Hľadá sa tvorivá skupina, zn. Súrne

Vzletné slová o veľkosti našej kultúry na jednej strane a náreky nad jej dnešnou biedou na druhej počúvame stále. Jedno aj druhé je prehnané. Súčasná situácia určite nie je nijaké „terno“, no napriek tomu tu niektoré veci stále celkom dobre fungujú. Najmä tie, ktoré stoja na spontánnom nadšení zanietených ľudí a nezávisia od kadejakých úradníkov z ministerstva či rôznych kultúrnych a spoločenských stredísk. Ak je Slovensko oproti svojim susedom v niečom naozaj výnimočné, tak práve v množstve filmových klubov, ktoré nájdete už skoro v každom okresnom meste. Dohromady som ich narátal deväť v Bratislave a 47 po celom Slovensku. Slušná cifra. Filmový klub sa mi v čase štúdia na vysokej škole stal takpovediac druhým domovom. Keby sa to spočítalo, tak som v kine prežil možno niekoľko mesiacov svojho života. No tak ako len poskromne pribúdajú knihy do knižníc ani počet filmov v sieti filmových klubov priveľmi nestúpa. A tak môžem skonštatovať, že po rokoch pravidelných návštev FK Nostalgia, 901, či dnes už zaniknutého A-čka som v podstate videl všetko, čo nám naše archívy ponúkajú. Možnosť vidieť nové snímky sa nám naskytá pri takých príležitostiach, akými sú Febiofest alebo Projekt 100. Lenže nie každý býva v okresnom meste. Pritom ľudí, ktorí chcú vidieť kvalitnú kinematografiu, je na moje prekvapenie relatívne dosť. Mám kamaráta, ktorý na pravidelnú projekciu cestoval každý štvrtok do najbližšieho mesta vyše 45 minút (malá poznámka na margo tých, čo chcú rušiť lokálky: doprava v regiónoch nie je vždy ,,med lízať“ a aj pár kilometrov môže vďaka ,,dobrému“ spojeniu trvať večnosť). Hoci ten človek pracuje v celkom inej oblasti, nemusí sa za svoje znalosti v oblasti kinematografie vôbec hanbiť. Rád by si preto pozrel viac dobrých filmov, ktoré vysiela napríklad ČT2, no signál je tu už slabý a neďaleký kopec ,,tieni“. Namieste je otázka: Prečo by on, občan Slovenskej republiky, platiaci pravidelne koncesionársky poplatok nemohol tzv. kinoklub sledovať aj na obrazovke verejnoprávnej STV? Prečo musí byť odkázaný na videonahrávky z ČT2, ktoré mu občas nosím? Prečo musíme spolu žasnúť nad skvelou dramaturgiou ČT2, ktorá vysiela profily dnes už kultových režisérov, ako napr. Woody Allena či Emira Kusturicu? A naposledy – neviem, či to bola náhoda alebo koncepčný zámer – práve v tom istom čase, ako porote na Berlinale predsedal kanadský režisér Atom Egoyan, začali sa jeho filmy objavovať na obrazovke ČT2. Na konci každého filmu sa vždy objavia titulky: Vyrobila tvůrčí skupina A. Poledňákové a V. Tišnovského. Nepoznám tých ľudí, ale robia to veľmi dobre, za čo im patrí vďaka všetkých fanúšikov dobrého filmu. Čo dodať na záver? Možno by mal nový riaditeľ STV podať inzerát: Podľa vzoru A. Poledňákové a V. Tišnovského sa hľadá tvorivá skupina do STV. Zn. Súrne!!!