Stačí mi len osemsto ľudí a dva kanály
„V Slovenskej televízii chýbali jasné pravidlá hry a kompetencie, pričom nikto nič nevedel, nikto ju neriadil a nik za to neniesol zodpovednosť... V takej situácii vám nezostáva nič iné, iba sa rýchlo a jasne rozhodnúť ako ďalej. Ja som sa preto rozhodol vyhlásiť krízový stav.“ Krízový stav Richarda Rybníčka a jeho rýchlej roty, ktorých Odborový zväz masmédií obvinil, že nevyužili všetky možnosti na jeho riešenie, spočíva v na prvý pohľad jednoduchej matematike: mínus 1200 hláv a 50 percent vlastnej výroby. V troch štúdiách Slovenskej televízie (v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach), tak zostane približne osemsto ľudí, ktorí budú zabezpečovať základné programové minimum, ktoré musí verejnoprávna televízia podľa zákona ponúkať. Podľa štatutárneho zástupcu STV Marcela Paru bude „televízia v externom i internom pomere zamestnávať v každom období iba taký počet ľudí, ktorý bude potrebný na nakrúcanie zákonom stanovených relácií“. To znamená, že výroba ostatných relácií, najmä zábavných, sa presunie do vonkajšieho prostredia. Nemilé opatrenie, pre kasu STV však bude znamenať viac ako dvesto ušetrených miliónov. Zdolávanie molocha sa začalo odspodu Zdá sa, že prvýkrát absolvoval v Slovenskej televízii všetky preberacie procesy nový riaditeľ sám. A tak aj prišiel na to, že nielen niektorí zamestnanci, ale dokonca celé oddelenia sú v tejto inštitúcii zbytočné. Problém prezamestnanosti v televízii sa nedotýkal ani tak výrobných zložiek, ako skôr bujnej administratívy. Tej sa v televízii darilo už dlhé roky, len samotné udržanie budovy v akom-takom stave vychádzalo na veľké peniaze. Už teraz sa však Richardovi Rybníčkovi musí uznať jeho odvaha. Nik z doterajších riaditeľov sa totiž nevedel rázne postaviť k riešeniu problematiky STV. Dokonca aj jeho predchodca patril skôr medzi „ľudomilov“. Prebytočných pracovníkov vyhodiť nemohol, lebo by podľa jeho slov vznikli vysoké náklady na ich odstupnom. A tak radšej výšku odstupného, najmä pre seba, zvýšil. Nuž, aj tak sa dalo v televízii hospodáriť. Takmer každý šéf verejnoprávnej televízie mal doteraz nejaký prívlastok. Kubiš patril k mečiarovcom, Milana Materáka si už každý vybavuje len v čiernom tričku s nápisom Wanted a Richard Rybníček sa bude zrejme označovať za reformátora. Už dnes zrejme môže rátať s tým, že hoci od júla zaplatia daňoví poplatníci a koncesionári sumu o 33 percent vyššiu ako doteraz, budú ho, i keď sa to na prvý pohľad nezdá, milovať. A to z jednoduchého dôvodu: televíziu by mali platiť už len raz. Doteraz ju totiž platili nielen vo forme spomínaných koncesionárskych poplatkov, ale aj z daní. Na druhej strane, 1200 pracovníkov STV a ich rodinných príslušníkov bude Richarda Rybníčka nenávidieť. Oživenie STV sa však bez nepopulárnych krokov urobiť nedá. To si uvedomil každý z doterajších riaditeľov televízie, no ani jeden na to nemal odvahu. Podľa bývalého šéfa Českej televízie Iva Mathého, s ktorou sa STV často porovnáva, chyba v celom fungovaní Slovenskej televízie nastala už pri rozdelení republiky. Ľudia okolo STV totiž vtedy nepochopili, že televízny trh sa po rozdelení štátov zmenšil a televízia sa jednoducho musí na to pripraviť. Už vtedy si mali uvedomiť, že budú vysielať pre približne päť miliónov divákov, nie pätnásť. A to znamená, že STV stačí aj menej zamestnancov. Od počiatku je zrejmé, že v čase prepúšťania nás bude stáť televízia viac. O to menej by sme však mali televízneho molocha dotovať neskôr. Stará kolektívna zmluva, ktorá pri rozviazaní pracovného pomeru dohodou umožňuje vyplatiť zvýšené odstupné, stále platí. Odhadovaná suma odstupného preto pravdepodobne dosiahne výšku 250 miliónov korún. Ročne sa tak pri zníženom počte zamestnancov, asi 850, ušetrí viac ako 300 miliónov len na mzdových nákladoch. Peniaze potrebné na odstupné však televízia nemá. Kde ich vziať? Injekciu sľúbil poskytnúť štát. A nové vedenie STV má o jeho pomoc eminentný záujem. Nesľubuje však, za odplatu, Richard Rybníček nemožné? „Urobím všetko pre to, aby nám vláda pomohla s oddlžením, no zároveň vyhlasujem, že to bude naposledy, pretože už v roku 2004 chceme hospodáriť minimálne s vyrovnaným rozpočtom.