Reklama
Reklama

Problém neúčasti vo voľbách

Otázka, prečo sa tak veľa ľudí nezúčastňuje na voľbách, prečo sa dobrovoľne vzdávajú vplyvu na chod vecí verejných, prečo v nich občianstvo nedeklaruje svoje presvedčenie, patrí medzi klasické otázky sociológie volieb. V sociálno-štrukturálnej paradigme nehlasujúcich voličov dominujú voliči s nižším vzdelaním, chudobnejší, patriaci k etnických menšinám.
Počet zobrazení: 432
14-m.jpg

Otázka, prečo sa tak veľa ľudí nezúčastňuje na voľbách, prečo sa dobrovoľne vzdávajú vplyvu na chod vecí verejných, prečo v nich občianstvo nedeklaruje svoje presvedčenie, patrí medzi klasické otázky sociológie volieb. V sociálno-štrukturálnej paradigme nehlasujúcich voličov dominujú voliči s nižším vzdelaním, chudobnejší, patriaci k etnických menšinám. Práve sociálna diskriminácia patrí medzi činitele, ktoré negatívne motivujú účasť vo voľbách. Je to univerzálne pravidlo, ktoré potvrdzuje veľký počet empirických výskumov, uskutočňovaných po desaťročia prakticky vo všetkých demokratických štátoch. Ide samozrejme o relatívnu diskrimináciu, pretože ak by tomu bolo inak, tak v bohatších krajinách by bola frekvencia účasti nižšia ako v krajinách chudobnejších. Dokazuje to napríklad nízka volebná účasť v USA, ktorá je oveľa nižšia ako v najchudobnejších krajinách Európskej únie. V perspektíve, ktorú tu nazývame paradigmou socializovaného indivídua, je absencia dôsledkom nedostatočnej politickej socializácie, ktorú možno vykladať aj ako nedodržiavanie zásad občianskeho správania sa, medzi ktoré o. i. patrí aj volebná účasť. Tieto vzory občianskeho správania sú zakorenené v tradícii, čo prenáša otázku volebnej účasti na úroveň spoločenstva. Z hľadiska tejto doby hrá dôležitú úlohu tiež pojem identifikácie s niektorou politickou stranou. Vysokú neúčasť vo voľbách spôsobuje ich nedostatočná rozvinutosť. Nízka úroveň identifikácie s politickými stranami je zrejmá v mladých demokraciách, kde máme do činenia s nedostatočne rozvinutým straníckym systémom. Nakoniec, z historického pohľadu, volebnú neúčasť môžu tiež objasniť okolnosti okolo volebných kampaní. V tejto súvislosti by bolo veľmi užitočné hovoriť o delení na voľby vysoko a nízko stimulujúce. V tých prvých sa zvyčajne súperí o vysokú stávku, sily hlavných konkurentov sú vyrovnané, ich víťaz nie je jasný, deliace línie sú prehľadné, volebné pravidlá sú jasné všetkým voličom a volebná kampaň má emocionálny priebeh. Voľby nízko stimulujúce prebiehajú za opačných podmienok. V Poľsku je najvyššia účasť na prezidentských voľbách. Spravidla nepresahuje 40-percentnú účasť. Niektoré odhady tvrdia, že 20 percent Poliakov sa nikdy na voľbách nezúčastnilo. V tejto súvislosti nepozorujeme nijaké smerovanie k vyššej účasti. V porovnaní s európskymi demokraciami (tiež s tými mladými) je volebná účasť v Poľsku veľmi nízka, najmä v parlamentných voľbách. Poliaci sa najradšej zúčastňujú na prezidentských voľbách, ktoré môžeme uznať za najviac stimulujúce. Obyvatelia vidieka sa na voľbách zúčastňujú menej často ako mestské obyvateľstvo (neplatí to pre voľby do miestnych samospráv). Rozdiely sú systémové i v mnohých iných hľadiskách. Ďalšou skupinou, ktorú charakterizuje vysoká volebná neúčasť, je mládež. I najstarší voliči prichádzajú k volebným schránkam zriedkavejšie. Výrazné sú tiež regionálne rozdiely. Relatívne najvyššiu volebnú účasť má región