Neonacistický terorizmus (4. časť)
Keď rakúska polícia v októbri minulého roka odhalila sprisahanie pripravujúce ozbrojený útok, medzi zbraňami, muníciou, propagandou a plánmi sa našiel zoznam kontaktov na spriatelené skupiny v Británii, Amerike, Nemecku a Českej republike. Po novembrovom bombovom útoku na gay bar v Kapskom Meste sa k útoku prihlásila skupina zvaná Bieli vlci (predtým používané u C18), ktorá vo svojom liste označila londýnske bombové útoky za „Slávne dni britskej histórie 1999“ a poukázala na „zasahovanie“ Nelsona Mandelu do prípadu Stephena Lawrenca v Británii, ako na dôvod oprávňujúci k útoku. Nemecký pravicový extrémizmus sa uberá rovnakým smerom. V júni roku 1998 nemecká polícia odhalila rozsiahle utajené sklady hneď na niekoľkých miestach v Nemecku, obsahujúce automatické a poloautomatické zbrane, muníciu, mínomety, guľomety a granáty, všetko doplnené nacistickými symbolmi a uniformami. V marci minulého roka zase vybuchla bomba na výstave venovanej vojnovým zločinom Wehrmachtu počas druhej svetovej vojny. Tento čin ukázal stupeň technickej vyspelosti nemeckej ultrapravice. Nedávno prebehlo rozsiahle zatýkanie po objavení množstva materiálu na výrobu bômb, vrátane chemikálií, časovačov, batérií a detonátorov. Štyria neonacisti boli zatknutí, u všetkých sa predpokladá prepojenie na Thorstena Heisa - hlavný nemecký kontakt na C18. Viac na východ, v Rusku, zaznamenali tri atentáty (z nich dva úspešné) na synagógy v Moskve. Za posledný rok 20. storočia ultrapravica v medzinárodnom meradle rozhodne pokročila o stupeň vyššie. Neonacisti siahli po terorizme už v minulosti, ale všadeprítomnosť ich teroristických útokov v roku1999 znamenala globálnu eskaláciu hnutia, ktorej by sa len neradi vzdali. „Oprávnenie“, motivácia aj stratégia pre terorizmus extrémnej pravici určite nechýbajú už od čias, keď William Pierce a Louis Beam vydali svoje práce. No len v posledných rokoch sa technické vedomosti potrebné na zostrojenie bomby stali tak ľahko dostupné na internete, nielen medzi neonacistami. David Copeland nepotreboval byť akceptovaný nejakou hierarchiou, aby sa stal teroristom. Bol obyčajným ultrapravicovým pešiakom, ale mal všetko, čo potreboval, keďže inšpirácia, metódy i know-how sú tak bežne dostupné. Potreboval len pevné odhodlanie. Za takýchto okolností sa akákoľvek miera dozoru, „záťahov“ a zatýkania dopredu míňa účinkom - kde sa neonacistický terorizmus udomácnil, dá sa už len veľmi ťažko vykoreniť. Na Slovensku zatiaľ k takým závažným prípadom teroristických útokov nedošlo, objavili sa však prípady útokov zápalnými fľašami a pokusy o domácu výrobu bômb. Ak sa tieto trendy nepodarí zastaviť, môžeme onedlho rátať aj u nás s tým, že sa násilie zo strany neonacistov vystupňuje až do tejto extrémnej podoby.
