Konflikty roku 2003
Vojna s terorizmom. Vojna sa začala 11. septembra 2001 po útoku teroristov na New York a Washington. Odvtedy bolo zosadené hnutie Taliban, ktoré podporovalo a poskytovalo útočisko medzinárodným teroristickým organizáciám v Afganistane. Ruská federácia proti čečenským separatistom. Konflikt sa začal hneď po rozpade ZSSR a skončil sa podpísaním Chasavjurtovských dohôd a odchodom ruských vojsk. V septembri 1999 vpadli skupiny Čečencov pod vedením poľných veliteľov Basajeva a Chattába do Dagestanu. Rusko na to odpovedalo mohutnou protiofenzívou. V súčasnosti vedenie ruských operácií prešlo z ministerstva obrany do Federálnej bezpečnostnej služby a časť armádnych zložiek z Čečenska odišla. Irak proti medzinárodnej koalícii. Aktívna bojová činnosť bola ukončená v roku 1991, ale hliadkovanie a bombardovanie leteckých síl USA a Veľkej Británie a protiútoky protivzdušnej obrany Iraku pokračujú. Vláda Iraku (tvorená z moslimov – sunnitov) proti Najvyššej rade islamskej revolúcie v Iraku, predstavujúcej záujmy šiítskej komunity v Iraku. Vojna má náboženské príčiny a vedie sa od roku 1991, povstalcov podporuje Irán. Vláda Iraku proti Kurdom. Cieľom Kurdov je samostatnosť. Ich záujmy háji Iracký národný kongres (INK), Demokratická strana Kurdistanu (DSK) a Vlastenecký zväz Kurdistanu (VZK). INK má okolo tisíc ozbrojených stúpencov. V roku 1994 začali viesť bojovú činnosť proti Husajnovi, ale boli porazení. V DSK je okolo 15 tisíc bojovníkov, ktorí už desať rokov kontrolujú kurdské oblasti Iraku pri tureckej hranici. PZK je organizácia marxistického zamerania a má približne 15 tisíc ozbrojených stúpencov a kontroluje územie pri iránskej hranici. Vojna sa vedie od roku 1961. Izrael proti teroristickým skupinám (Hamas, Hizballáh, Palestínsky islamský džihád, atď). Cieľom Hamasu je vytvorenie islamského štátu na území, kde sa nachádza Izrael. Hamas má desiatky tisíc prívržencov na území Palestínskej autonómie, je podporovaný Iránom a odmieta politickú dohodu s Izraelom. Hizballáh vznikol v roku 1992 s cieľom vytvoriť islamský štát. Vo svojich radoch má len moslimov-šiítov. Je financovaný Sýriou a Iránom. Konflikt Izraela s teroristami trvá od roku 1975 a má náboženské korene. Izrael proti Palestínskej autonómii. Konflikt prebiehal v rokoch 1948 – 1984 a opäť vypukol v roku 2000. Príčinou vojny je boj za nezávislosť. O vyriešenie konfliktu sa pokúša OSN, Jordánsko, Egypt, USA, EÚ, Rusko. Vláda Afganistanu proti hnutiu Taliban, poľným veliteľom a vodcom kmeňov. Konflikt prebieha od roku 1978. Má viacero príčin, ale hlavné sú etnické, náboženské a teritoriálne. Po zvrhnutí Talibanu a nástupe prezidenta Hamída Karzaja sa jeho hlavnými protivníkmi stali Taliban, zvyšky al-Káidy a oddiely Hekmatyara, lídra hnutia „Hizb-i-Islami“. Na konflikte sa zúčastňujú OSN, NATO, USA, Irán, Rusko, Pakistan, Tadžikistan, Uzbekistan. Indickí fundamentalisti proti islamským fundamentalistom. Konflikt prebieha od roku 1948. Hlavnou príčinou sú náboženské rozdiely. Každý rok umiera v dôsledku teroristických aktov okolo tisíc až dvetisíc ľudí. India proti separatistom z Assamu a Manipuru. Príčinou je boj o nezávislosť. Bojová činnosť prebieha od roku 1982. Väčšina separatistov sa zjednotila v organizácii Národná vojenská skupina, ktorá zastáva maoistickú ideológiu. India proti kašmírskym separatistom. Hlavnou organizáciou v Kašmíre je Front oslobodenia Džamu a Kašmíru. Aktívna bojová činnosť prebieha od roku 1989. Príčiny konfliktu sú etnického a náboženského charakteru. India proti Pakistanu. Konflikt prepukol hneď po rozdelení Indického subkontinentu. Jeho neuralgickým bodom je Kašmír. V súčasnosti sa nevedie otvorená vojna, napätie na hraniciach a každodenné prestrelky však pokračujú. Do konfliktu je zapojená OSN, USA, Veľká Británia. Vláda Indonézie proti separatistom z Moluckých ostrovov. Obyvateľstvo tvoria prívrženci kresťanstva a islamu, každá z náboženských skupín má vlastné ozbrojené organizácie, ktoré bojujú s centrálnou vládou i medzi sebou. Konflikt trvá od roku 1977. Len v roku 1991 zahynulo viac ako päťtisíc ľudí. Hlavné príčiny sú teritoriálneho a náboženského charakteru. Vláda Indonézie proti separatistom ostrova Sulawesi. Situácia je rovnaká ako na Moluckých ostrovoch. Čína proti Hnutiu za oslobodenie Východného Turkestanu. Táto organizácia spája Ujgurov, ktorých náboženstvom je islam. Hlavným cieľom je dosiahnutie samostatnosti. Konflikt trvá od roku 1982. Filipíny proti hnutiu Abu-Sajáfa. Filipínska islamská teroristická organizácia má blízke vzťahy s al-Káidou a inými teroristickými štruktúrami. Jej cieľom je vytvorenie islamského štátu na juhu krajiny. Konflikt trvá od roku 1999. Sú do neho zapojené USA a Líbya. Filipíny proti Islamskému frontu oslobodenia Moro. Konflikt trvá od roku 1984. Ostatné príznaky sú totožné s hnutím Abu-Sajáfa. Filipíny proti Novej národnej armáde. Hlavná príčina je ideologická (organizácia je zameraná na marxisticko-maoistickú ideológiu). Trvá od roku 1969. Kolumbia proti Revolučným ozbrojeným silám Kolumbie (ROSK). ROSK vedie odboj v mene komunistickej revolúcie a trvá od roku 1964. Hlavné príčiny sú ideologické a kriminálne (obchod s drogami). ROSK pôsobí na územiach Kolumbie, Venezuely, Panamy a Ekvádora. Boli zaregistrované aj kontakty ROSK s IRA. Aktívnu pomoc vláde Kolumbie v boji proti ROSK poskytujú USA. Kolumbia proti Národnooslobodzovacej armáde (NOA). Hlavné príčiny – ideologické a kriminálne (obchod s drogami). NOA vznikla v roku 1965 na vlne popularity Fidela Castra a Ernesta Che Guevaru. Organizácia má marxistickú ideológiu a je podporovaná Kubou. Konflikt trvá od roku 1978 a angažujú sa v ňom aj USA. Kolumbia proti Zjednoteným silám sebaobrany (ZSS). Hlavné príčiny – ideologické a kriminálne. ZSS je krajne pravicová teroristická organizácia, ktorá deklaruje, že vznikla z dôvodu nutnosti ochrany populácie pre „ľavými“ teroristami. Trvá od roku 1990. Objavujú sa správy, že skupinu podporuje sama vláda. Vláda Peru proti Sendero Luminoso. Príčiny knfliktu, ktorý trvá od roku 1981, sú ideologické i kriminálne (obchod s drogami). Cieľom organizácie je vybudovanie sociálne spravodlivej spoločnosti na základe maoistickej ideológie. Alžírsko proti Ozbrojenej islamskej skupine (OIS). OIS vznikla v roku 1991 s cieľom vybudovať islamský štát, zároveň je reakciou na nedemokratický režim. Boli zaregistrované jej vzťahy s al-Káidou. Podporuje ju Sudán a Irán. Na konflikte sa zúčastňuje aj OSN a Francúzsko. Burundi – Tutsiovia proti Hutuom. Jeden z najkrvavejších etnických konfliktov v histórii. Začal sa v roku 1988. V rokoch 1993 – 2001 zahynulo vyše 300 tisíc ľudí. Pri riešení konfliktu napomáha OSN a Juhoafrická republika. Demokratická republika Kongo proti kmeňovým ozbrojeným skupinám. Je to etnický konflikt. Trvá od roku 1997 a jeho účastníkmi sú susedné krajiny, OSN a Francúzsko. Libéria proti organizácii Libérijčania, zjednotení pre porozumenie a demokraciu. Konflikt súvisí s bojom rozličných skupín o moc. Trvá od roku 2000 a pri jeho riešení asistuje OSN. Nigéria – etnické a náboženské rozpory. Trvajú od roku 1970. Ide o boj medzi moslimami, ktorí chcú vytvoriť islamský štát, a kresťanmi. Somálsko – boj rozličných skupín. Trvá od roku 1978 a jeho hlavnou príčinou sú etnické problémy. Pri riešení konfliktu pomáhajú OSN, USA, Etiópia a Keňa. Sudán proti Národnej armáde oslobodenia Sudánu. Fakticky ide o konflikt medzi moslimským severom krajiny a kresťansko-animistickým juhom. Má etnické a náboženské príčiny. Trvá od roku 1983 a zapojil sa doňho Irán (podporuje vládu Sudánu) i Uganda (podporuje povstalcov). Uganda proti Armáde Pána (AP). AP je extrémistická moslimská organizácia, ktorá ašpiruje na moc v krajine. Konflikt trvá od roku 1986 a je do neho zapojený Sudán (podporuje povstalcov).
