Verejné či súkromné?

Politiku dnes mnoho ľudí nazýva iba panským huncútstvom. Podľa povolebného výskumu agentúry Dicio takmer deväť percent opýtaných politika nezaujíma, vyše 17 percent respondentov nemalo v posledných voľbách koho voliť a takmer 21 percent je jednoducho z politiky znechutených alebo ich politici sklamali. I napriek tomu politické strany dnes žijú aj vďaka nám, daňovým poplatníkom.
Počet zobrazení: 1442

Politiku dnes mnoho ľudí nazýva iba panským huncútstvom. Podľa povolebného výskumu agentúry Dicio takmer deväť percent opýtaných politika nezaujíma, vyše 17 percent respondentov nemalo v posledných voľbách koho voliť a takmer 21 percent je jednoducho z politiky znechutených alebo ich politici sklamali. I napriek tomu politické strany dnes žijú aj vďaka nám, daňovým poplatníkom. A tak sa vlastne dostávame k takmer Shakespearovským otázkam: verejné či súkromné financovanie? Ak by sme boli za verejné, siahame vlastne len do vlastného vrecka. Každý by možno bez rozmyslenia uviedol, že načo nám sú politické strany a prečo by ich mal živiť. Možno aj preto, prečo platíme verejnoprávnym médiám: pre zachovanie chodu vecí a celej spoločnosti. Ak by sme sa totiž spoľahli len na vlastné zdroje politických strán, respektíve vonkajšie zdroje od ich donorov, opäť by nebolo všetko kóšer. Kto totiž zaručí, že prispievateľ istej politickej strany nebude chcieť od jej predstaviteľov nejakú protislužbu? Veď práve táto otázka vyvstala aj v súvislosti s financovaním nedávnej predvolebnej kampane. Alebo by sa mohlo stať, že politické strany sa stanú len klubom vyvolených, ktorí majú na zaplatenie vysokého členského. Alebo na vznik a fungovanie politického subjektu stačí len jeden bohatý muž, ktorý celý jej chod zafinancuje. Takže, keď máte náhodou viac peňazí (ak vám teda ešte niečo zostalo po poslednom zvyšovaní cien), výborný recept je založiť si politický subjekt. Tým, že do neho vložíte viac miliónov ako ostatní, vám zaručí predsednícku stoličku a nejakú tu funkciu na niekoľko rokov. Preto, ani tadiaľto, ak chceme mať skutočne transparentné financovanie politických strán, cesta nevedie. Najideálnejšia by bola kontrola samotných občanov. Strany majú síce povinnosť zverejňovať výročné finančné správy, no nie vždy sa tak deje. Viac ako tretina z nich totiž v minulom roku správu ani nepredložila. A argument, že darcov majú zverejnených na svojich webových stránkach pri dnešnej penetrácii internetu taktiež neobstojí. Takže situácia je dnes vo financovaní politických strán netransparentná. Dokonca podľa správ dvoch medzinárodných mimovládnych organizácií – Inštitútu otvorenej spoločnosti v spolupráci s Transparency International Slovensko financovanie politických strán u nás podlieha korupcii. rámik

Príklady zo zahraničia Vo väčšine demokratických krajín získavajú politické strany finančné prostriedky jednak zo súkromných, ako aj z verejných zdrojov. Lenže pomer medzi verejnými a súkromnými prostriedkami sa v jednotlivých krajinách výrazne líši. Napríklad politické strany v Izraeli získavajú veľkú časť podpory (85 %) z verejných zdrojov, približne polovicu z potrebných zdrojov získavajú politické strany v Nemecku. Na druhej strane, politické strany v USA získavajú väčšinu svojich prostriedkov zo súkromných zdrojov. Vo Francúzsku legislatíva od roku 1999 zakazuje príspevky od korporácií a približne 80 % financií politických strán pochádza z verejných zdrojov. Reklama v televízii je zakázaná a reklamy sú zakázané tri mesiace pred voľbami. Vo Švédsku je činnosť politických strán hradená aj z verejných zdrojov, pričom v zákone nie sú explicitne definované súkromné príspevky ani ich limity. Zdroj: Sičáková-Beblavá – Zemanovičová: Politické strany a financie: tajomstvo alebo dôvera?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984