Iraq War na pokračovanie

Aká bola tá prvá noc Dessert Storm, ukážkovej to vojny svetovej veľmoci? „Fantastická! Ako Vianoce! ... ale teraz sa idem naraňajkovať a potom si idem zasa robiť svoj job,“ povedal britský pilot po nálete na Bagdad.
Počet zobrazení: 1006

Aká bola tá prvá noc Dessert Storm, ukážkovej to vojny svetovej veľmoci? „Fantastická! Ako Vianoce! ... ale teraz sa idem naraňajkovať a potom si idem zasa robiť svoj job,“ povedal britský pilot po nálete na Bagdad. „Čo si mám myslieť o nepriateľovi? To je, ako keď zapálite v noci svetlo v kuchyni: šváby sa rozutekajú a vy ich zabíjate,“ hovorí veliteľ leteckej sily USA Dick White po prvom nálete na iracké pozemné sily. „A prečo to všetko? Nie sme tu len kvôli cenám benzínu! Rozhodujeme o budúcnosti sveta na ďalších sto rokov!“ pridáva sa plukovník americkej armády J. Kendall. V prvej noci prvej irackej vojny padlo na Bagdad viac bômb ako na Drážďany počas celej druhej svetovej vojny. V 22. deň vojny zničilo letectvo tretí most cez rieku Eufrat, práve počas posvätného dňa. Bolo na ňom množstvo mužov, žien a detí. Len pod týmto mostom ostali stovky mŕtvych, na konci tretieho týždňa náletov odhadovali experti počet mŕtvych na 30 tisíc. A to bol len začiatok... Odrezať a zničiť, to bola parola generála Schwarzkopfa. Koho vlastne? Kým viedol Saddám Husajn vojnu proti fundamentalistickému Iránu (1980 – 1988), bol miláčikom Východu a Západu. Akokoľvek drasticky postupoval voči vnútorným i vonkajším nepriateľom, Kurdom i Iráncom, akokoľvek ich masakroval chemickými zbraňami, nikto neprotestoval, naopak. Husajn veselo nakupoval zbrane na Západe i Východe a vlády mu poskytovali záruky. Irak sa stal štvrtou najsilnejšou vojenskou mocnosťou sveta. Po vojne s Iránom zostal Husajn a spol. vysoko zadĺžený, sčasti u Kuvajtu. 25. júla 1990 sa Husajn pýtal amerického veľvyslanectva, ako by reagovali USA na prípadné obsadenie Kuvajtu. Často citovaná odpoveď znela: „Naša strana nemá o vnútroarabských konfliktoch nijakú mienku.“ To považoval Irak za zelenú. Bola to však pasca. Druhého augusta vmašíroval Saddám Husajn do Kuvajtu a 17. januára začali USA so spojencami bleskovú vojnu. O dvanásť dní neskôr mal prezident Bush pamätnú reč k národu: „Dnes večer predstupujem pred americký národ s výzvou k obnove. V hre nie je len malá krajina, ale veľká myšlienka, nové usporiadanie sveta, v ktorej sa spojili rôzne národy v spoločnej veci.“ Po páde komunizmu potrebovali vojenské sily a mocnosti na čele s USA nového nepriateľa. Len tak môže fungovať rozdelenie sveta na dobrých a zlých, na hodnoty a zločiny, na tých hore a tých dole. Samozrejme, tu sa núkajú bielemu mužovi zo Severu južní bastardi – černosi, aziati a Arabi. Koniec koncov, ich chrbty sú ešte zohnuté od čižiem kolonizátorov... a nové trhy tiež nezaškodia. Najlepšie také, do ktorých sa za miliardy predajú západné výrobky a zbrane, potom sa za miliardy zbombardujú a opäť za miliardy vybudujú. Konflikt sa neodohrával práve v tej oblasti sveta náhodou. Tam sa stretáva severný svet kresťanov s južným svetom moslimov, tam rozprávala Šeherezáda svoje rozprávky Tisíc a jednej noci. Podľa legiend Starého testamentu práve tam ležal raj, tam podala Eva Adamovi jablko. Ale tentoraz nemal hru v rukách Boh. V rukách ju mali páni sveta, ktorí ukázali, čoho sú schopní správni chlapi. Posilnení Coca-Colou, virtuálnymi hrami či porno-videom nastúpili so žuvačkou v ústach a pocitom nesmiernej moci nad životom a smrťou do svojich počítačmi a videokamerami vybavených kokpitov. Z počítačovej hry sa stala tvrdá realita s cieľom zabíjať. A všetko v priamom prenose CNN, klinicky čistom, bez krvi a mäsa obetí, zato s bielozubým úsmevom amerických boys. Deklarácia nekonečnej moci 24 hodín denne. Je to tak, kolonel Kendall. Ide o ovládnutie sveta. Prvá iracká vojna dokázala svetu tri skutočnosti: USA sú vedúcou veľmocou ďalšieho storočia, Západ kontroluje arabské naftové polia a najväčší muž je biely muž. Druhá iracká vojna bude o tom istom. Pre nás s malou výnimkou – Slovensko sa stalo rozhodnutím vlády a parlamentu o podpore USA spoluzodpovedným. Voľne spracované podľa Alice Schwartzer: Die Mutter aller Schlachten.

Článok uverejnil internetový denník Changenet www.changenet.sk

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984