Obrady životného cyklu
Chatuna (pokračovanie z predchádzajúceho čísla) Niekde si účastníci obradu zvykli rozobrať čriepky, ktoré rozdeľovala najbližšia rodina, v nádeji, že im prinesú šťastie a v duchu ľudových povier im pripisovali zázračnú moc. U Serardim je niekedy zvykom rozbiť pohár i s vínom na znamenie hojnosti. Príbuzní a priatelia často hádžu na svadobný pár hrste ryže, orieškov alebo bonbónov. Svadbu sprevádza veselie, spev a tanec. V tradičných skupinách tancujú muži a ženy oddelene a ženích a nevesta sú na vyvýšených stoličkách uprostred alebo sú na stoličkách nesení. Po obrade sú ženích s nevestou oddelení od ostatných do samotnej miestnosti, čo má byť potvrdené svedkami. Po pobyte novomanželov v súkromí nasleduje hostina. Bývalo zvykom, že počas nej predniesol ženích výklad na rozličné témy z Písma a Talmudu, za čo dostával dar v podobe cínových tanierov. Nevesta dostávala okrem šperkov modlitebné knihy. Dary neveste sa však prinášali už v týždni pred svadbou. Pri svadobnej hostine predchádzajú odriekaniu požehnaní nad jedlom zvláštne úvodné formuly, ak je prítomný minjan. Na konci sa opakuje sedem požehnaní. Zbožné rodiny usporiadajú v týždni po svadbe sedem hostín a každá je zverená inému pánovi domu, ktorý na počesť ženícha a nevesty pozve vždy iných hostí. Pri každom jedle sa odrieka sedem požehnaní navyše, preto sa obdobie trvania svadby nazýva tiež „čas siedmich požehnaní“. Svadobná hostina sa začína rozkrojením svadobného koláča a prípitkom. Obľúbené svadobné múčniky sú cuker lejkech - piškóta a chonek lejkech - medovník. Nasledujú predjedlá - najmä z rýb. Najčastejším svadobným jedlom po polievke je pečená hus plnená farvelami alebo pečený moriak. Z dezertov prevládajú múčniky so sušeným ovocím, závin a torty. Gerušin Aj keď manželstvo platí ako Božie prikázanie, je micvou, predsa je rozchod, ak sa manželstvo nevydarí, povolený. Rozvod (gerušin) tak ako sa praktizuje podnes, sa ustálil v stredoveku. Manžel podľa neho pred dvoma hodnovernými mužskými svedkami a rabínom poverí pisára (sofera), aby napísal get - rozvodovú listinu. Get je potom vložený manželke do otvorených dlaní. Manželka svoj súhlas vyjadruje až na záver. Na rozvodovom akte sa niekde zúčastňujú traja rabíni, ktorí tvoria bejt din (súd). Potom sa žena môže znovu vydať s výnimkou tých, s ktorými bola pred rozvodom v príbuzenskom vzťahu, preto sa tiež nemôže znovu vydať za svojho bývalého manžela. Podľa ľudových povier sa tiež zbožná Židovka nesmela vydať za muža, ktorému zomreli tri ženy. Takému mužovi sa hovorilo katlan - zabijak. A muž sa nesmel oženiť so ženou, ktorej zomreli traja muži. Chalica Židovské právo pozná švagrovské, čiže levirátne manželstvo, hebrejsky jibum. Ak muž zomrie bez potomka, je povinnosťou jedného z bratov (v poradí prvorodenosti) oženiť sa s vdovou. Prvorodený z tohto manželstva dostával meno zosnulého. Ak však ani jeden z bratov nebol ochotný sa s ovdovenou švagrinou oženiť, musel podstúpiť obrad chalica (doslovne odstránenie obuvi - vyzutie). Vdova pred svedkami vyzula švagrovi pravú topánku, odpľula pred ním a povedala: „Tak sa deje mužovi, ktorý nechce vybudovať dom svojho brata.“ Tým boli obaja zbavení povinnosti splniť tento záväzok. V prípade úmrtia manžela sa zväčša dávala prednosť obradu chalica, čo platí dodnes.
