Zlatá éra sa skončila
Spolu s rozdelením republiky zanikla pred desiatimi rokmi aj Československá televízia. V oboch novovzniknutých štátoch začali dýchať jej mladšie sestričky. Na rozdiel od svojej českej príbuznej tá smerom na východ s rozpočtom necelých 1,2 miliardy korún. Smiešna suma, najmä ak si uvedomíme, že kým v roku 1992, keď bola Slovenská televízia iba akousi tretinovou pobočkou federálnej televízie, mala ročný rozpočet 1,1 miliardy korún. O rok nato, keď už ako plnoprávna televízia samostatnej Slovenskej epubliky musela vyrobiť či nakúpiť trojnásobný rozsah programu, ostal jej balík peňazí takmer rovnaký. Hovorí sa: za málo peňazí málo muziky. Každému, kto si uvedomil úmeru prvého samostatného hospodárenia STV – trojnásobok programu, ale takmer ani koruna navyše – muselo byť hneď od začiatku jasné, že verejnoprávna televízia Slovákov to v budúcnosti nebude mať vôbec jednoduché. Počas uplynulých desiatich rokov sa so značkou STV spájalo množstvo príbehov ľudí, ktorým išlo buď o peniaze, alebo o moc a niektorým aj o to, aby priniesli spokojnosť do našich obývačiek. Od polovice 90. rokov prestala televízia plniť svoje verejnoprávne poslanie a stala sa slúžkou aktuálnej moci. V atmosfére ohrozenia nezávislosti a slobody slova, politických nominácií a sympatií sa akosi nenašiel čas ani priestor, či vôľa, pomenovať toľkokrát spomínaný „zlý stav“ STV tými pravými slovami. To, čo už čvirikali aj vrabce na streche, povedal nový riaditeľ STV Richard Rybníček pekne nahlas, koniec koncov sa to od neho aj očakávalo: „STV je dnes v kritickom stave, v kritickej situácii, a nielen finančnej, ale aj programovej. To znamená, že reči o tom, že program tejto televízie je výborný, len televízia je v zlom stave, nie sú pravdivé. Ide to ruka v ruke.“ Presne po dvadsiatich dvoch dňoch vo funkcii predstúpil Rybníček pred novinárov, aby ich prostredníctvom objasnil verejnosti skutočnosti, ktoré televíziu dlhodobo ťahajú ku dnu. Šéf inštitúcie, ktorá stále zamestnáva 2015 interných a približne 1200 externých pracovníkov, tak urobil nielen s teatrálnou rafinovanosťou, ale aj názorne. Televíziu prirovnal k hrdzavému a nepoužiteľnému filmovému kotúču, ktorý si priniesol z jej archívu: „Ako tu vidíte tento pás, v takom stave je celá televízia vrátane programu.“ A takýto zničený, plesňou napadnutý filmový pás nie je len jeden. V katastrofálnom stave je množstvo cenných a vzácnych historických kinematografických diel, literárny archív sa nachádza v priestoroch, ktoré nie sú chránené pred požiarom. Na to, „aby televízia zachránila aspoň to, čo zostalo“, vyčlenil Rybníček už pol milióna korún a poponáhľal sa aj s dnes na Slovensku takým rozšíreným podávaním trestných oznámení na neznámeho páchateľa – tentoraz za „totálne zanedbanie televízneho archívu Slovenskej republiky“. Dlhy, dlhy, dlhy Vráťme sa však ku konkrétnym cifrám a peňažným sumám. Na ich vyčíslenie si do STV priviedol nový riaditeľ svojich ľudí. Veď, kto iný by mu odobril aj tak dosť nevďačné škrtanie „tam, kde to nie je populárne“? O tom, že to nie je vôbec jednoduché a najmä sa tak nestane zo dňa na deň, ho presviedča každodenná konfrontácia so Zákonníkom práce, kolektívnou