správy

RPA vydáva Rómske listy Rómska tlačová agentúra, ktorá médiám prináša informácie o rómskej komunite, si 6. februára pripomenula prvé výročie existencie. Za toto obdobie vychovala niekoľko rómskych novinárov, ktorí začali písať o skupine Rómov, ktorí sú viac či menej integrovaní do spoločnosti a majú záujem sa aktívne podieľať na riešení problémov svojej komunity. Akýmsi darčekom k prvému výročiu vzniku RPA je vydanie špecializovanej prílohy Rómske listy v týždenníku Domino fórum, ktorá bude vychádzať každé dva mesiace. Ako uviedol Ivan Hriczko, chcú jej prostredníctvom pootvoriť pomyselné dvere do prostredia rómskej komunity a ukázať možno aj na boľavé miesta nášho spolunažívania. Chcú búrať predsudky vo vzájomnej komunikácii, ktoré sú na oboch stranách, a dokázať, že rómska komunita netvorí jeden nedeliteľný celok, ale je vnútorne štruktúrovaná ako každá iná komunita. Prvé číslo tematickej prílohy Rómske listy vyšlo v siedmom čísle týždenníka Domino fórum. Činnosť RPA v prvom roku jej existencie finančne podporili OSI Budapešť v rámci programu Roma Media Fund a Network Media Program, Európske spoločenstvo prostredníctvom NPOA a veľvyslanectvo USA na Slovensku v rámci programu malých grantov na podporu demokracie. Vydávanie špecializovanej prílohy Rómske listy podporuje aj Roma Participation Program OSI Budapešť. Vytetoval si hákový kríž Osemnásťročný Miroslav z Trenčína si dal pred pár rokmi vytetovať na rameno hákový kríž ako symbol nacistickej strany a nápis SKINHEADS. V týchto dňoch ho pre to obvinili z podpory a propagácie hnutia, smerujúceho k potlačeniu práv a slobôd občanov. Trenčianski kriminalisti zistili, že Miroslav sa v novembri minulého roka vyfotil v trenčianskej galérií v spodnej bielizni, pričom bolo dobre vidieť toto tetovanie, čím opäť verejne prejavoval sympatie k fašizmu. Stíhajú ho na slobode. Dobili ho bejzbalkami Ferdinand Pyšný z Blatného sa stal obeťou agresívnych mladíkov s bejzbalovými palicami, ktorí ho surovo napadli minulý víkend. V sobotu večer popíjal, a keď sa rozhodol vybrať domov peši, cestou okolo neho prešlo auto tak blízko, že sa o neho obtrelo a on spadol na zem. Šofér zastavil a zastavilo aj auto za ním. Z toho prvého vystúpili štyria osemnásťroční mladíci s bejzbalovými palicami. To, čo sa udialo potom, si už nepamätá. Rovnako ani to, ako sa dostal domov. Určite ho však surovo zbili, pretože v týchto dňoch leží na jednotke intenzívnej starostlivosti ortopedickej kliniky ružinovskej nemocnice s otrasom mozgu, tržnými ranami na hlave, zlomeninami predlaktia, dvoch prstov na ruke, ako aj zlomeninou členka pravej nohy. Tieto zranenia ho pripravili o prácu, pretože ako ťažko ranený sa tak skoro nezamestná. Občania môžu diskutovať s policajnými šéfmi Počas prvej stredy v mesiaci sa budú môcť občania zoznámiť a porozprávať so svojimi okresnými a krajskými policajnými šéfmi. Tí sú pripravení s nimi diskutovať na rôzne témy súvisiace s prácou polície. Občania im môžu klásť otázky a žiadať na ne odpoveď a potrebné vysvetlenie, ako aj vyjadrovať svoje postrehy, dávať podnety a návrhy na zlepšenie práce polície a podobne. Týmto krokom chce minister vnútra realizovať jednu zo svojich priorít, ktorú chcel s nástupom do novej funkcie realizovať pod heslom Slušní voči občanom, tvrdí voči zločinu. V Bratislave využila túto možnosť len jedna žena, ktorá sa prišla posťažovať na postup policajtov v konkrétnom prípade. Krajského riaditeľa PZ Jozefa Fručeka a viacerých okresný policajných šéfov neprišiel navštíviť nikto. Televízia TA3 má moderátora tmavej pleti Konečne sa aj v slovenskej televízii objavil moderátor, ktorý má inú farbu pleti! Nový moderátor spravodajskej televízie TA3, dvadsaťpäťročný Anton Moisés, bol doteraz známy ako šéf tanečnej skupiny Different Colours. Správy moderuje od začiatku februára a reakcie slovenských divákov sú väčšinou pozitívne. Jeho nová práca nie je náhodná, už dlhšie sa zaujímal o politické udalosti doma i vo svete a pomýšľal aj na moderovanie správ. Rozhodol sa pre televíziu TA3, kde oňho prejavili záujem. Pred moderovaním absolvoval niekoľkotýždňové prípravy. Nielenže mu už nerobí problém slovenčina, ovláda aj anglický, nemecký a portugalský jazyk a k diplomu z francúzštiny mu chýba už len jedna štátnica. Na televíznej obrazovke sa objavoval zatiaľ len jeden redaktor tmavej pleti – Róm Ivan Hricko, ktorý pracoval v televízii Global. Iniciatíva Ľudia proti rasizmu verí, že čoskoro takých redaktorov a moderátorov bude v slovenských médiách viac. Palko chce peniaze na prevenciu pred kriminalitou Minister vnútra Vladimír Palko chce získať od vlády 40 miliónov korún na podporu 120 preventívnych programov, ktoré schválila Rada vlády