Reklama
Reklama

Premeny európskeho školstva

Vzdelávanie a s ním spojené problémy sú v súčasnosti v centre pozornosti na celom svete. Existujúce hospodárske, politické, kultúrne a duchovné rozdiely však spôsobujú veľkú variabilitu školských systémov a úloh, ktoré pred nimi stoja. V rovnakej situácii sa nachádza aj školstvo európskych krajín, kde z tendencií zjednocovania Európy vzniká potreba a nutnosť vzájomného približovania a koordinácie reforiem školských systémov.
Počet zobrazení: 601
kari2-m.jpg

Vzdelávanie a s ním spojené problémy sú v súčasnosti v centre pozornosti na celom svete. Existujúce hospodárske, politické, kultúrne a duchovné rozdiely však spôsobujú veľkú variabilitu školských systémov a úloh, ktoré pred nimi stoja. V rovnakej situácii sa nachádza aj školstvo európskych krajín, kde z tendencií zjednocovania Európy vzniká potreba a nutnosť vzájomného približovania a koordinácie reforiem školských systémov. Je to dôležité nielen pre západoeurópske krajiny, ale najmä pre krajiny strednej a východnej Európy, ktoré sa vydali na cestu demokratického vývinu a trhového hospodárstva. Recenzovaná práca je súhrnom správ najvýznamnejších odborníkov o súčasnom stave školstva v 47 európskych krajinách, ukazuje situáciu na konci roku 2001 a umožňuje čitateľovi získať celkový pohľad a porovnávať situáciu podľa vlastných kritérií. Ako konštatuje v úvodnej štúdii W. Hörner, ukazujú sa tým perspektívy transformácií, ale aj možnosť odpovede na otázku, prečo sú niektoré školské systémy lepšie a iné horšie, než sa očakávalo. Podoby západoeurópskeho školstva Jedným z najvýznamnejších procesov je pokračujúca demokratizácia, prejavujúca sa v odbúravaní kompetencií štátu a narastaní autonómie regiónov, samospráv a škôl v otázkach riadenia, financovania, rozhodovania a hodnotenia práce škôl. Postupujúci proces decentralizácie a premien v kompetenciách rozhodovania vedie k vyššej miere rozhodovania o podobe učebných plánov a obsahu vzdelávania na lokálnej úrovni (zavádzanie nových predmetov, určenie povinných, voliteľných a výberových predmetov). K ďalším významným problémom patrí najmä podoba štruktúry školského systému (diferencovaný povinný stupeň so selektívnym druhým stupňom alebo jednotná škola). Viacero správ konštatuje čoraz menšiu atraktívnosť učiteľského povolania. V oblasti vzdelávania je to najmä problém vyhodnocovania vedomostí a kvality vzdelania a otázky individualizácie vzdelávania (skupinové vyučovanie, nahrádzanie frontálneho vyučovania skupinovým a ročníkového vekovo zmiešanými skupinami, kooperatívne učenie). Pokiaľ ide o hodnotovú orientáciu žiakov, dominujú hodnoty demokratickej spoločnosti, humanity, solidarity a tolerancie. Významnou sa stáva otázka vzdelávania menšín, utečencov a migrantov v rodnom jazyku a náboženstve, teda otázka integrácie do kultúry a spoločnosti. Nie všetky krajiny sú však rovnako ďaleko v realizácii reforiem a ich tempe. Sú krajiny, ktoré sú takpovediac na čele zmien (Holandsko, Švédsko, Dánsko, Fínsko, Nórsko), so silnou mierou slobody vzdelávania, decentralizácie, autonómie škôl, individualizácie vzdelávania a tlakom na evaluáciu výsledkov. Ústup od centralistického modelu možno konštatovať aj vo Francúzsku s tradične silným vplyvom štátu v oblasti školstva. V iných krajinách (Grécko, Portugalsko, Španielsko, Turecko) neprinášajú uskutočňované reformy požadované výsledky a je tu značná potreba modernizácie vzdelávania, oslabenia centralistického modelu a reformy kurikula s posilnením európskej dimenzie. Nová situácia – ktorým smerom? Krajiny, ktoré v deväťdesiatych rokoch prešli od socializmu k budovaniu demokratickej spoločnosti, museli najprv riešiť zásadné problémy politického, ekonomického a právneho charakteru. V súlade s celkovými zmenami boli nutné aj zásadné reformy v oblasti školstva a vzdelávania, odideologizovanie školy, posilňovanie demokratických princípov riadenia, autonómie škôl a zavádzanie nových spôsobov a metód vzdelávania a výchovy. Kládli sa tak základy budovania školských systémov, kompatibilných so systémami vo vyspelých západných krajinách. Tento trend ešte zosilnel v súvislosti s možným prijatím viacerých krajín strednej a východnej Európy