O zahnívajúcich škandinávskych štátoch

Istý priateľ navštívil nedávno Dánsko. Táto škandinávska krajina urobila na neho hlboký dojem. S nadšením rozprával, ako tam veci prirodzene fungujú v súlade s potrebami obyvateľstva. S obdivom sa vyjadril o poriadku, ktorý v Dánsku panuje nie preto, že si ho nejaká moc vynucuje zákonmi či rozsiahlym represívnym aparátom, ale preto, lebo Dáni sa správajú podľa liberálnej zásady „rob, čo chceš, pokiaľ tým neškodíš iným“, okorenenej štipkou občianskej solidarity. Už dávno pochopili, že práve preto je kvalita ich života vyššia a výsledky ich snaženia oveľa produktívnejšie. Pre očareného priateľa stalo sa Dánsko priam zhmotnením jeho sna o ideálnej krajine; sna, ktorý sa stal projektom predstavy, ako by raz mohla vyzerať krajina medzi Dunajom a Tatrami, v ktorej žijeme. Priateľovo rozprávanie o Dánsku som si vypočul v čase, keď sa v našich končinách stalo módou vyjadrovať sa opovržlivo o čoraz neproduktívnejšom hospodárstve vo väčšine západoeurópskych krajín; o zhubných metastázach takzvaného sociálneho štátu, hrdúsiaceho trhovú ekonomiku. Najmä o škandinávskych krajinách sa autori týchto úvah vyjadrujú ako o krajinách upadajúcich, zahnívajúcich, beznádejne socialistických... Dôverčivému čitateľovi týchto diagnóz príde Škandinávcov doslova ľúto. Reku: chudáci... V akých hrozných krajinách im prichodí žiť... Koncom minulého roka objavili sa aj v našich médiách výsledky viacerých dôveryhodných výskumov kvality života v štátoch tohto sveta. Jedným z nich je tabuľka Organizácie Spojených národov, produkt jej inštitúcie UNDP. Vznikla na základe údajov takzvaného Indexu ľudského rozvoja (Human Development Index), ktorý je najspoľahlivejším meradlom kvality života. Index sa neurčuje podľa bohatstva krajiny, ekonomickej prosperity, či hrubého domáceho produktu. Určuje sa podľa troch základných ukazovateľov: dĺžka života, vzdelanie, dosiahnutý životný štandard občanov. Nezanedbateľným ukazovateľom je aj index spokojnosti obyvateľov so štátom, v ktorom žijú. V tabuľke nájdeme 173 štátov zemegule. A div divúci: medzi najlepšími sú všetky škandinávske krajiny. Prví sú Nóri, druhí Švédi, siedmi Islanďania, desiati Fíni, štrnásti Dáni... V komentári k tabuľke sa píše, že práve škandinávske krajiny zaznamenali po roku 1990 najväčší vzostup. Nórsko v poslednom desaťročí poskočilo o šesť, Švédsko až o desať priečok. (Keby o toľko priečok poskočili Česko, Slovensko, Maďarsko a Poľsko, ocitli by sa všetky v tretej desiatke.) Naši kritici škandinávskeho socializmu ľútostivo i žlčovito vyčítajú tamojším vládam regulovanie ekonomiky, vyrubovanie neľudských daní, čo vraj podväzuje iniciatívu, zakladá inovačnú nedvižnosť a ekonomický úpadok, znechucuje domácich i zahraničných investorov... Je to pravda? Na základe údajov, ktoré sa získali pod záštitou najvýznamnejších rozvojových inštitúcií sveta, vznikla minulý rok zaujímavá tabuľka. V prvej dvanástke štátov, ktoré na hlavu obyvateľa produkujú najviac vynálezov a technologických vylepšení a zároveň ich aj najrýchlejšie uplatňujú či predávajú, nájdeme opäť všetky škandinávske štáty. V roku 2001 sa ocitlo na čele tejto tabuľky Fínsko. Vlani Fínsko na čele tabuľky vystriedali Spojené štáty, ale škandinávske krajiny si svoje imponujúce postavenie udržali. (Bývalé Československo bolo v 80. rokoch v ukazovateli zásadnej invencie bezpečne v prvej desiatke; v jej realizácii až v štvrtej desiatke. V poslednom desaťročí produkcia i realizácia zásadnej invencie prudko poklesla.) Škandinávske štáty nájdeme medzi najlepšími aj v tabuľke produkcie takzvaného „sociálneho kapitálu“, ktorý je (na tom sa zhodujú ekonómovia, sociológovia i sociálni psychológovia) najvýznamnejším generátorom kvality života. Sociálny kapitál má mnoho podôb; hádam najdôležitejšími sú: vzájomná dôvera, solidarita, zodpovednosť, dodržiavanie pravidiel hry. Sociálny kapitál sa správa rovnako ako hocijaký iný kapitál: dá sa zhromažďovať, ale aj premárniť a tunelovať. Najviac sociálneho kapitálu v 90. rokoch podľa World Values Survey produkovali škandinávske krajiny. Všetkých päť sa zmestilo do prvej dvanástky. Hodnota sociálneho kapitálu v ČR a SR je podľa rovnakého zdroja 2,5-násobne nižšia ako v špičkových krajinách. Vzhľadom na vysoké hodnoty sociálneho kapitálu v škandinávskych krajinách neprekvapí, že v tabuľkách najmenej skorumpovaných štátov, ktoré každoročne uverejňuje Transparency International sa pravidelne na prvých miestach, spolu s Novým Zélandom a Singapúrom, objavuje Dánsko, Nórsko, Švédsko, Island i Fínsko. Ibaže: čo sa týka korupcie, nie je vždy všetko zlato, čo sa blyští. Transparency International vydáva každý rok aj tabuľky najväčších vývozcov korupcie, ktorá brutálne spotrebúva sociálny kapitál v cieľových krajinách. Je pozoruhodné, že najväčším vývozcom korupcie bolo v predminulom roku Dánsko. Krajina, ktorá mala predvlani na ukazovateli miery domácej korupcie okrúhlu nulu. Ako je možné, že krajina, ktorá patrí medzi najefektívnejších výrobcov sociálneho kapitálu na svete, devastuje sociálny kapitál korumpovaním politikov a podnikateľov v krajinách, do ktorých vyváža svoje výrobky a investície? Okrem iného aj na Slovensku. Neviem... Pozhováram sa o tom s priateľom, ktorý na Dánsko nedá dopustiť. Mám k nemu väčšiu dôveru ako k apologétom nesociálnej trhovej ekonomiky, ktorí tvrdia, že ide o zahnívajúcu, škandinávskym socializmom zdevastovanú krajinu.

Článok bol uverejnený na www.changenet.sk