Koniec starých časov
Nasledujúci víkend sa uskutoční kongres Aliancie nového občana. Donedávna sa zdalo, že pozícia Pavla Ruska je neotrasiteľná. Množiace sa prejavy nespokojnosti v poslaneckom klube aj členskej základni však naznačujú, že v ANO sa možno končí jedna éra.
O problémoch vo vnútri strany otvorene hovoril najmä poslanec Anton Danko (ktorý tento týždeň opustil rady liberálov), no kritika direktívneho riadenia zaznieva aj z úst regionálnych lídrov. V ANO sa schyľuje k vážnej diskusii o vlastnej budúcnosti. Naznačuje to i fakt, že obsah rokovania má mať uzatvorený charakter. Akoby platilo nepísané pravidlo: čím rozhádanejšia strana, tým väčšie informačné embargo. Podobne, mimo rokovacej sály, museli novinári v júli 2000 čakať na výsledky zjazdu SDĽ v Košiciach, na ktorom zaznelo veľa kritiky i silných slov a výsledkom bolo vytvorenie schmögnerovsko-weissovského krídla, neskoršieho zárodku SDA. Zopakuje sa história aj tentoraz?
Za trinásť rokov vzniklo na Slovensku niekoľko politických strán ,,na jedno použitie“: Združenie robotníkov Slovenska alebo Strana občianskeho porozumenia (SOP) boli založené iba preto, aby sa na jedno jediné volebné obdobie stali súčasťou vládnej koalície, a v priebehu štyroch rokov úplne stratili politický význam a zmizli zo scény.
Ašpirantom na rovnaký osud je dnes Aliancia nového občana, v mnohom pripomínajúca model SOP. Prostredníctvom masívnej mediálnej podpory rýchlo založený politický subjekt pre potreby a ambície jedného muža nemal čas na vnútornú kryštalizáciu. Dôležitým faktorom nebola jasná profilácia a stabilita, ale podiel na moci.
Pripomína to príbeh podenky, ktorá žije len jeden deň, s tým rozdielom, že počas jediného dňa sa stihne postarať o potomstvo, aby dodala svojej krátkej existencii zmysel. Zmysel a životnosť ANO sa však úzko spájajú iba s osudom jej stvoriteľa – šéfa strany. Okolo vodcu sa krúti všetko podstatné, jeho vôľa je určujúcim faktorom. Lenže v strane sa prejavuje aj pud sebazáchovy – v zálohe sa pripravujú vitálni náhradníci, odhodlaní udržať stranu pri živote a previesť ju ponad búrlivé politické vody pre prípad, že vodcovi by pri jeho vzletoch a úletoch zhoreli krídla.
Dôvodov na starosti o prežitie je v ANO dosť. Predseda strany Pavol Rusko už niekoľkokrát pohrozil, že je tu možnosť vystúpenia z vládnej koalície. Poslancom strany vyplývajú z takéhoto rozhodnutia vážne dôsledky – odchod z vládnej koalície by logicky vyústil až k vysloveniu nedôvery vláde, a tým by sa skončilo aj ich nádejné pôsobenie v politike. Kto z nich je však pripravený a najmä zmierený s tým, že by mal hlasovať za skrátenie volebného obdobia a podpísať si tak dekrét o vlastnom zániku?
Zápas o budúcnosť ANO ako celku, či len jednotlivcov, ktorí v prípade akútnej hrozby rozpadu skúsia preletieť do iných táborov, nemá zatiaľ nijaké rozuzlenie, ani víťaza. Porazených bude oveľa viac. Nehrozí len rozklad v jednej politickej strane, ale v celej koalícii. Problém, ktorý musí ANO vyriešiť, nezávisí od toho, či bude kongres strany hermeticky uzavretý. Vnútorné dianie v strane je úzko spojené so životom celej vládnej koalície a najväčšie problémy v koalícii spôsobuje správanie sa predsedu ANO. Nie sú to ideové konflikty, ako sa to v poslednom čase usiluje Pavol Rusko prezentovať. Problémy, ktoré predseda ANO priniesol do života koalície, sa priamo odvíjajú od aféry s odpočúvaním, ale predchádzali jej požiadavky šéfa ANO na obsadenie funkcií riaditeľa finančnej polície a námestníka v spravodajskej službe. Až po neúspešných manévroch s týmito obskúrnymi nástrojmi, nežiaducimi v štandardnom politickom prostredí, sa zrazili nielen ANO a KDH, ale aj top reprezentanti ANO so svojím šéfom. Keby išlo iba o konflikty názorového pôvodu, za Ruskom by stáli jeho funkcionári ako jeden muž. Nestoja, verejne ho kritizujú, ale riešenie tiež ešte nemajú. Rovnako je na tom zvyšok koalície, kde sa už tiež intenzívne premýšľa, ako pomôcť vyriešiť problém menom Rusko, aby nielen on, ale i celá vláda nebola nakoniec iba krátkym podenkovým príbehom.