do Európskej únie. Aká je teda podľa autorov správ situácia v uskutočňovaní reforiem? Všetci zhodne konštatujú zásadný význam politických, kultúrnych, ale najmä ekonomických podmienok na ich priebeh. Krajiny, kde je v tejto oblasti zlá situácia, zaostávajú aj v oblasti rozvoja školstva a nestačia udržať potrebné tempo. Napriek tomu väčšina krajín, azda okrem Bieloruska s jeho panslavistickou ideológiou, vyslovuje rozhodnú požiadavku „europeizácie“ školy, prispôsobenia školy úrovni a spôsobu fungovania vo vyspelých európskych krajinách. Niektoré z krajín strednej a výchovnej Európy v reformách pokročili (Maďarsko, ČR, Poľsko, Slovinsko, Slovensko), iné uskutočňujú prvé kroky a v niektorých (Ukrajina, Bielorusko) sú zmeny oproti minulosti len nepatrné. V osobitnom postavení sú krajiny Balkánu, ktoré musia riešiť nielen zlú hospodársku situáciu, ale aj etnické a národnostné rozpory, ktoré sa prenášajú do života školy, analfabetizmus a právo menšín na vzdelanie. Dôležitým spoločným faktorom, najmä z hľadiska budúceho vývinu školstva, je pokles pôrodnosti a klesanie počtu žiakov na vidieku. Kľúčovou otázkou je najmä proces decentralizácie, to znamená postupný prenos kompetencií na regióny a samosprávu, s tým súvisiaci spôsob financovania školstva, problém kurikula a evaluácie, rozvoj súkromného školstva, štruktúrne reformy školského systému, odborného vzdelávania a prípravy na prácu, vzdelávania učiteľov. Výraznou požiadavkou je zavádzanie informačných technológií. Nedostatok financií sa odráža v zlej materiálnej výbave škôl, nízkej úrovni vzdelávania, zaostávaní vidieckych škôl za mestskými a chudobných regiónov za bohatými (Poľsko, Rumunsko, Rusko). Nízke výdavky na školstvo, ktoré v niektorých krajinách dokonca klesajú, spôsobujú napr. odchod učiteľov a rušenie niektorých typov škôl (materské školy) a škôl pre robotnícke povolania v dôsledku nezáujmu pracovného trhu o tento druh kvalifikácie. Klesá počet detí v školách, rastie záškoláctvo, kriminalita a drogová závislosť mládeže (Albánsko, pobaltské krajiny). Napriek tomu, že nemôžeme opísať všetky aspekty problematiky, dá sa konštatovať, že európske školské systémy sa rozličným tempom zbližujú. Tento proces je nevyhnutný z hľadiska vytvárania jednotného európskeho priestoru pre vzdelávanie, mobilitu pracovných síl a výkon povolania. Vzniká európsky školský systém? Porovnanie učebných plánov a obsahu v rozličných krajinách ukazuje, že jadro vzdelávania je podobné (matematika, jazyky, dejiny, prírodné vedy, materinský jazyk), rovnako ako základná štruktúra (prvý, druhý, tretí stupeň). Vzhľadom na vývin vedy, technológií a politiky dochádza aj v tejto oblasti k postupnému zbližovaniu kurikula, najprv v prírodných a postupne i v spoločenských vedách. Jedným z hlavných problémov v blízkej budúcnosti bude ústup štátnej suverenity z oblasti školstva. Napriek tomu sa však štát nemôže úplne vzdať svojej funkcie v oblasti vzdelávania a tento trend zrejme bude pretrvávať, hoci vplyv iných, nadnárodných orgánov (napr. EÚ) na politiku vzdelávania bude rásť. Aktuálnym sa stáva zápas neoliberálnej ideológie reprezentovanej myšlienkou jednostranného formovania elity a komercionalizácie vzdelávania, dôrazom na výkon a prispôsobenie obsahu a foriem kvalifikácie pracovnému trhu, proti tradičnému konzervatívnemu chápaniu cieľov vzdelávania spojených s etickou výchovou a princípom rovnosti šancí. Na tento rozpor poukazujú už aj správy zo Slovinska a Maďarska, hoci niektoré krajiny (napr. Švédsko) dôsledne presadzujú požiadavku zachovania rovnosti šancí pre všetkých, to znamená zabezpečenie prístupu k vzdelaniu aj pre sociálne a kultúrne znevýhodnené vrstvy spoločnosti. Na to, aká bude podoba európskeho školského systému, však možno dnes len ťažko odpovedať, vzhľadom na rýchle tempo a obsah zmien. Preto budú potrebné ďalšie výskumy a porovnávanie dosiahnutých výsledkov, sprevádzané dôslednou realizáciou nevyhnutých reformných krokov v praxi. (Hans Döbert, W. Mitter, Botho von Kopp, W. Mitter: Die Schulsysteme Europas, Schneider Verlag Hohengehren 2002.)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama
skvelydarcek.sk

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama