Palestínsky scenár v Čečensku?
Velenie ruských tajných služieb nedávno po prvýkrát verejne priznalo, že v Čečensku sa objavila nová hrozivá tendencia. Ďalší priebeh antiteroristickej operácie sa môže začať vyvíjať podľa „palestínskeho scenár“ – hlavnou prekážkou návratu k normálnemu životu už nebudú partizáni schovávajúci sa v horách či zahraniční žoldnieri, ale obyčajní ľudia, ktorých vojna, bieda a náboženská manipulácia priviedla do stavu, keď sú pripravení stať sa sachidmi – samovražednými útočníkmi. Toto priznanie odznelo nedávno z úst riaditeľa Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Nikolaja Patruševa v ukrajinskom meste Kerc, kde prebehlo ukrajinsko-ruské antiteroristické cvičenie. Pravdaže, všetko bolo povedané viac než opatrne – vo forme teoretického predpokladu. Nasledoval sľub, že to ruské úrady nedopustia. Podstatu veci to však nemení. Priznanie znamená, že „palestínsky scenár“ sa na najvyššej úrovni začal pripúšťať prinajmenšom ako možný. A v prípade potreby tak odteraz môžu byť vždy použité náležité argumenty a vysvetlenia. Rastúci problém Za posledný rok najväčšie problémy spôsobili federálnym silám v Čečensku práve teroristi – kamikadze. Zoznam sa predlžuje – decembrový výbuch vo Vládnom dome, teroristický útok v dedine Znamenskoje, atentát na Achmada Kadyrova pod Gudermesom. Len v máji zahynulo pričinením samovrahov okolo sto a zranených bolo okolo päťsto ľudí – takéto straty úrady republiky nemali od ukončenia aktívnej bojovej činnosti na jeseň 2001. Ako vyhlásil nedávno Patrušev, „terorizmus s účasťou samovrahov teraz predstavuje výnimočné nebezpečenstvo, tento problém je veľmi aktuálny a práve teraz premýšľame, ako s týmto zlom bojovať“. Šéf FSB Ruskej federácie správne odhadol fakt, že pri boji so samovražednými útokmi je v prvom rade dôležité získať preventívnu informáciu. Takéto útoky totiž vykonávajú ľudia, ktorí sa ničím nelíšia od iných a často ešte nemali vôbec do činenia so zákonom. Riaditeľ ruskej kontrarozviedky uznal, že najväčšie problémy sú však so získavaním takejto informácie. Analýza teroristických aktov, ktoré sa teraz vyšetrujú alebo sa im zabránilo, ukazuje, že samovrahovia sa pripravujú v zahraničí. Patrušev zároveň hovoril o rozhodnutí ruských orgánov zabrániť takémuto vývoju. Pravda však je, že nie je jasné, ako FSB, rovnako ako iné tajné služby, dokáže nájsť recept na problém, s ktorým si lámu hlavu už niekoľko desaťročí izraelské tajné služby (všeobecne uznávané za najefektívnejšie na svete). Široko rozhodené siete Optimizmus vyhlásenia hlavy FSB čiastočne naštrbila aj správa jeho vlastnej agentúry, publikovaná deň predtým. Predstavitelia kontrarozviedky dali vyhlásenie týkajúce sa likvidácie nelegálnej siete extrémistickej organizácie Hizb at-Tachrir al-Islami (Strana islamského oslobodenia) v Moskve. Organizáciu Najvyšší súd Ruskej federácie začiatkom roka oficiálne pridal na zoznam teroristických štruktúr. Usiluje sa o vytvorenie „jednotného kalifátu“ na území bývalých stredoázijských republík Sovietskeho zväzu. Podľa vyhlásenia FSB je sieť tejto organizácie rozhodená po všetkých regiónoch Ruskej federácie a jej členovia sa v ilegalite zaoberali verbovaním žoldnierov na stranu čečenských separatistov. Organizácia získavala peniaze aj z reštaurácií v Moskve, ktoré sama kontroluje. Pri takomto rozmachu islamských extrémistov je viac než možné, že sa veľmi pričinili o prípravu samovrahov. Okrem toho, samotní predstavitelia FSB ešte pred niekoľkými mesiacmi zistili, že len Samil Basajev dokázal pravdepodobne naverbovať do svojej brigády Rijadus Salichijn (Čierne vdovy) 30-40 žien – samovrahýň. Podľa zákonov tradičnej vojenskej teórie to nie je až tak veľa – čata, ktorá v najlepšom prípade dokáže dobyť neveľkú dedinu. Z pohľadu „palestínskeho“ scenára však budú môcť teroristi pomocou tejto jednotky každé 2-3 týždne v priebehu roka uskutočňovať veľké útoky. Ich výsledkom môžu byť stovky, ba až tisíce mŕtvych. Za „palestínsky scenár“ sa v poslednom čase považuje využívanie samovražedných útokov na vytvorenie nátlaku na opačnú stranu. Taktiku aktívne používajú Palestínčania, ale uchyľovali sa k nej aj radikáli na Srí Lanke, v Libanone či v Indii. Pritom však treba brať do úvahy, že palestínsky a čečenský problém sú formálno-právne absolútne rozdielne. Palestínske organizácie doteraz diskutujú o tom, kto sa môže stať cieľom útokov samovrahov a kde. Niektoré skupiny útočia len na vojenské objekty a len na okupovaných územiach. Také radikálne organizácie ako HAMAS a Islamský džihád považujú za svoje právo zabíjať aj civilne osoby. A to aj za hranicami území, na ktorých má byť vytvorený štát Palestína. Iné organizácie podobné akcie kritizujú, no izraelská skúsenosť ukazuje, že po tom, ako sa samovražedné akcie začnú, je ich šírenie na celé územie bojujúceho štátu nevyhnutné.
