Reklama
Reklama

Znova to isté

Rakúsko má novú vládu. Koná však rovnako ako predchádzajúca – už dva týždne po jej vymenovaní sa v nej opäť neočakávane prerozdeľovali kompetencie. Mnohí štátni tajomníci ani netušia, za čo sú práve zodpovední. V tomto „kabinete najlepších hláv“ sa našlo miesto štátneho tajomníka aj pre 60-ročného tajomníka strany.
Počet zobrazení: 560

Rakúsko má novú vládu. Koná však rovnako ako predchádzajúca – už dva týždne po jej vymenovaní sa v nej opäť neočakávane prerozdeľovali kompetencie. Mnohí štátni tajomníci ani netušia, za čo sú práve zodpovední. V tomto „kabinete najlepších hláv“ sa našlo miesto štátneho tajomníka aj pre 60-ročného tajomníka strany. Mimoriadne zaujímavý je silný „rodinno-politický“ akcent – vo vláde nie je len sestra, ale aj synovec Jörga Haidera. Kancelár Wolfgang Schüssel sa po viac ako troch mesiacoch, počas ktorých rokoval s každým, rozhodol pre vzorec, ktorý nefungoval už posledné tri roky. Rakúska strana slobodných (FPÖ), oslabená o dve tretiny voličov, sa stala opäť vítaným partnerom, hoci jesenné voľby kancelár inicioval preto, že nedokázal ďalej vládnuť s takým „nespoľahlivým partnerom“. O päť mesiacov neskôr – ktoré priniesli 15-percentnú volebnú stratu FPÖ a 17-percentný zisk ľudovcom (ÖVP) – sa to už má skutočne podariť. Až na dve výnimky sú však v FPÖ opäť tie isté osoby i konflikty, ktoré v lete 2002 viedli k rebélii strany proti vláde. Jediné, čo sa stratilo, sú jej voliči. Prečo by však mala byť vládna koalícia ÖVP-FPÖ tentoraz stabilnejšia? A čoraz viac ľudí sa pýta: prečo si ju vlastne kancelár opäť zvolil? Schüsselova obľúbená odpoveď znie: jednoducho sa treba pozrieť na zloženie parlamentu – neuspokojuje. Čoraz jasnejšie sa ukazuje, že na vytvorení vlády najviac stratil najväčší víťaz volieb. Utrpela predovšetkým Schüsselova povesť. Médiá ho velebili ako „geniálneho vyjednávača“, no v skutočnosti sa stal obeťou vlastnej hry. Ostáva len hádať, aký cieľ vlastne sledoval. Predpokladám, že vďaka úsiliu vytvoriť menšinovú vládu mu konečne prisľúbili poslušnosť aj silní jeho strany. Rokovania s červenými a zelenými teda vopred viedol tak, aby boli neúspešné. Pravdu povediac, od zelených zrejme očakával, že jeho návrh akceptujú. Cenou útechy malo byť pár miliónov na ich „hobby“ – ženské projekty, skrášlenie životného prostredia, trochu viac pomoci pre prisťahovalcov. SPÖ predložil dvadsaťštyri hodín pred rozhodujúcim zasadnutím vedenia svojej strany 28-stránkový program, ktorý musel predseda sociálnych demokratov podpísať stranu po strane. Nebolo to geniálne, skôr z toho bolo badať opojenie mocou. A tak ostal len jediný partner ochotný podriadiť sa diktátu. FPÖ pravdepodobne dúfa, že tá troška jasu, ktorá sa ujde menšej strane vo vláde, jej pomôže prežiť. Na otázku médií a verejnosti, prečo by zväzok tých istých partnerov mal byť stabilnejší ako v predchádzajúcom období, samozrejme neexistuje nijaká uspokojivá odpoveď. Nedá sa odhadnúť, či je Haider, ktorý Schüsselovi určite nezabudne, že mu zničil stranu, ešte vždy politicky dosť silný, aby rozštiepil svojich slobodných. Rovnako nie je isté, či Haupt má na post predsedu FPÖ. Nemenej kriticky prijala verejnosť vládny program. Vopred ohlasované návrhy reforiem sa doň nedostali. Vláda sa vzdala svojho veľkolepého plánu dosiahnuť nulový deficit – očividne pre jeho nedosiahnuteľnosť. „Úspornosť“ však zostala. Aj keď sa nedá povedať, že nastupuje uzavretý neoliberálny tím, cieľ znižovania vplyvu štátu je očividný. Keď treba, skúsi to aj maličkým etickým podvodom – vraj z pedagogických dôvodov sa má deťom v škole skrátiť týždeň o dve vyučovacie hodiny. Dá sa o tom pochybovať, keďže ministerka ešte netuší, ktoré hodiny to majú byť, no 1500 učiteľov už vie, že sa v tom prípade stanú nadbytočnými. „Mimoriadne dôležitá“ reforma dôchodkového systému, ktorá prinesie dnešnej mladej generácii výrazné, a dnešným penzistom o niečo menšie, zníženie dôchodkov, má byť osladená zavedením „minimálneho dôchodku“. Ten však v Rakúsku existuje už celé roky – vo forme štátneho príplatku všetkým penzistom, ktorí by inak klesli pod určitú hranicu. Obmedziť sa má aj možnosť odísť do predčasného dôchodku. Pomôže to pri šetrení. Samozrejme, ohlásené daňové zvýhodnenie súkromného dôchodkového poistenia bude stáť rozpočet dvakrát toľko. V zdravotníctve sa zrušia poplatky za použitie sanitky, ktoré pred dvoma rokmi zaviedla táto istá garnitúra. Pacient si však zaplatí za návštevu lekára a niektoré medicínske zákroky. S tým si už vláda nechce špiniť ruky. Zdravotné poisťovne sa samy rozhodnú, ako si vytvoria model svojho financovania – tým sa má odviesť hnev verejnosti iným smerom. Zvyšok štátnych podnikov, okrem iných aj poštu a telekomunikácie, bude treba rýchlo predať. Peniaze majú ísť do pokladníc – a to čo najskôr. Aj „posvätná krava“ konzervatívcov, armáda, sa musí stať (na zdesenie dôstojníckeho zboru) o 30 percent lacnejšia. Nákup veľmi kontroverzných nových stíhačiek však bude stáť dve miliardy. Útechou pre verejnosť má byť, že ich zaplatí až ďalšia vláda. Práve na to sa zrejme spolieha nová Schüsselova vláda. Raz sa to už musí skončiť a účet za dnešné konanie dnešnej generácii politikov z ÖVP-FPÖ nikto nepredloží. Takéto konanie však vyvoláva odpor – a to aj u tých, ktorí v oboch stranách rátajú s dlhodobejším pôsobením. Sociálni demokrati, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou o štyri roky, alebo ešte skôr, budú musieť toto všetko riešiť, stoja pred ťažkým rozhodnutím. Vzhľadom na ťažký štart novej vlády mnohí navrhujú čakať na jej chyby. Tie by mali červeným stačiť na budúce volebné víťazstvo. Už v novembri 2002 to však bolo málo a môže sa to znova ukázať ako primálo. Tvorba alternatív a zostavenie presvedčivého tieňového kabinetu je ťažšia cesta, spojená s väčším množstvom potenciálnych konfliktov. Zároveň však sľubuje väčší úspech. Nielen v súvislosti s nasledujúcimi voľbami, ale aj so želaným prebratím vlády. Samotné odmietnutie politiky ÖVP-FPÖ nie je predsa nijaký politický program. A určite nie taký, na ktorom by sa dala postaviť koherentná politika prijateľná pre voličov. Znie to možno staromódne, ale vláda, ktorá sa dostane k moci vďaka svojmu programu, ktorý voliči poznajú (a ktorý ona potom dodržiava), býva úspešnejšia ako vláda vládnuca len vďaka presýtenosti bývalou garnitúrou, či vďaka tomu, že hlavný kandidát (v Rakúsku často minister financií) má pekné oči. To si Schüssel nepremyslel. Sociálni demokrati by však na to myslieť mali.

Preložil a upravil Radovan Geist

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama
skvelydarcek.sk

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama