Ekológia kontra cenzori

Praktiky, za ktoré by sa nemusel hanbiť Kremeľ v časoch najčernejšej totality. Ak sa objavila skutočnosť, ktorá nevyhovovala oficiálnej línii strany, verejnosť o nej nesmela byť informovaná. Praktiky Moskvy sú vlastné aj súčasnému obyvateľovi Bieleho domu vo Washingtone. Biely dom scenzuroval správu o stave životného prostredia v krajine. Do čela úradu, ktorý ju vypracoval, hodlá George W. Bush dosadiť človeka, ktorý už podobné ,,katastrofické“ správy nevyprodukuje.
Počet zobrazení: 1016
8-m.jpg

Praktiky, za ktoré by sa nemusel hanbiť Kremeľ v časoch najčernejšej totality. Ak sa objavila skutočnosť, ktorá nevyhovovala oficiálnej línii strany, verejnosť o nej nesmela byť informovaná. Praktiky Moskvy sú vlastné aj súčasnému obyvateľovi Bieleho domu vo Washingtone. Biely dom scenzuroval správu o stave životného prostredia v krajine. Do čela úradu, ktorý ju vypracoval, hodlá George W. Bush dosadiť človeka, ktorý už podobné ,,katastrofické“ správy nevyprodukuje. Tento týždeň prednesie americká Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) správu o ekologickom stave krajiny. Agentúra, ktorá podlieha priamo Bielemu domu a je vlastne akýmsi ministerstvom životného prostredia, ju však nebude môcť predniesť v pôvodnej verzii. Skutočnosti, ktoré sa nezhodujú s oficiálnou líniou strany – pardon, Bieleho domu – boli zo správy jednoducho vypustené. Senátori za Demokratickú stranu Joe Lieberman a Bob Graham tvrdia, že sa tak stalo na pokyn Bieleho domu. Škandál vyšiel najavo vďaka úradníkom agentúry, ktorí sa nedali zastrašiť a pôvodnú verziu poslali americkej mimovládnej organizácii National Wildlife Federation. Čo dal Biely dom vyhodiť V správe sa napríklad neobjaví pasáž, ktorá hovorí o fakte, že klimatické zmeny ,,majú globálne dôsledky na ľudské zdravie a životné prostredie“. Odstránený bol aj odsek hovoriaci o ľudskej zodpovednosti za škody na životnom prostredí, ktoré spôsobili otepľovanie zemskej kôry. Vrcholom všetkého je však cenzúra grafu, ktorý dokazuje postupné otepľovanie zemskej atmosféry za posledných tisíc rokov v súvislosti s rozvojom priemyslu. Tento graf nahradila štúdia, ktorá túto skutočnosť spochybňuje. Ešte zaujímavejší je však jeden zo sponzorov štúdie – Americký ropný inštitút. Po takto vykonaných zásahoch v texte dokumentu museli pracovníci EPA v internom memorande – ktoré sa však dostalo na stôl spravodajskej agentúre AP – skonštatovať, že „správa nezodpovedá vedeckým poznatkom o klimatických zmenách“. Demokratickí senátori Joe Lieberman a Bob Graham na rovinu skonštatovali, že cenzori správy „spochybňujú autoritu EPA a zapríčiňujú jej nefunkčnosť“. Vzhľadom na to, že obaja sú prezidentskými kandidátmi vo voľbách v roku 2004, dá sa konštatovať, že aj v USA sa môže blýskať na lepšie časy... Nepohodlná šéfka EPA končí Škandál okolo EPA sprevádza odstúpenie riaditeľky agentúry, ktorá mala už aj v minulosti nezhody s Bielym domom. Christine Todd Whitmanová však oficiálne popiera, že by išla na nedobrovoľný dôchodok. V skutočnosti je však presne tento prípad ukážkou spôsobu, akým „odídení“ zamestnanci – štátni úradníci – dávajú verejnosti na známosť, že nesúhlasia s politikou svojich nadriadených. Radšej, ako by priamo povedali svoje nesúhlasné stanovisko a označili v médiách hlavného vinníka situácie – to by im však znemožnilo ďalšiu prácu v štátnej správe, posunú médiám ako „dobre informovaný zdroj“ celý prípad a sami odstúpia. Pravda tak vyjde najavo a zamestnávateľ sa na nich nemôže mstiť a obviňovať ich z nelojálnosti. Nový šéf EPA bude poslušný Je jasné, že Biely dom zasa hodlá využiť ponúkanú šancu a dosadiť na miesto šéfa nepohodlnej agentúry človeka, ktorý už podobné správy nevypracuje. Novým riaditeľom EPA by mal byť Dirk Kempthorne, republikán z Idaha. Relevantné nevládne ekologické organizácie hovoria o katastrofe. Kempthornova východzia pracovná „ideológia“ je totiž zhodou náhod veľmi podobná tej Bushovej. Kempthorne by rád zrušil akékoľvek federálne „riadenie“ ekologickej politiky a všetky právomoci by aj v tejto oblasti najradšej presunul do rúk jednotlivých štátov únie. Každý štát by tak mal právo sám určovať, či bude ekológiu brať vážne, alebo ju bude pokladať, podobne ako Biely dom v súčasnosti, len za akúsi pavedu. Problémom tejto „ideológie“ je však nepríjemná skutočnosť, že napríklad výfukové plyny či exhaláty vypúšťané z tovární neakceptujú hranice štátov. A tak sa zelení v Kalifornii budú napríklad márne usilovať svojimi elektromobilmi chrániť životné prostredie, keď republikáni v neďalekej nevadskej púšti vybudujú na hraniciach priemyselné eldorádo. Kempthorn je v tomto bode dôsledným žiakom Georgea W. Busha, ktorý vycúval z Kjótskeho protokolu s pripomienkou, že si nenechá diktovať ekologickú politiku vo vlastnom štáte. Tak ako sa USA mohli stať ekologickým parazitom sveta, budú môcť v dôsledku Kempthornovej politiky parazitovať neekologické štáty únie na tých, ktoré životné prostredie chránia. Kempthornovo krédo, podľa ktorého „akcie na ochranu životného prostredia nesmú zasahovať do práv otcov rodín na primeraný zárobok“ v praxi znamená, že ak priemysel vytvorí dosť pracovných miest, je jedno, nakoľko ničí životné prostredie. Teória zo začiatku 20. storočia, ktorá priviedla ľudstvo na pokraj ekologickej katastrofy.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984