Podľa scenára KDH: Ďalšie pokrytectvo

Koalícia s podporou časti poslancov za HZDS a Tkáčovho klubu nezávislých presadila v parlamente pomerne rozsiahlu novelu Zákonníka práce. Toho zákonníka, s ktorým ešte pred necelým rokom tri zo súčasných štyroch vládnych strán súhlasili.

Aj v tejto súvislosti vzplanul v koaličnom tábore spor. Ako sa však medzi pravičiarmi patrí, netýkal sa hĺbky a šírky pozmenených paragrafov, ktoré posilňujú pozície zamestnávateľov na úkor zamestnancov a odborov v pracovnoprávnych vzťahoch. Jablkom sváru medzi konzervatívcami a liberálmi sa stal návrh, aby sa zakázalo znevýhodnenie pracovníkov na základe ich sexuálnej orientácie. Národná rada napokon prijala z iniciatívy podpredsedu KDH Pavla Minárika na oko kompromis: ku charakteristikám, na ktoré sa manažér či majiteľ firmy nebude môcť svojich podriadených od 1. júla 2003 pýtať, pribudne aj to, či sú alebo nie sú gejovia, respektíve lesby. V pôvodnom návrhu novely minister Ľudovít Kaník (predseda DS) rátal aj so zákazom znevýhodnenia homo-, či bisexuálov v pracovnom procese. (Slovíčko ,,znevýhodnenie“ je v tomto prípade veľmi jemné.) Vzápätí však musel toto ustanovenie vypustiť. Kresťanskí demokrati o tom totiž nechceli ani počuť. Podľa nich sa sexuálna orientácia podobne ako náboženská príslušnosť pri nástupe do práce vôbec nebude uvádzať, a preto vraj nemá zmysel takýto typ diskriminácie uvádzať v zákone. Takže, treba sa tváriť, že tento problém u nás vôbec neexistuje, a ak, tak ho niektoré občianske združenia nafukujú. Tie by však dokázali uviesť celý rad konkrétnych prípadov šikanovania, vyhodenia na dlažbu či iných postihov za to, že sa ktosi hlási k inej sexuálnej orientácii, aká sa u neho očakáva, alebo jednoducho na základe ohovárania na pracovisku. Samozrejme, Zákonník práce obsahuje celý rad paragrafov, ktoré sú z celospoločenského hľadiska závažnejšie a týkajú sa v podstate všetkých zamestnancov. Ak chce však náš štát tvrdiť o sebe, že je právny, tak nemôže obchádzať ani legislatívne zakotvenie zákazu diskriminácie ktorýchkoľvek skupín obyvateľstva. Iba všeobecné deklarácie zakotvené v Ústave SR, ako si to predstavuje KDH, neodstránia rozličné formy hrubého porušovania ľudských práv. Obchádzať ich alebo pred nimi zatvárať obe oči, akoby na Slovensku neexistovali, je obyčajné pokrytectvo. Či sa to kresťanským demokratom páči alebo nie, po vstupe do Európskej únie naši zákonodarcovia budú musieť prijať antidiskriminačný zákon. Zaväzuje ich k tomu rovnako ako ostatné novoprijaté členské krajiny EÚ smernica číslo 78/2000. Pravda, vtedy sa bude o tom hovoriť už aj na medzinárodnej úrovni. A tak si vlastne KDH sebe a Slovensku narobí ešte väčšiu hanbu.