Načo sú Slovensku malé ľavicové strany?
Keď si niekto myslí, že sa slovenská politická scéna onedlho štandardizuje, je pravdepodobne na veľkom omyle. Čím viac sa blížime k Európskej únii, tým menej sa slovenské politické strany podobajú svojim partnerkám v zahraničí.
Fundamentalizmus slovenského KDH bude tvrdým orieškom aj pre (v novom tisícročí žijúcich) kresťanských demokratov v západnej Európe. Ekonomický liberalizmus SDKÚ, SMK či DS významne posilní Berlusconniho kliku v Európskej ľudovej strane, a teda niečo, s čím majú niektorí zakladajúci členovia EPP sami problémy. Slovenskí komunisti sú tiež úplne niekde inde ako ich potenciálne silní partneri zo skupiny Zjednotenej európskej ľavice. Zostáva ANO, ktorá je na politickej scéne ešte prikrátko nato, aby sa dala hodnotiť podľa jej politického zaradenia vo frakcii liberálov. Napokon tu máme Smer, ktorý pochopil, že ak v Európskom parlamente nechce sedieť medzi lepperovcami a lepenovcami, ako sa to stalo HZDS, tak si musí niekde hľadať ukotvenie. Prirodzene svoje miesto vidí medzi európskymi socialistami, keďže tým sa vytratili spojenci z parlamentnej politickej scény, ktorými boli SDĽ, SDSS a čiastočne aj nová SDA.
*** Pristavme sa na chvíľu pri tom, čo sa vlastne stalo. Strana európskych socialistov (PES), ako druhá najsilnejšia skupina v Európskom parlamente, potrebuje svoje rady rozšíriť tiež o poslancov zo strednej a východnej Európy. Keďže sa tradičná slovenská ľavica do parlamentu nedostala, začala PES prvýkrát reálne uvažovať o Ficovej strane ako o potenciálnom partnerovi. Samozrejme, že podmienečne, keďže si Smer bude musieť ešte aspoň rok, ak všetko dobre pôjde, počkať na členstvo v Socialistickej internacionále a následne v Strane európskych socialistov. V tomto prípade však záleží aj na Ficovi a jeho družine, ako sa budú správať a čo budú hovoriť. Kým sú v opozícií a kritizujú pravicovú vládu, nedá sa im veľa vyčítať, na predvolebné drahé excesy sa takisto skoro zabudlo. No opatrnosť tu zostane. Stále platí téza, že sa socialisti môžu sporiť o tom, ako ma vyzerať budúca Európa, alebo ako treba ovplyvňovať Európsku centrálnu banku, no v jednom sú si za jedno, a tým sú ľudské a občianske práva, ktorých výklad Robert Fico určite pozná, no vyberá si ich minimalistickú verziu (nedávno to dokázal aj v Klube nového Slova, ktorého prepis prinesieme budúci týždeň).
*** Okrem Smeru tu máme aj iné ľavicové politické strany, ktoré si celkom legitímne nárokujú svoje miesto v tejto časti politického spektra. Postupne sa končí obdobie zjazdov a snemov, a teda aj diskusií o tom, ako ďalej pokračovať. SDĽ sa koncom apríla zbavila provizória, ktoré bolo spôsobené Koncošovou rezignáciou po voľbách. Do vedenia sa dostal celkom sľubný tím v porovnaní s tým, čo sme mali možnosť vidieť predtým. Zbavila sa všelijakých poradcov „zboku a bez zodpovednosti“ a začala pokus o rehabilitáciu svojej značky. Všetko nasvedčuje tomu, že si Ľubomír Petrák s obnoveným vedením chce dať sólo jazdu na skúšku. V prípade, že to nepôjde, pridá sa k ostatným, ktorí komplikovane rokujú o svojom zlučovaní. Minulý víkend mala prvý riadny snem SDA, ktorá sa intenzívne pripravuje na zlučovanie s SDSS a prípadne aj s Ľavicovým blokom. Podľa jej predstaviteľov ide o pokus spojiť sily a pustiť sa do práce na budovaní štruktúr, na tvorbe nového programu, ako aj pri komunikácii so zahraničnými partnermi. Zlúčenie s SDSS by malo aspoň dočasne priniesť Sociálnodemokratickej alternatíve zahraničnú akceptáciu, a teda aj dobrú východiskovú pozíciu pri rokovaní so Smerom. SDA takisto obnovila a omladila svoje vedenie, a napriek povolebnému sklamaniu si zachovala svoju dynamiku v podobe dosť silného ženského a aktívneho zastúpenia. Milan Ftáčnik zostal predsedom a obmenili sa mu všetci podpredsedovia, ktorými sa stali mladá ekonómka Lenka Litváková, košický manažér Ladislav Kriška a primátor Starej Turej Ján Kišš. Je veľmi pravdepodobné, že po zlučovaní nastane konečne aj myšlienková reflexia, ktorej nebráni ideový problém, ale schopnosť zmobilizovať sily. Prečo je teda potrebné spomínať tieto strany? Môžu mať totiž dosť významný podiel na „socializácii“ Smeru, ktorý sa ideovo hľadá. Užšia spolupráca môže okresať niektoré bláznivé prvky, ktoré si Smer ako kandidát na progresívnu sociálnodemokratickú stranu skrátka nebude môcť dovoliť. Až potom budú európski socialisti zaspávať s pokojným svedomím...
