Rasizmus a diskriminácia v nemocniciach

Šokujúce zistenia o sterilizácii rómskych žien naznačujú, že slovenskí lekári sa neboja vykonávať tento otrasný čin. S čistým svedomím odopierajú týmto ženám ich reprodukčné práva, a to bez ich súhlasu. Korene týchto praktík siahajú do predchádzajúceho režimu a vykonávali sa aj počas nacizmu. Mali zmierniť rastúci počet rómskeho obyvateľstva na základe ich rasistického odsúdenia.
Počet zobrazení: 981
03 TEMA-m.JPG

Šokujúce zistenia o sterilizácii rómskych žien naznačujú, že slovenskí lekári sa neboja vykonávať tento otrasný čin. S čistým svedomím odopierajú týmto ženám ich reprodukčné práva, a to bez ich súhlasu. Korene týchto praktík siahajú do predchádzajúceho režimu a vykonávali sa aj počas nacizmu. Mali zmierniť rastúci počet rómskeho obyvateľstva na základe ich rasistického odsúdenia. Vládni úradníci a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti prehliadajú postoje a praktiky narúšajúce telesnú integritu, právo na zdravotnú starostlivosť a ľudskú dôstojnosť rómskych žien, ktoré potrebujú služby zdravotnej starostlivosti v oblasti reprodukčného zdravia. Lekári sa usilujú úspešne klamať rómske ženy, že opakovaný cisársky rez môže znamenať smrť. Poskytovanie neúplných a nepresných informácií Rómky sa stretávajú v nemocnici s tým, že im nechcú poskytnúť úplné či presné informácie. Majú stále pocit, že v nemocniciach je voči nim nepriateľská atmosféra a nie sú tam vítané. Pokiaľ ide o samotnú antikoncepciu, veľa sa o nej na rozdiel od nerómskych žien nedozvedia. Je to porušenie reprodukčných práv, pretože lekári rómske pacientky o antikoncepčných metódach neinformujú vôbec alebo ich informujú nedostatočne. Volia hneď sterilizáciu, pričom sa žena, ktorá ju nedobrovoľne podstúpi, ani nedozvie o jej vedľajších účinkoch. V prípade cisárskych rezov a sterilizácií sa slovenskí lekári často nevenujú dôkladnému a prehľadnému zváženiu implikácií rozličných možností liečby a kontroly pôrodnosti a dôvodom pre svoje odporučenia. Mnohé Rómky, ktoré sterilizovali alebo u ktorých je takéto podozrenie, majú v dôsledku tohto zákroku zdravotné ťažkosti. Trápi ich nepravidelná menštruácia, bolesti hlavy, krvácanie a infekcie. Presne tieto problémy súvisia so sterilizáciou. Zriedkavo rómske ženy trpia klinickou depresiou. Zdravotnícki pracovníci popierajú tieto obvinenia. Medzi lekármi, ktorých autorky správy navštívili, boli aj takí, ktorí vyslovili názor, že pohovor o antikoncepcii s pacientkou je povinnosťou obvodného gynekológa, i keď obvodní gynekológovia nemajú právo vykonávať sterilizácie, ani ich nevykonávajú. Pokiaľ ide o antikoncepciu, tvrdia, že Rómky o ňu nemajú veľký záujem. Útoky a diskriminácia v pôrodniciach Počas výskumu boli odhalené prípady diskriminácie Rómok v pôrodniciach a v niektorých gynekologických ordináciách. Často sa sťažovali na segregáciu, diskriminačné zaobchádzanie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a fyzické a verbálne útoky. Vo väčšine prípadov sa od nich žiada, aby používali oddelené hygienické priestory a nedovoľuje sa im chodiť do iných nemocničných zariadení, ako sú jedálne alebo bufety. Jeden lekár vysvetľoval, že segregovanie Rómok je potrebné na ochranu bielych žien a pre rešpektovanie ich „práv“: „Biele ženy nechcú byť s primitívnymi, nevzdelanými Rómkami. Musíme rešpektovať aj práva nerómskych žien.“ Bývalý minister zdravotníctva MUDr. Roman Kováč považoval segregáciu na základe rasových predsudkov za nepravdivú. Všetko zhodnotil len ako náhodu. V roku 2000 zaslala jedna slovenská mimovládna organizácia na ministerstvo zdravotníctva sťažnosť. To zareagovalo iba vyhlásením, že Rómky sú oddeľované na základe ich vlastného želania a uviedlo, že je to „dôsledok toho, že niektoré rómske pacientky sú nedisciplinované a nerešpektujú nemocničné predpisy“. Diskriminácia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti Rómske pacientky sa stretli aj s nedostatočnou lekárskou starostlivosťou, jej zlyhaním v prípadoch núdze a ohrozenia života a s korupciou medzi zdravotníckymi pracovníkmi. Dôvodom, prečo im lekári neposkytli dostatočnú lekársku starostlivosť, je aj predpojatosť vychádzajúca z nadmernej plodnosti rómskych žien. Vzhľadom na nedostupnosť dopravy sa musia Rómky zmieriť s tým, že im nebude poskytnutá dostatočná starostlivosť. Rómky musia často dávať alebo platiť úplatky za služby, ktoré prepláca poisťovňa. Fyzické a verbálne útoky Samozrejmosťou sú pre zdravotníkov aj fyzické a verbálne útoky. Verbálne útoky majú zvyčajne formu rasistických nadávok týkajúcich sa plodnosti, sexuality a materských schopností rómskych žien. Nie je zriedkavé vidieť, ako sa Rómky musia brániť napríklad fackám. Od týchto prejavov je už blízko k sexuálnemu zneužívaniu. Rozhovory s vyše 30 zdravotníckymi pracovníkmi na východnom Slovensku odhalili hlboko zakorenené predsudky voči Rómom, široko rozšírenú predpojatosť a nepriateľstvo. Vnímajú ich ako problémových, ako skupinu, ktorá Slovensku spôsobuje ťažkosti a zbytočne zaťažuje systém zdravotnej starostlivosti. Je pravda, že so ženou Nerómkou, ktorá má viac detí, sa zdravotnícky personál baví inak. Dokonca médiá prinášajú často informácie o udelení ocenenia za mnohonásobné matky. Vo verejnosti je známe, že Rómky opúšťajú po pôrode nemocnicu a svoje deti v nej nechávajú. Nik sa však nemal možnosť dozvedieť, aké sú ich skutočné dôvody. Sú to práve lekári a celý zdravotnícky personál, ktorí týmto pacientkam znepríjemňujú pobyt v pôrodnici, a tak z nej zutekajú. Na druhej strane sa chcú aj postarať o deti, ktoré majú doma. Odopieranie prístupu k zdravotnej dokumentácii Jedným z prípadov, keď sa Rómka nedostala k svojej zdravotnej dokumentácii, je aj výrok riaditeľa nemocnice v Krompachoch: „Nie je možné ukázať vám zdravotnú dokumentáciu.“ Slovenská legislatíva zaručuje pacientom prístup k ich zdravotnej dokumentácii. Výskum však odhalil, že prax je iná. Zákon o zdravotnej starostlivosti vstúpil do platnosti v roku 1994, no Ministerstvo zdravotníctva SR ešte nevydalo nijaký vykonávací predpis o praktických otázkach prístupu k zdravotnej dokumentácii. Keďže pokyny neexistujú, nemocnice zákon obchádzajú. Absurdnosťou však je aj to, že k zdravotnej dokumentácii sa nedostanú ani právni zástupcovia žien, ktoré sa na nich obrátili. Ministerstvo zdravotníctva však nepodalo v tomto probléme pomocnú ruku. Sterilizácie – zločin genocídy Na všetky tieto šokujúce zistenia sa vzťahujú medzinárodné dokumenty, ktoré sa v slovenských nemocniciach porušujú, a kompetentní sa naďalej hrajú na to, že autorky správ vychádzali z nepodložených dôkazov. Existuje niekoľko predpisov, ktoré zaväzujú vládu Slovenskej republiky, aby sa zaoberala zistenými závažnými prípadmi porušovania ľudských práv vrátane reprodukčných práv rómskych žien. Patria medzi ne: Pakt o občianskych a politických právach, Pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o prevencii a trestaní trestných činov genocídy, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), Dohovor o odstránení rasovej diskriminácie a Dohovor o zabránení mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o zabránení mučeniu. Vynútená sterilizácia zameraná na určitú etnickú alebo rasovú skupinu spadá do skupiny zločinov genocídy, ktoré sa v medzinárodnom práve považujú za najhoršie zločiny. Ak by sa sterilizácia rómskych žien na Slovensku potvrdila s tým, že bola vykonávaná „s úmyslom celkovo alebo čiastočne“ zničiť cieľovú rasovú skupinu, mohol by byť tento postup označený ako zločin genocídy. Vláda musí dať sterilizácie prešetriť Na vláde SR teraz je, aby čo najskôr vytvorila nový nezávislý orgán alebo jestvujúci štátny orgán poverila preskúmaním všetkých obvinení a sťažností. Samozrejme, prešetrovanie by malo byť nepretržité a malo by zabezpečiť pravdivé informácie a na základe nich rozsah vynútených alebo násilných sterilizácií. Ženy, ktoré boli sterilizované, by vláda mala finančne odškodniť a ministerstvo spravodlivosti, vnútra a orgány činné v trestnom konaní by mali odhaliť všetkých zdravotníckych pracovníkov zapletených do týchto neľudských praktík. Parlamentu autorky správy odporučili, aby urobil v tomto smere niektoré legislatívne kroky. Minister zdravotníctva by mal vypracovať politiku reprodukčného práva, upraviť právne predpisy týkajúce sa práv pacientov podľa medzinárodných dokumentov a venovať sa aj školeniu gynekológov a pôrodníkov o tomto probléme. Pozitívom by bol určite sterilizačný zákon, ktorý by definoval podmienky sterilizácie. rámik Výpovede Michaela z osady Richnava mala prvé dieťa vo veku 14 rokov a druhé dieťa v roku 1996, keď mala 16 rokov. Má podozrenie, že bola sterilizovaná počas druhého pôrodu, ktorý bol cisárskym rezom. „Bolo už jedenásť hodín v noci, keď som prišla do nemocnice v Krompachoch, bol tam doktor, ktorý na mňa zrúkol: – Ty dojebaná cigánska kurva, ako sa opovažuješ rodiť o polnoci! Potom ma hneď zobral hore, stále pri tom nadával a bez akéhokoľvek vysvetľovania mi urobil cisársky rez... Keď som išla do nemocnice druhýkrát, bola tam iná doktorka. Opýtala sa ma: – Prečo vám doktor prvý raz urobil cisársky rez? Povedala som: – Neviem. Potom ma uspala a urobila mi opäť cisársky. Možno som niečo podpísala, nepamätám sa ale kedy alebo, čo to bolo. Keď som odchádzala, povedali mi, že budem mať ďalšie deti, ale už šesť rokov čakám a nič.“ Michaela chcela mať viac detí a rozhodla sa podstúpiť liečbu. „Pred tromi rokmi som sa išla dať liečiť na neplodnosť, zvrátiť svoju sterilitu, ale pacienti mi tam hovorili, že nám robia strašné veci. Naľakala som sa a ušla. Dostala som strach aj preto, že som videla toho doktora. Keď ma uvidel, povedal: „Ty smradľavá cigánka. Pán Boh by ťa mal potrestať, ako si zaslúžiš.“ „V nemocnici v Krompachoch sú oddelené miestnosti pre Rómky - pre nás sú tam tri cigánske izby, jedna sprcha a jeden záchod a biele majú svoje vlastné záchody. Biele ženy môžu ísť do jedálne, ale Rómky tam jesť nesmú. V cigánskej izbe nie je dokonca ani kôš na smeti. Je tam ako v koncentračnom tábore.“ „Rodila som dvakrát, pred desiatimi rokmi a pred tromi rokmi. Ani raz som nedostala úplné informácie. Dostala som nejaké hlúpe informácie, ale nič o tom, čo sa so mnou deje... Akoby ste ani neboli človekom, nemáte žiadne práva a o všetkom rozhodujú lekári. Ak sa sťažujete alebo položíte otázku, porušíte tým pravidlá a obávate sa, že sa potom môžu vyvŕšiť na vašom dieťati. Ani nemáte pocit, že sa môžete opýtať. Akoby ste vstúpili do nejakej mašinérie a musíte fungovať ako jej súčasť. Musela som o všetko bojovať, aj o tie najjednoduchšie veci.“

Telo i duša - násilné sterilizácie a ďalšie útoky na reprodukčnú slobodu Rómov na Slovensku

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984