“ Čo preložené do reality znamená, pracovať bez štátnej dotácie a bez straty. Matematika však nepustí: ak aj štát televízii pomôže s odstupným a dôjde k zvýšeniu koncesionárskych poplatkov, televízia bude stále v strate mínus 267 miliónov korún. Na splatenie starých dlhov potrebuje ešte o 680 miliónov viac. Nulový variant s mínusovými hodnotami Núdzový režim v Slovenskej televízii sa nedotkne len jej personálneho obsadenia, ale aj výroby vlastného programu. Dnešné dva i tak dosť poddimenzované kanály dostanú riadnu ranu – vlastná produkcia sa zníži o polovicu, vyjadrené číslami, o takmer 1000 hodín. Čiže, slovo dostanú reprízy, reprízy a ešte raz reprízy. Odborári však tvrdia, že zníženie výroby ruka v ruke so zostatkom zamestnancov neumožní zachovať verejnoprávny charakter vysielania STV. Rýchla rota má iný názor. Nijaká iná cesta ako uplatnenie „krízového scenára“ dnes totiž podľa Rybníčka neexistuje (koniec koncov má na to aj mandát Rady STV a politikov): „Iba ak nulový variant, ktorý by znamenal, že o prácu prídu všetci.“ Odborári však majú pocit, že nové vedenie si vybralo k nulovému variantu ten najbližší bod. Chcú teda vedieť, na základe akého kľúča sa bude prepúšťať. Na toto svoje právo si však budú musieť ešte chvíľu počkať, minimálne do budúcotýždňovej schôdze s vedením televízie. Ak by Richard Rybníček teraz upustil zo svojich zámerov, Slovenskú televíziu by tým zrejme pochoval. Na druhej strane bude zaujímavé sledovať jeho iniciatívy v súvislosti s novým zákonom o STV, ktorý by mal byť pripravený v júni. Hoci už dnes sa ozývajú hlasy z mediálnej oblasti, že ak by nemal riešiť aj financovanie televízie, tak je úplne zbytočný. Rovnako sa treba rozhodne postaviť aj k problematike rádiokomunikácií. Veď už pri privatizácii Slovenských telekomunikácií mnohí mediálni experti upozorňovali, aby sa táto časť vyňala z celkového balíka. Aký zmysel malo v tom čase predávať ST spolu s rádiokomunikáciami, v ktorých mali verejnoprávne médiá vysoké dlhy, keď ich teraz zase chce štát získať späť? Logická odpoveď na to nie je, a preto sa dá len dedukovať, že niekomu to vtedy tak asi vyhovovalo. STV nie je BBC Ako sa zvyknú rodičia po odrastení detí sťahovať do menšieho bytu, aj Slovenská televízia v Bratislave má v pláne zmeniť svoje sídlo. Výšková budova do konca tohto roka osirie, televízia sa presťahuje do iných, prízemných objektov v Mlynskej doline. „Čo s ňou bude ďalej?“ to zatiaľ nevie ani Rybníček. Adresa televízie zostáva zatiaľ nezmenená. Páky krízového režimu však divák pocítil už tento týždeň, a to v spravodajstve z Perzského zálivu. Pôvodne plánovala televízia vyslať do Bagdadu mimoriadneho korešpondenta, z finančných dôvodov však musela od toho upustiť. Britská verejnoprávna BBC, ktorá za spravodajstvo z Afganistanu získala cenu Emmy, tam bude mať viac ako dvesto svojich ľudí. Podľa slov jej šéfa Gavyna Daviesa je televízny priemysel silným konkurenčným prostredím, a ak chce verejnoprávna televízia zamestnávať najlepších ľudí, tak ich musí tomu zodpovedajúcim spôsobom zaplatiť. Slovenská televízia na to zatiaľ nemá, nielen finančne.
