Vláda ignoruje fakty
Odpor voči zvýšeným daniam neklesol ani po minulotýždňovom rokovaní koaličnej rady. Keďže nárast spotrebných daní sa napokon zúžil najmä na benzín a cigarety, pozornosť sa presunula na jednotnú DPH. Varujúce hlasy silnejú a pridali sa k nim aj niektoré ministerstvá. Postoj odporcov Miklošových návrhov sa zjednocuje na tom, že 19-percentná daň z pridanej hodnoty je na niektoré tovary a služby privysoká. Takýto „unikát“ nemá v Európe nikto. Aj jediná krajina EÚ, ktorá má jednu sadzbu DPH – Dánsko – niektoré tovary nezdaňuje vôbec. Napríklad tlač a knihy. V podstate má aj ono „zníženú“ sadzbu DPH, až na nulu. „Geniálny“ klamár „Príklady“ z iných krajín (o porovnaní s Estónskom sme už písali) sú len jednou zo lží autorov daňovej reformy. Najnovšie minister financií i jeho premiér verklíkujú vetu o „zvýšení a udržateľnosti hospodárskeho rastu“, „znížení nezamestnanosti“ a dokonca aj „zvýšení životnej úrovne“, ktoré má daňová reforma priniesť. Lenže aj Ivan Mikloš musel priznať, že jednou z príčin 13-miliardového výpadku príjmov štátneho rozpočtu bola nižšia „spotreba domácností“, teda rodín, ako ministerstvo v decembri minulého roka očakávalo. Ukázalo sa, že ľudia už nemajú peniaze a na vyššie ceny od januára reagovali menším nakupovaním. Potvrdzuje to aj pokles tržieb v maloobchode a veľkoobchode za prvé tri mesiace tohto roka. Minister financií nás chce presvedčiť, že je génius: všade vo svete podporujú spotrebu znížením daní, ktoré by malo viesť k zníženiu cien. I. Mikloš nám sľubuje pozitívny prínos práve opačných opatrení. Lenže zo lži ho usvedčujú jeho vlastní. Najlepší kamarát a najpravicovejší spojenec Ľudovít Kaník mu cez medzirezortné pripomienkové konanie odkázal, že jeho návrh zvýši „ceny všetkých tovarov a služieb, následkom čoho klesne kúpna sila obyvateľstva“. Aj ministerstvá proti Medzirezortné pripomienkové konanie ukázalo, že proti navrhnutej jednotnej sadzbe DPH sú aj viaceré ministerstvá. Ministerstvo práce upozornilo, že „pokles dopytu domácností môže viesť k zániku malých a stredných podnikateľov“. Preto odporučilo navrhovanú sadzbu znížiť, napríklad na 17 percent. Rovnaký postoj prezentovalo ministerstvo vnútra. Podpredseda vlády Pál Csáky žiadal maximálne využiť vyrokované prechodné obdobia a zachovať zníženú sadzbu DPH, aby „sa stimulovala spotreba vybraných tovarov“. Aj ministerstvo pôdohospodárstva žiadalo zachovať terajší stav do roku 2006. Rezort kultúry navrhol zníženú sadzbu vo výške 5 percent na knihy, kultúrne tovary a služby, ako aj na stavebné práce, lebo rast dane zvýši cenu rekonštrukcií národných kultúrnych pamiatok. Úplne bez DPH by pritom mali byť „služby kultúrnych organizácií vo verejnom záujme, ako sú napríklad vstupenky do divadiel alebo múzeí“. Rovnako chce ministerstvo zdravotníctva od DPH oslobodiť niektoré povinnosti zariadení poskytujúcich lekárenskú starostlivosť a odporučilo „zvážiť“ aj výšku navrhnutej DPH u liekov. Ohrozenie zamestnanosti Ivan Mikloš si, samozrejme, vymýšľa aj pokiaľ ide o zamestnanosť. Veď ak sa bude menej nakupovať, bude sa menej vyrábať. V takej situácii sa zamestnanosť udržať nemôže, iba žeby vzrástla v iných oblastiach, čo je vzhľadom na pomalú reštrukturalizáciu hospodárstva skôr snom. Potvrdzuje to i upozornenie ministerstva pôdohospodárstva, že jednotná DPH „sa premietne“ do cien poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov a ovplyvní konečnú spotrebu obyvateľstva. „Predajnosť produktov by tak ešte viac klesla.“ Aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) navrhuje, aby sa agropotravinárske tovary stále zdaňovali 14-percentou DPH. Riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták to dokázal na aktuálnych číslach. Po tom, čo od januára zdražela fľaška piva o korunu, sa v prvom štvrťroku predalo o takmer 10 percent menej. Spoločnosť Heineken dokonca verejne vyhlásila, že to považuje za nekorektný prístup k zahraničným investorom. Podobný odhad prezentovali petrolejári, podľa ktorých prepravcovia prestanú nakupovať motorovú naftu u nás, lebo už dnes máme spotrebnú daň vyššiu, ako odporúča EÚ. Aj podľa predsedu Slovenského mliekarenského zväzu Jána Blcháča znižuje 19-percentná DPH konkurencieschopnosť našich výrobcov. „Napríklad na Rakúsko by sme vďaka takejto sadzbe DPH strácali 9 percent na cene a na Českú republiku až 14 perent,“ povedal. Napokon nová DPH ohrozí aj rozvoj cestovného ruchu, preto s ňou „zásadne nesúhlasí“ ani Slovenská asociácia cestovných kancelárií. „Zavedenie jednotnej sadzby DPH výrazne ovplyvní aktívny cestovný ruch na Slovensku a povedie k 20- až 25-percentnému zvýšeniu cien,“ tvrdí jej prezident Július Cmorej. Opakovať aj súčasnou vládou uznané fakty o tom, že práve cestovný ruch má u nás vari najväčší potenciál zamestnanosti, nemá význam. Arogancia pravicovej moci Otázne je, čo vôbec má význam. „Boj o DPH sa neskončil, pre nás sa dnes len začína,“ vyhlásil šéf SPPK Ján Oravec. Pivári a vinári nezávisle od seba rovnako opísali svoje rokovania na ministerstve financií. „Ministerstvo nám akurát dovolilo vysloviť názor s tým, že aj tak trvajú na svojom návrhu a nemienia ho meniť,“ povedal prezident Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Štefan Karšay. Lenže nie je to tak dávno, čo práve J. Oravec s kravou pred ministerstvom práce podporoval túto vládu proti odborárom. ČESMAD – združenie prepravcov a dopravcov – sa ešte pred dvoma týždňami vyhrážal trestnými oznámeniami na odborárov, protestujúcich proti vláde. Dnes uvažuje nad vlastnými protestnými akciami v súvislosti so zvýšením spotrebnej dane na motorovú naftu. AZZZ chce návrhy blokovať na tripartite. Jedni, druhí a mnohí ďalší, ktorí sa dnes rozčuľujú, že vláda nie je ochotná ani len seriózne diskutovať o vecných argumentoch, ju ešte včera posilňovali. Pomáhali jej „salámovou“ metódou postupne „rozkrajovať“ protivládny odpor. Teraz im jednotný tlak chýba, lenže rozkrájanú salámu dať naspäť do jednej „štangle“ sa nedá. Jedni, druhí, tretí posilňovali vo vláde pocit neohrozenosti a všemocnosti. Teraz zberajú ovocie svojho naivného a sebeckého prístupu. „Boj o DPH“ je teda aj veľkou lekciou z politiky.
