Právo na prahu vojny

Generálny tajomník OSN Kofi Annan v utorok 11. marca slávnostne inauguroval prvého sudcu Medzinárodného trestného tribunálu (MTT). Na začiatku činnosti súdu pripomenul, že vojna, na ktorú by nedala súhlas Bezpečnostná rada OSN (BR OSN), by bola porušením Charty OSN.
Počet zobrazení: 842

Generálny tajomník OSN Kofi Annan v utorok 11. marca slávnostne inauguroval prvého sudcu Medzinárodného trestného tribunálu (MTT). Na začiatku činnosti súdu pripomenul, že vojna, na ktorú by nedala súhlas Bezpečnostná rada OSN (BR OSN), by bola porušením Charty OSN. Medzinárodný trestný tribunál bude sídliť v holandskom Haagu. Podľa Rímskej zmluvy z roku 1998 bol ustanovený ako stály trestný súd pre stíhanie páchateľov zločinov proti ľudskosti, genocídy, vojenských zločinov a agresie. Tieto zločiny upravuje medzinárodné právo v súbore medzinárodných zmlúv, ako je Kódex zločinov proti mieru, ktoré vychádzajú z Charty OSN. Normou na posudzovanie trestnosti činov vojakov sú dodnes platné Ženevské konvencie o pravidlách vedenia vojny a o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami z roku 1921. Kto pôjde pred súd? Oddnes by sa sudcovia mali zaoberať všetkými najťažšími zločinmi, kodifikovanými v medzinárodných konvenciách, spáchanými po 1. júli 2001. Pod jurisdikciu MTT budú spadať všetci občania – vrátane politikov a vojakov – z krajín, ktoré sa pripojili k Rímskej zmluve o Medzinárodnom trestnom tribunáli. Doteraz ju ratifikovalo 89 členov OSN. Medzi nimi i množstvo krajín s režimami pranierovanými za porušovanie ľudských práv, ako Kongo či Rwanda. Najsilnejšie mocnosti – USA, Rusko a Čína – sa odmietli jeho právomoci podriadiť. Z pohľadu reality príprav USA na vojnu proti Iraku sa mnohým javí ako príznačné, že Bush po svojom zvolení odmietol zmluvu predložiť na ratifikáciu do Kongresu, i keď ju jeho predchodca Bill Clinton podpísal už v roku 1998. Bushova vláda sa okrem toho usiluje paralelne dohodnúť sadu bilaterálnych zmlúv, ktoré by mali zaistiť, aby štáty nevydávali amerických občanov na stíhanie pred MTT. V kruhoch OSN koluje okrídlená narážka, že George W. Bush pri odmietnutí konvencie o MTT „dobre vedel, čo robí, pretože už poznal novú bezpečnostnú doktrínu USA, obsahujúcu prvky ako preventívna vojna, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom“. Anekdoty na tému, či bude Bushovi juniorovi po skončení funkčného obdobia poskytovať opateru ochranka Bieleho domu alebo personál niektorej z väzníc v okolí Haagu, sa začali medzi diplomatmi šíriť už v súvislosti so žalobou proti Arielovi Šaronovi. Mimoriadne populárne sa stali po verdikte Najvyššieho odvolacieho súdu Belgického kráľovstva, ktorý rozhodol, že izraelského premiéra možno po skončení mandátu stíhať za masaker civilistov v palestínskych utečeneckých táboroch v Jordánsku v 80. rokoch. Na rozdiel od bežných žalôb síce zvyčajne nie je možné odsúdeného ihneď poslať za mreže, rozsudok však môže znamenať závažné obmedzenie voľného pohybu. Belgicko môže na jeho základe požiadať o vydanie medzinárodného zatykača. S množstvom, nielen európskych krajín, má navyše dohodnuté zmluvy o vydávaní zločincov. Rokovanie o vojne Vytrvalý nátlak americkej diplomacie na prijatie rezolúcie, ktorá by mala podľa interpretácie Bieleho domu legitimizovať vojnu proti Iraku, vyznieva popri vyhláseniach o pripravenosti USA ísť do vojny i bez mandátu OSN na prvý pohľad mierne paradoxne. Inú, i keď vo svojich dôsledkoch podobnú, verziu svojráznej interpretácie medzinárodného práva zo strany „koalície odhodlaných“ predstavil Tony Blair – vojna sa dá viesť aj na základe minuloročnej rezolúcie 1441. Tá však vo svojom texte rozhodnutie o vojne, v súlade s Chartou OSN, zveruje do rúk zvláštneho zasadnutia BR. Neobsahuje teda nijaké „skryté automatické spúšťače vojny“, čo po jej schválení výslovne potvrdili všetky delegácie členov Bezpečnostnej rady vrátane americkej a britskej. Kvôli úplnosti treba dodať, že podľa Charty by rozhodnutie v otázke vojny mala BR urobiť buď formou rezolúcie – ktorú musí schváliť deväť z pätnástich členov a nik zo stálych členov ju nesmie vetovať, alebo formou vyhlásenia, ktoré sa prijíma jednomyseľne. Úsilie „koalície odhodlaných“ sa dá podľa diplomatov vysvetliť niekoľkými spôsobmi. Ak by sa v BR OSN podarilo získať minimálne deväť hlasov, i napriek vetu niektorého stáleho člena by sa vláda USA mohla usilovať vlastnej verejnosti predložiť argument o „morálnom práve“ na vojnu. Z právneho hľadiska je to tvrdenie úplne falošné. Kombinácia diplomatického tlaku v OSN spolu s vyhrážkami použitia sily zatiaľ prináša na strane Iraku značný odzbrojovací efekt. Každá zničená raketa As-Samúd znižuje potenciálne straty amerických vojakov. Blamáže s falošnými spravodajskými informáciami o irackých zbrojných programoch, ktoré odhalili zbrojní inšpektori, napovedajú, že rozviedky USA a Británie nemajú o Iraku dostatok kvalitných informácií. Neznalosťou toho, čo by US Army mohlo v Iraku čakať, sa dá vysvetliť i to, prečo Bush vojnu odkladal. Takto nie sú plánovači v Pentagóne schopný ani rámcovo predpovedať, ako dlho by mohla trvať. To je však najkľúčovejšia otázka – z vojenského, ale i politického hľadiska. Vojna dlhšia ako niekoľko dní, navyše bez mandátu OSN, by Iraku poskytla priestor, aby sa obrátil na Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Medzinárodný spor USA verzus Irak Medzinárodný súdny dvor je zmocnený rozhodovať spory medzi štátmi. Veľa diplomatov akreditovaných pri OSN v kuloárnych rozhovoroch konštatovalo, že pokiaľ by o akcii proti Iraku nerozhodla BR OSN, šlo by vlastne o medzištátny spor USA verzus Irak. A to v tej najhoršej podobe (ako vojenský konflikt), ktorú zakazuje článok 2 Charty OSN. Už by to teda nebol spor OSN proti Iraku, ako sa ho usiluje interpretovať prezident Bush. Podľa diplomatických zdrojov sa Washington snaží členov BR dotlačiť k rezolúcii aj preto, že podnet na Medzinárodný súdny dvor by Irak mohol predložiť už teraz. Vzhľadom na koncentráciu amerických a britských vojsk na svojej hranici by sa mohol cítiť ohrozený vojenskou agresiou. Samotné prijatie podnetu by, minimálne do rozhodnutia v neprospech Bagdadu, akúkoľvek legitimizáciu vojny znemožňovalo. Pravdepodobnosť, že by súd jednu zo strán odsúdil, je vzhľadom na to, že ho volí Valné zhromaždenie i BR je asi 50 ku 50. A po vojne vedenej bez mandátu OSN a dokonca proti rozhodnutiu Medzinárodného súdneho dvora by sa George W. Bush len ťažko vyhol žalobe MTT. Možno by mu pomohla svetová vojna...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984