Veľkopoľska a Malopoľska. Nízku volebnú účasť pozorovať v Opolskom, Swietokrzyskom a v časti Mazovieckého vojvodstva. Poľské prieskumy tiež potvrdili pozitívny vplyv úrovne vzdelania a výšky majetku na volebnú účasť. I keď je v mnohých demokraciách účasť žien na voľbách nižšia, patrí tento jav čoraz viac do minulosti. V Poľsku je neúčasť žien na voľbách o niekoľko percentuálnych bodov vyššia. Ak by sme mali z napísaného urobiť závery, dá sa hovoriť o troch základných skupinách podmienok volebnej neúčasti v Poľsku. Prvá z nich sa týka pasivity spojenej s postavením indivídua v široko chápanej štruktúre spoločnosti. Ľudia so základným vzdelaním a neúplným základným vzdelaním, chudobní, manuálne pracujúci, nezamestnaní, s nízkou kvalifikáciou, obyvatelia vidieka sa na voľbách zúčastňujú zriedkavejšie ako ľudia s opačným postavením. Z tohto hľadiska nie je obraz volebnej neúčasti v Poľsku špecifický, potvrdzujú sa v ňom univerzálne pravidlá. Druhú skupinu tvoria inštitucionálne a situačné podmienky. Neprehľadnosť politickej scény, nestabilita politických strán a časté zmeny ich názvov, komplikované a meniace sa volebné pravidlá a prehlbujúca sa dezorientácia voličov zapríčiňovali do značnej miery vysokú volebnú neúčasť. Napokon, tretiu skupinu podmienok tvoria otázky kultúry. Početné analýzy ukázali, že v Poľsku sú miesta a dokonca celé regióny, kde je volebná účasť podstatne vyššia. Objasnenie nájdeme v kultúrnych tradíciách, ktoré sa formovali po desaťročia, ba storočia. Ide nájme o tradície občianskej angažovanosti. Tam, kde v minulosti bolo lepšie východisko pre rozvoj občianskej angažovanosti, tam je aj vyššia volebná účasť. Spoločenská štruktúra a preferencie V Poľsku nie je ťažké nájsť triedne vzory hlasovania. Prinajmenšom jedna strana má výrazne triedny charakter. Ide o PSL (Poľská ľudová strana), ktorá systematicky zbiera takmer výlučne roľnícke hlasy. V jej voličstve z roku 2001 tvorili hlasy vidieckeho obyvateľstva 72 percent. Vo voľbách v roku 2001 v boji o hlasy vidieckeho obyvateľstva (predovšetkým hlasy roľníkov) získala PSL silného konkurenta – Sebaobranu, hoci vo voličstve Lepperovej strany roľníci netvorili až takú výraznú skupinu (obyvateľstvo vidieka tvorilo 55 percent voličov tejto strany). Sebaobrana je tiež triednou stranou, ale v inom zmysle. Ak by sme pojem triedy chápali z hľadiska weberovskej tradície, tak je Sebaobrana stranou triedy, ktorá má nízke šance na trhu, ale zároveň je to trieda, ktorá – na rozdiel od tradičného sedliactva – musí existovať na trhu. Oproti tomu stranou, ktorej voličov charakterizuje (charakterizovalo), že do značnej miery našli svoje miesto v štruktúre spoločnosti, je Únia slobody. Získavala predovšetkým hlasy voličov s vyšším vzdelaním, ktorí sa živia tzv. inteligentskými zamestnaniami. Občianska platforma, ktorú možno charakterizovať ako protipól Sebaobrany, získala podporu medzi ľuďmi s vysokými trhovými šancami. V roku 1997 malo voličstvo hlavných zoskupení (AWS a SLD) zo štrukturálneho hľadiska veľmi heterogénny charakter. Vo všetkých veľkých sociálnych skupinách bola podpora týchto volebných zoskupení na podobnej úrovni. Obe z tohto pohľadu rovnako dobre realizovali model catch all party (strany, ktorá berie všetko). Ich voličstvo rozdeľovali iba ideologické hľadiská. V roku 2001 bola iba SDL jedinou stranou, ktorá získala takmer rovnakú podporu vo všetkých hlavných častiach spoločenskej štruktúry, hoci tu možno nájsť aj výnimky, napríklad vojakov, policajtov a strážnikov, u ktorých mala po roky nadštandardnú podporu. Výsledky výskumov ukazujú, že rozdiely v preferenciách, ktoré vyplývajú z niektorých spoločensko-demografických zmien, majú veľký význam. Poukážme na tie najvýznamnejšie u tých najdôležitejších strán, ale s výhradou, či nemajú ešte nejaké ďalšie príčiny. Za SLD-UP hlasovali predovšetkým príslušníci týchto skupín: vek 29-39 rokov, kvalifikovaní odborníci, obyvatelia vidieka, najmä z Malopoľského a Podkarpatského vojvodstva. Za Sebaobranu z prevažnej väčšiny hlasovali muži (64 percent voličov), značná časť voličov mala vyše 60 rokov a stredné a vyššie vzdelanie (iba 3,6 percent s vysokoškolským vzdelaním), obyvatelia veľkých miest a z oblasti Sliezskeho a Lubuského vojvodstva. Zloženie voličstva u PSL bolo podobné ako v prípade Sebaobrany, s tým že rozdiel podľa pohlavia nehral až takú veľkú úlohu. Volebné zoskupenie Právo a spravodlivosť získalo nadštandardnú podporu spomedzi voličov s vyšším vzdelaním, obyvateľov veľkých miest, voličov z Mazovieckého, Malopoľského a Pomorského vojvodstva. Občianska platforma získala relatívne najviac hlasov spomedzi najmladších voličov (každý piaty volič do veku 24 rokov), s vyšším vzdelaním (2,5 krát viac ako voličov so základným vzdelaním) a spomedzi obyvateľstva veľkých miest. LPR mala voličov predovšetkým spomedzi žien, ženy hlasovali za túto formáciu dva razy častejšie než muži, podobne najstarší voliči v porovnaní s najmladšími. Nižšia ako v iných skupinách bola podpora LPR spomedzi voličov s vyšším vzdelaním. Ak by sme sa na základe týchto údajov pokúsili objasniť, zo štatistického hľadiska, výsledky konkrétnych strán, čakalo by nás rozčarovanie. V prípade SLD by všetky tieto faktory, ak by sme ich porovnali s regionálnymi vplyvmi, nemali nijaký význam. Prípad Sebaobrany ukazuje, že faktor pohlavia, vzdelania i bydliska má nezanedbateľný význam pri objasnení jej výsledkov. Rovnako v prípade PO faktor veku, vzdelania i mesta bydliska bol silný. Objasnenie volebných preferencií, má praktický význam, je jedným zo základov volebného marketingu. Výskum súvislostí medzi postavením jednotlivcov v spoločenskej štruktúre a volebnými preferenciami má zmysel tiež vtedy, keď usudzujeme, že ľudia hlasujú zhodne so svojimi záujmami, alebo ak prijmeme perspektívy teórie racionálnej voľby. Miestu jednotlivcov v spoločenskej štruktúre zodpovedajú zvyčajne niektoré ich záujmy. Podnikatelia zainteresovaní na znížení daní, častejšie než iní volili Občiansku platformu a roľníci zainteresovaní na štátnej politike podporujúcej vidiek zasa volili PSL alebo Sebaobranu. Regionálny činiteľ Často nie je jasné, prečo je regionálne rozlíšenie preferencií také veľké. Sú to aj dôsledky rozdielov medzi regionálnymi komunitami z hľadiska spoločenskej a profesionálnej štruktúry, vzdelania a príjmov. Prečo bola napríklad pravdepodobnosť odovzdania hlasov pre Kwaśniewského v roku 1995 v druhom kole prezidentských volieb v okruhu osôb s nasledujúcimi charakteristikami: muži, vek 40 – 49 rokov, stredné vzdelanie, mesto do 100 tisíc obyvateľov, robotníci, obyvatelia Malopoľska – vyjadrená 36 percentami a v identickej skupine, ibaže v severovýchodnom regióne Poľska bola vyjadrená 68 percentami? Podobne to bolo v parlamentných voľbách. Prečo získala SLD v Malopoľskom vojvodstve vo voľbách (1997 a 2001) výsledok o 20 percent horší ako v severozápadných vojvodstvách? Stručná odpoveď znie, že ide o rôzne politické atmosféry, ktoré sformovali rôzne historické osudy týchto regiónov. Pôsobia tu aj faktory tradícií politickej kultúry. Tieto sa najčastejšie používajú na objasnenie volebného správania obyvateľov bývalej Haliče. Názory To, čo si ľudia myslia o svete, ako ho vidia a chápu, ako hodnotia seba, iných a zároveň psychologická situácia, vplýva na ich politické správanie. Z tejto bohatej problematiky možno na tomto mieste uviesť iba dva body: problém stanoviska definovaného vymedzením pravica – ľavica, či problém stability politických stanovísk, ktoré sú konkretizované stabilitou volebných preferencií. Spor o spoločný význam pojmov pravica – ľavica stále trvá. Pre nás je dôležité, či poľskí voliči definujú svoje postoje v tých kategóriách, aký je „empirický“ obsah týchto kategórií, a či to vyjadrujú vo volebných preferenciách. Z poľských sociologických výskumov vyplýva, že: a) Poľskí respondenti, ktorých požiadali o lokalizáciu ich pozície na škále pravica – ľavica, s tým nemali nijaké problémy. b) Tieto lokalizácie – nazvané autoidentifikáciami – sa ukázali v zásade bez korelácií so spoločensko-ekonomickým statusom opýtaných, s výnimkou podnikateľov, ktorí sa lokalizovali k pravému okraju škály. c) Rozvrhnutie politických orientácií v celej poľskej spoločnosti je ľahko posunuté doprava, pričom za šesť rokov výskumov (1992 – 1997) sa tento priemer zmenil nepatrne. d) Stredné východiská pre výber voličov určitých strán (stranícke elektoráty či voličstvo) boli silne rozčlenené. Napríklad v roku 1997 bol priemer pre elektorát SLD na desaťstupňovej škále 3,33 a pre AWS 8,03. Čiže ľavicovo-pravicové autoidentifikácie sa vo veľkej miere zhodovali s volebnými preferenciami. Bežný názor, že za SLD hlasujú tí, ktorí sa považujú za ľavicovo zmýšľajúcich, a za AWS tí, čo sa považujú za zmýšľajúcich pravicovo, získal empirické potvrdenie. e) Autoidentifikácia z hľadiska pravice a ľavice slabo súvisela s ekonomickými závermi z týchto postojov na tempo privatizácie, nezamestnanosť, dane, sociálne podpory. V roku 1997 voliči hlavných politických strán (AWS, SLD) mali v tomto smere veľmi podobné názory. Najľavicovejšími z ekonomického hľadiska sa ukázali voliči PSL a najpravicovejšími voliči Únie slobody. f) Autoidentifikácie s pravicou či ľavicou sa ukázali byť silno zviazané s názormi v diskusiách, ktoré sa v poľskej spoločnosti viedli v 90. rokoch o potratoch, úlohe cirkvi v spoločnosti, hodnotení obdobia Poľskej ľudovej republiky, či o vyrovnávaní sa s komunistickou minulosťou. g) Spomedzi nezávislých premenných, ktoré objasňovali hlasovanie za SLD (o.i. náboženské praktiky, vek, index demokracie), autoidentifikácia na škále ľavica – pravica ukázala, že patrí medzi najdôležitejšie faktory a objasňovala až 40 percent hlasovaní. V prípade AWS bol tento faktor o niečo slabší, ale predsa objasňoval až 31 percent prípadov. h) Takisto voliči, ktorí sa vyslovovali za povolenie interrupcií, za výrazné oddelenie cirkvi od štátu a proti zákazu vykonávať zodpovedné funkcie príslušníkmi bývalej straníckej nomenklatúry, hlasovali za SLD a voliči s opačnými postojmi za AWS. Z Polityka polska preložil Peter Greguš

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama