Slabý hlások Sloveniek
Každý okamih posledných dní prináša nový vývoj udalostí, ktoré posúvajú svet bližšie k vojne v Iraku. Pre ženy, mužov a deti tejto krajiny, ktorí už aj tak trpia rozsiahlymi embargami, bude znamenať úplnú katastrofu. Nátlak Spojených štátov na vyhlásenie vojny totiž nielen zabraňuje možnosti nájsť iné riešenia, ale istým spôsobom podrýva už existujúce mechanizmy OSN na podporu ľudských práv. Mocnosti už v minulosti neraz zneužili Bezpečnostnú radu OSN. V prípade dnešného Iraku opäť zaujíma pozíciu ohýbacej panny – namiesto, aby vojne zabránila, dostáva sa do nebezpečnej blízkosti stať sa inštrumentom pre jej legitimáciu. Záchranný bod istoty má tak tendenciu vnímať ho skôr ako nebezpečenstvo a neistotu. George Soros sa raz vyjadril, že ak nie sme ochotní angažovať sa produktívne, nemáme ani právo trestať. Odhliadnuc od niektorých netransparentných počinov tohto pána, triafajú dnes jeho slová v súvislosti s mierovým riešením irackej krízy do čierneho. Na celom svete sú ženy v mierových iniciatívach za ľudské práva nosným elementom. Inak tomu nie je ani v súvislosti s Irakom. Rôzne ženské skupiny vyvinuli množstvo pozitívnych návrhov na riešenie konfliktu a zaistenie mieru, ktoré, žiaľ, Bezpečnostná rada nezohľadňuje. Nebýva pravidlom, že sa svetové dianie vždy prenáša aj na slovenskú pôdu. A nestalo sa tak ani v tomto prípade. Protestné demonštrácie a vyjadrenia ženských protagonistiek vo svete sa na Slovensku zúžili na slabučký hlások jednotlivkýň a niektorých ženských združení. Akoby si ženy na Slovensku neuvedomovali, že majú vzhľadom na svoju sociálnu rolu omnoho viac predpokladov rozumieť civilnému riešeniu konfliktov ako muži. Alebo sa im zdá geografická vzdialenosť Iraku a Slovenska dostačujúca?