pre prevenciu kriminality. Táto suma by mala byť určená ôsmim krajským úradom po päť miliónov korún. Okrem kamerového systému vo všetkých krajských mestách na Slovensku by peniaze išli na projekty troch kategórií – sociálna prevencia, situačná prevencia a starostlivosť o obete trestných činov. V oblasti sociálnej prevencie sa projekty zameriavajú na predchádzanie páchania trestnej činnosti, najmä na projekty zamerané na mladých ľudí, na ich zmysluplné využívanie voľného času. Situačná prevencia pomôže sledovať bezpečnostnú situáciu a prevencia zameraná na starostlivosť o obete trestných činov bude podporovať vznik poradní a klubov obetí domáceho násilia. Projekty, ktoré budú realizovať centrá voľného času, pedagogicko-psychologické poradne, občianske združenia, krízové centrá, polícia, školy a okresné a krajské úrady by tak mali znížiť aj prípady rasovo motivovaných trestných činov. Utečenecký tábor v Adamove presťahujú Záchytný utečenecký tábor Gbely-Adamov sa presťahuje do dvoch rokov do Opatovskej Novej Vsi, okres Veľký Krtíš. Vzhľadom na to, že migranti sa často usilujú o prekročenie štátnej hranice, presťahovanie do tejto novej lokality by im ich plány malo skomplikovať. Tábor bude aj bližšie pre migrantov, ktorých zadržia na východnej hranici a do Adamova privážajú autobusmi. Viac ako osemtisíc osôb, ktoré minulý rok požiadali v SR o azyl, sa vydalo do západnej Európy. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov na Slovensku je počtom azylantov, ktorí z tábora utekajú, znepokojený a stále hľadá riešenia, ako im v tom zabrániť. Diskutovali o právach Rómov Priebežná správa hodnotiaca projekt Práva Rómov a prístup k spravodlivosti, ktorý sa začal realizovať na Slovensku v júni minulého roka, ukázala, že Rómovia nemajú rovnocenný prístup k plným občianskym právam, ide najmä o Rómov z osád. V Poprade o projekte diskutovali účastníci pracovného stretnutia, ktorého cieľom bolo nadviazať dialóg, upevniť spoluprácu medzi Rómami, samosprávou a vládou Slovenskej republiky. Boli medzi nimi pracovníci komunitného centra ZOR v Kežmarku, projektu Práva Rómov a prístup k spravodlivosti v Európe (PRAJE) v Londýne a Asociácie pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC) v Bratislave. Podľa priebežnej správy je rómska komunita na Slovensku zanedbaná. Príčinami zaostalosti sú takmer úplná (95-percentná) dlhodobá nezamestnanosť, nedostatok vhodného bývania, absentujúci prístup k vlastníctvu pôdy, slabá úroveň vzdelania, takmer úplná závislosť od sociálnych dávok, ale napríklad aj úžerníctvo. Ďalej sa v nej uvádza, že segregácia medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom je založená na pokračujúcej neochote zapojiť Rómov na miestnej úrovni do riešenia ich vlastných problémov. Správa kritizovala sťažený prístup Rómov k informáciám, čo súvisí aj s ich nízkou vzdelanostnou úrovňou. Rómovia žiadajú zrušiť segregované školy Je zarážajúce, že v Bystranoch existujú segregované základné a materské školy. Tamojší Rómovia sú z toho pobúrení a žiadajú svojich zástupcov v obecnom zastupiteľstve o vytvorenie spoločnej základnej a materskej školy. Ich rozhodnutie nevyplýva iba z úsilia hľadať čo najefektívnejší spôsob integrácie sa do majoritnej spoločnosti, ale najmä z úsilia zlepšiť vzájomné vzťahy medzi ďalšou generáciou Rómov a Nerómov. Obecné zastupiteľstvo o žiadosti Rómov zatiaľ oficiálne nerokovalo. Prednosta Obecného úradu v Bystranoch Radoslav Ščuka za najväčší problém považuje, že kompetentné orgány vôbec dovolili, aby segregované školy vznikli. Kameňom úrazu pri zlučovaní škôl môže byť podľa neho nesúhlas majoritnej spoločnosti. Výhodu zjednotenia Ščuka nevidí iba v lepšom spolunažívaní oboch komunít, ale predovšetkým vo zvýšení motivácie rómskych detí k vzdelaniu. Nerómski spolužiaci s lepšími výsledkami by sa stali pre rómske deti vzorom, ktorý by vzdelanie v ich hodnotovom rebríčku posunul na vyšší stupeň. Podľa posledného sčítania z celkového počtu 2519 obyvateľov je 1770 Rómov. Vláda musí predložiť EP správu o riešení rómskej problematiky Európsky parlament požiadal Slovensko, aby ešte pred marcovou diskusiou o prijatí kandidátskych krajín do Európskej únie dalo jej predstaviteľom doplňujúce informácie, ako si naša vláda predstavuje riešenie rómskeho problému. Európsky parlament zaujíma, aké kroky urobili vlády kandidátskych krajín na zlepšenie situácie Rómov, či už v oblasti zdravotnej starostlivosti, bývania alebo školstva. Podľa veľvyslanca Európskej komisie v Bratislave Erica van der Lindena by Slovensko malo pripraviť čo najvyčerpávajúcejšiu správu, pretože touto témou sa budú zaoberať okrem poslancov europarlamentu aj poslanci parlamentov členských krajín únie.