmy pri ochrane, využívaní i obnove vodných zdrojov. Zástupcovia združenia Ľudia a voda informovali o situácii na Slovensku a svoje poznatky prezentovali prostredníctvom publikácie Hlas vody zo Slovenska: Zastavme vysušovanie kontinentov Modrej planéty: „V nasledujúcich desiatich rokoch dôjde na Slovensku k úbytku vodných zdrojov v celkovom objeme cca 4-6 miliárd metrov kubických. Na základe toho dôjde k postupnému ubúdaniu zrážok... Napriek tomu, že dôjde k celkovému poklesu zrážok, ich priestorové i časové rozdelenie bude extrémnejšie ako v súčasnosti. V lete bude pršať ešte viac a v zime, na jar a na jeseň ešte menej. V letných mesiacoch sa budú vyskytovať extrémne intenzívne zrážky... Častejší výskyt letných extrémnych zrážok vyvolá katastrofálne povodňové situácie na malých potokoch v horských a podhorských oblastiach i s následnými rozsiahlymi povodňovými záplavami v nížinných oblastiach. Najrizikovejšie oblasti budú horské regióny. Doteraz vykonané vodohospodárske investície (priehrady, úpravy tokov, ochranné hrádze) budú potenciálnym zdrojom rizík vytvárania prielomových vĺn a záplav v nížinných oblastiach. Vysušená spriemyselnená poľnohospodárska krajina bude zdrojom pomerne rýchleho prehrievania zemského povrchu i extrémnych horúčav. Priemerné ročné teploty oproti súčasným budú vyššie v priemere o 1 stupeň Celzia s častejším výskytom náhlych zmien počasia aj ich extrémami. V roku 2010 budú horúčavy bežne dosahovať 35 až 38 stupňov Celzia s možnými dosiahnutými extrémami do 45 stupňov Celzia. Voda je základné ľudské právo, ktoré si, bohužiaľ, zatiaľ neuvedomujeme. Taktiež si neuvedomujeme dôsledky svojho konania na náš vlastný život. Sami likvidujeme právo vody na jej existenciu v jej prírodných ekosystémoch, a tým si pripravujeme tragédiu. Každý z nás na Slovensku zlikviduje v priemere 50 kubických metrov sladkej vody ročne, ktorá sa vďaka neuváženému vysušovaniu stráca a uskladňuje nenávratne v oceánoch. Je ešte čas, ktorý sa dá využiť na zastavenie vysušovania Slovenska. Netreba čakať na iné krajiny. Východisko je v plošnej obnove vody v povodiach, v obnove biodiverzity, čo zároveň pomôže pri riešení problému zamestnanosti i zmierni riziká klimatických zmien. Máme šancu napraviť, čo sme pokazili.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984