Reklama
Reklama

Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia: po druhý raz nie

Strana demokratickej ľavice opätovne otvorila tému Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia (EZSZ). V predvolebnej kampani mnohí tvrdili, že ide o účelovo umelo vytvorenú tému. Túto tézu však jednoznačne vyvrátilo prvé zasadnutie parlamentu, kde pravicová koalícia novelizovala dvadsaťjeden zákonov s dosahom na sociálnu situáciu obyvateľov.
Počet zobrazení: 492
13-m.JPG

Strana demokratickej ľavice opätovne otvorila tému Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia (EZSZ). V predvolebnej kampani mnohí tvrdili, že ide o účelovo umelo vytvorenú tému. Túto tézu však jednoznačne vyvrátilo prvé zasadnutie parlamentu, kde pravicová koalícia novelizovala dvadsaťjeden zákonov s dosahom na sociálnu situáciu obyvateľov. Čo je teda Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia? Je to medzinárodná právna norma, ktorú už podpísalo a ratifikovalo osemnásť členských štátov Rady Európy, okrem iných aj Česká republika. Ďalšie členské štáty Rady Európy ju podpísali a zatiaľ ešte neratifikovali. Spomeňme napríklad Rakúsko, Estónsko a Rumunsko. Prirodzene sa vynára otázka. Chceme mať v budúcnosti horšie sociálne práva ako Česi, Rakúšania alebo Rumuni? Určite nie. V predchádzajúcej Dzurindovej vláde sa SDĽ ako jej člen opakovane pokúšala presadiť EZSZ. Dôvod bol jednoduchý: Slovenská republika v roku 2002 spĺňala predpoklady, aby ho vláda mohla prijať a dokonca aj parlament ratifikovať. Podstatný je i fakt, že na Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia sa priamo odvoláva aj Európska sociálna charta, ktorú Slovenská republika podpísala aj ratifikovala. Nemenej dôležitý je fakt, že predchádzajúca Dzurindova vláda sa v negociačnom procese v kapitole 13 už v roku 2000 zaviazala: „Slovenská republika ratifikovala Európsku sociálnu chartu a podpísala revidovanú Európsku sociálnu chartu a doplnok k nej. V súčasnosti sa pripravuje na podpis Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia a protokolu k nemu. Pri príprave politík a legislatívnych opatrení v sociálnej oblasti Slovenská republika presadzuje a uplatňuje v praxi relevantné odporúčania Rady Európy.“ Navyše Slovenská republika je od roku 1990 viazaná dohovorom o minimálnych štandardoch sociálneho zabezpečenia s Medzinárodnou organizáciou práce a podľa expertov MOP a EÚ podpísanie zákonníka by v súčasnosti nemalo vplyv na prebiehajúce reformy. Áno, ale iba za predpokladu, že pravicové strany nemali a nemajú pripravené reformy tak, že nás vrátia do Európy spred roku 1964, keď bol zákonník prijatý! Ale späť k obsahu zákonníka. EZSZ stanovuje minimálne hodnoty sociálnej pomoci občanom odkázaným na takúto pomoc. Ide predovšetkým o dávky v chorobe, nezamestnanosti, starobe, materstve, pri pracovnom úraze, invalidite, či o dávky pre pozostalých. Všetko sú to práva, ktoré boli pre nás doteraz samozrejmosťou a naše právne normy boli dokonca štedrejšie, ako sú minimálne hodnoty dávok odporučené zákonníkom. Napríklad dávka v chorobe (ľudovo nemocenská) bola v roku 2001 vyššia o 9 percent, starobné dôchodky o 7 percent a invalidné dôchodky o 9 percent. Predpísanú výšku nedosahovala podpora v nezamestnanosti a dávka v materstve. Aká je skutočnosť s odstupom času? Prečo je dôležité prijať tento Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia v tomto období? Najmä preto, lebo je tu tlak vlády Slovenskej republiky, ktorá je čisto pravicová, na znižovanie sociálneho štandardu, ktorý bol v Slovenskej republike dlhoročne budovaný. Dnes sme svedkami rôznych pokusov o reformy celého systému sociálneho zabezpečenia. Znížila sa podpora v nezamestnanosti, nenarástla dávka v materstve a do neprijateľnej polohy z pohľadu Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia sa dostáva aj dávka v chorobe. Tu sa zastavme. Podľa pripravovanej reformy sociálneho systému má byť počas prvých troch dní vyplácaná dávka vo výške 18 percent priemerného zárobku, pričom Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia stanovuje minimálnu hodnotu vo výške 45 percent priemerného platu. Pri mesačnom príjme 6000 Sk (čo na Slovensku nie je zriedkavosť) je to denne iba neuveriteľných 35 Sk!!! Len samotné poplatky u lekára a v lekárni ďaleko prevýšia príjem v čase, keď sa človek nemôže postarať sám o seba. O strave a zabezpečení rodiny radšej nehovorme vôbec. Slovensko, nedávno, úspešne urobilo krok do Európskej únie. Referendum, aj keď „s odretými ušami“, potvrdilo definitívne smerovanie Slovenska medzi vyspelé európske krajiny. Obsahom predreferendovej kampane bolo predovšetkým strašenie o novej železnej opone namiesto vecnej diskusie o tom, čo Európska únia je a aké hodnoty vyznáva. Európa bez ohľadu na to, či v krajinách sú dnes pri moci pravicové alebo ľavicové politické strany, sleduje dlhodobý strategický cieľ, a to je vybudovanie sociálneho a právneho štátu. A príspevkom práve k tomuto je aj prijatie EZSZ. Chceme ísť a ideme do Európy. Pre ľavicové strany je samozrejmosťou aj sociálny rozmer Európy, ale aj pre pravicové strany by cieľom mala byť Európa a Slovensko so sociálnym zmierom. Inak všetky zmeny, ktoré sa tu dejú, môžu byť veľmi vratké, a to nie je v záujme nikoho. Stojíme pred dverami dôchodkovej reformy. V parlamente sa objavuje čím ďalej, tým viac zákonov zo sféry sociálneho zabezpečenia. Prečo to pripomínam? Lebo aj keď minister Kaník, ale aj premiér Dzurinda sa s obľubou štylizujú do polohy obhajcov práv občanov, vždy ide iba o zníženie garancií prijateľného života pre väčšinu obyvateľov. Preto sú potrebné medzinárodné limity a štandardy, ktoré sú záväzné aj pre Slovenskú republiku. Európa si to uvedomila už dávno. Teraz sme na rade my. Veď ako chceme ísť do Európskej únie, keď už pred vstupom vláda vedome porušuje záväzky, ktoré si dobrovoľne vzala na svoje plecia? A ešte jedna otázka. Aký bude osud petície SDĽ za prijatie Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia s takmer 80 000 podpismi? Prvú odpoveď dalo hlasovanie v parlamente o uznesení, ktorým strana Smer žiadala vládu prijať EZSZ. Z poslancov vládnej koalície sú zväčša iba poslušní sluhovia, ktorí odhlasujú to, čo im prikáže vláda Slovenskej republiky, bez toho, aby mali dostatok sily hlasovať tak, ako sa zaviazali pri skladaní sľubu. Inak to nebolo ani pri tomto hlasovaní, aj keď svedomie kázalo inak. Až päťdesiat poslancov vládnej koalície sa zdržalo hlasovania a štyria pre istotu nehlasovali vôbec. Ešte stále ide predovšetkým o to, kto podáva návrh, a nie o to, či je racionálny. Tu musíme zopakovať to známe Lintnerovo: „Na Slovensku je to stále tak...“

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama