Ave imperátor!
Čím viac sa v politike strácajú racionálne vysvetlenia, tým viac potrebuje symboly. Tie posúvajú skutočné dôvody konania do sféry nepochopiteľna. Symbolické gestá – okrem praktického významu, ktorý môžu niesť – majú zvýrazniť aj „nezemskosť“ vládcov. Je zbytočné usilovať sa pochopiť ich činy. Vedie ich vyššia sila, vyššie poslanie. Na hrade Wawel v Krakove zmĺkli zvony, zastavili sa hodiny na veži, zem i vzduch v okruhu niekoľkých kilometrov nepreniknuteľne uzavreli... Nebola to korunovácia cisára Svätej ríše rímskej ani pontifikácia pápeža. George Bush mal prehovoriť o euroatlantickom partnerstve. Aby bolo jasné, Bush sám je len symbolom. Často používaným, pretože pomerne dobre znázorňuje podobu dnešnej politickej elity (až zarážajúco si podobnej v „demokratickej“ i „nedemokratickej“ časti sveta), no vždy len symbolom. Noví vládcovia sa opäť v mnohých prípadoch už nemôžu oprieť o racionálne zdôvodnenia svojho postavenia. Nedokážu nájsť odpoveď na zhoršujúcu sa ekologickú krízu, o globálnej chudobe ani nehovoriac. Sociálny štát je vraj neudržateľným snom, no neoliberalizmus už stihol ukázať, čo (ne)dokáže. Kde zlyháva rozum, musí nastúpiť viera. Profesor histórie Bayley popisuje indickú politickú teóriu v čase panstva Mogulov. Opakoval sa vzor častý v dejinách ľudstva – panovník je centrálnym bodom politického i spoločenského života. Nebol zástupcom boha na zemi, predsa plnil funkciu sprostredkovateľa, garanta vyššieho princípu zachovávajúceho spoločenský poriadok. Vyberal dane, rozdával dary. Bral slobodu, udeľoval práva. Bez neho by životodarný cyklus prestal fungovať, spoločnosť by sa rozpadla do anarchie. Dnešné správy skrývajú nové symboly. Novodobé elity (viac či menej zosobnené vo svojich vrcholných predstaviteľoch) zabezpečujú pretrvanie jediného z možných poriadkov. Ich stretnutia sú široko medializované, a predsa sa o ich skutočnom pozadí vie málo. Rozhodujú v najlepšom záujme ľudí, napriek tomu ich od ich hnevu chránia policajné zátarasy. A najväčší panovník, imperátor, opäť svojím dotykom lieči, vytvára. V Rusku znovuobnoví strategické spojenectvo, dohodne megaprojekt stavby ropovodu, ktorý pomôže všetkým ľuďom, v Eviane sa pomerí so Chiracom, zachraňujúc euroatlantickú jednotu. V Jordánsku rieši palestínsko-izraelskú krízu. To všetko v starostlivo prepočítanom rituáli pohybov, ktorého dokonalosť narúša len realita, čo sa niekedy nechce dať vypočítať. Ostatní herci, vyššia a nižšia šľachta, tiež neostávajú pozadu. Kulty potrebujú kňazov. Okolo prezidentov a premiérov sa pohybuje zbor poradcov a analytikov vysvetľujúcich, prečo rozhodnutia vládcov nemusia rešpektovať vôľu subjektov. Vo všetkej iracionalite žiadajú od ľudí, aby sa správali rovnako – pravidelne chodili k voľbám, vybrali si z vopred selektovaných možností. A najmä nehádzali tehly. Aj keby im to pripadalo racionálne.
