Pohotovostný manuál
Primárna zdravotná starostlivosť. Tri slová, s ktorými sa už stretol každý z nás. Nie každý by však vedel aj správne odpovedať na otázku, v čom takáto zdravotná starostlivosť spočíva. Napriek zložitej situácii v našom zdravotníctve, a jeho chystanej a sčasti aj prebiehajúcej reforme, je vo väčšine prípadov ešte bezplatná. Poskytujú ju praktickí lekári, gynekológovia, stomatológovia, patrí do nej preventívna a liečebná starostlivosť, jej sprostredkovanie, rýchla zdravotná pomoc a, samozrejme, lekárska služba prvej pomoci. A práve pohotovosť, ako sa posledne spomenutej ľudovo hovorí, sa v našich pomeroch akoby vymykala zo všeobecne platných slov Hippokratovej prísahy, hovoriacej okrem iného aj o tom, že lekár by nemal odmietnuť poskytnúť lekársku starostlivosť komukoľvek. Nejednému z nás sa totiž už stalo, že po vyhľadaní zdravotného zariadenia sa mu ošetrenia vôbec nedostalo. Je pravda, že mnohí „ordinačné“ hodiny pohotovosti zneužívajú, hovorme však teraz o tých, ktorí prvú pomoc skutočne potrebovali v dôsledku náhleho ochorenia, čiže neodkladali návštevu lekára v duchu „veď to prejde“, nešlo v ich prípade ani o vypočítavú kalkuláciu, a aj napriek tomu odišli neošetrení. Ako je to možné? Prvá chyba nastala už vtedy, keď sa ich telo rozhodlo, či už z vlastnej vôle, alebo na základe nejakého vonkajšieho popudu, že bude štrajkovať. Ak tento štrajk navyše nebol na prvý pohľad viditeľný, východisková situácia bola o to horšia. Nepomohla domáca lekárnička, prečkať noc, či víkend bolo nemysliteľné. Hor sa teda na najbližšiu pohotovosť. Druhej chyby sa však môžete dopustiť hneď nasledovne: vyhľadanie z vášho pohľadu najbližšieho zdravotníckeho zariadenia ešte nemusí byť tá správna voľba. Na základe vášho trvalého bydliska totiž do tohto zariadenia vôbec nemusíte patriť, čo de facto znamená, že vám tu prvú pomoc ani neposkytnú. A tak, kým váš život nie je skutočne preukázateľne v ohrození, putujete ďalej. Nikoho nezaujíma, či ste prišli svojím autom, taxíkom alebo po vlastných. Pri potulke je však dôležité uvedomiť si, v akú nočnú hodinu to vlastne idete o pomoc žiadať. Ak tak konáte po desiatej večer, nečakajte nijaké milé privítanie. Reakciou na vaše klopanie môže byť aj prednáška o tom, koľko ľudí ste svojím príchodom zobudili. Nezabúdajte na slušné správanie, odpovedajte celými vetami, poskytujte informácie lekárskym slovníkom. A môžete začať dúfať, že očakávaná pomoc a vytúžená úľava sa hádam, čo nevidieť, dostaví... Čo nasleduje? Ste rozhorčení, nadávate na systém, máte chuť sťažovať sa. Po odznení všetkých, nielen zdravotných symptómov vás to prejde. Ponížení touto skúsenosťou si však nabudúce dobre rozmyslíte, či to na LSPR ešte raz skúsite – i keď už na správnom mieste i v správnom čase. Hovorí sa, že zodpovednosť za zdravie ľudí nenesie lekár, ale oni sami. Len aby v úsilí zachovať presný postup v „manuáli“ nebolo niekedy neskoro.