zmluvou, vnútorným poriadkom televízie či rôzne nevypovedateľné obchodné zmluvy. Práve mnohé z takýchto zmlúv majú za následok zrušenie niektorých relácií. Rybníčkov „očisťovací“ tím začal svoju kúru porovnaním výdavkov televízie s jej reálnymi príjmami. Výsledkom je dvadsaťmiliónová mesačná strata, ktorú musí STV nevyhnutne produkovať, pričom by ešte mala splácať dlhy z minulosti. Tie by ju vyšli na 76 miliónov. Celková strata verejnoprávnej televízie dosiahla ku koncu minulého roka 689 miliónov korún, pričom jej priame obchodné záväzky predstavujú 584 miliónov. Dlhy, dlhy, dlhy. Ich existencia sa v STV brala ako samozrejmosť. Niet sa preto, čo čudovať, že bývalé vedenie televízie rátalo so stratou aj v roku 2003, a to vo výške 327 miliónov korún. „Bralo sa to ako normálne, že tak to má byť, a neviem, či vôbec niekto vedel, kto a ako to bude riešiť,“ skonštatoval absurdnosť myslenia v STV štatutárny zástupca televízie Marcel Para. Boli to práve straty a dlhy, čo viedli k zrušeniu viacerých relácií. Finančná kríza sa odzrkadlí aj v ponúkanom programe. „Musí sa šetriť všade, kde sa dá. A na istú dobu bude krízovo fungovať aj program tejto televízie,“ objasnil Rybníček absenciu niektorých relácií na televíznych obrazovkách. Do júna sa však diváci nemajú čoho obávať. V archíve STV predsa len niečo ostalo. Televíziu v tejto oblasti ťažia najmä nevýhodné koprodukčné vzťahy, ktorými na seba prebrala záväzky bez reálnej schopnosti uhradiť ich. Z účtov verejnoprávnej televízie napríklad odišlo 5,5 milióna korún na nakrútenie dvoch filmov. Manažment televízie však nemá o stave ich nakrúcania nijaké informácie, i keď už mali byť pred dokončením. V rámci znižovania zadlženosti STV pristúpil Rybníček aj k ďalším úsporným krokom. Rozhodol sa vypovedať zmluvu so spoločnosťou Arbo Media, výhradným predajcom reklamného času v STV. Označil ju za nevýhodnú, pričom na základe nej prichádza televízia o stovky miliónov korún. Či a aká firma bude od januára budúceho roka zastupovať televíziu v tejto oblasti, odmietol konkretizovať. Páchateľ neznámy Akosi sa v tomto nekonečnom príbehu strácajú konkrétne mená. Použiť termín neznámy páchateľ však nie je, a už tobôž pre adresnosť a účinnosť postihov, to isté, ako ukázať prstom. Veď pracovnú morálku porušovali ľudia, pod nevýhodne podpísanými zmluvami s rozličnými subjektmi a firmami sú konkrétne mená. Právna hantírka dohôd však dokáže svoje, a to i v takom stratovom kolose ako STV. Dvaja zodpovední pracovníci STV s nečistými rukami na dlažbe sú žalostne málo. Ak táto inštitúcia nefungovala desať rokov, je ilúziou myslieť si, že za dvadsaťdva dní sa všetko zmení. Slová Richarda Rybníčka, s ktorými musí každý, kto počas uplynulých rokov ako-tak sledoval situáciu v STV, súhlasiť. A nekritický by určite nebol ani pasívny televízny divák. Mizivá sledovanosť kanálov STV1, STV2 je toho dôkazom. Celé desaťročie fungovania STV by sa dalo zhrnúť do dvoch bodov: jej katastrofálne hospodárenie a ešte katastrofálnejšie postavenie na televíznom trhu. Richard Rybníček začal reformné procesy a mieni v nich pokračovať. I keď v otázke organizačných a personálnych zmien je zatiaľ skúpy na slovo.
