Reklama
Reklama

Vláda zvyšovala dane, podstatnejší bol Jozef M.

Na manipulatívne spôsoby politikov či médií sme si mohli už zvyknúť, dokonca v poslednom období sa tieto tendencie ešte zosilnili. Ak by sme mali vymenovať dôležité spločensko-politické témy posledného obdobia, tak by tam určite patrilo zvyšovanie daní, novelizácia zákona o umelom prerušení tehotenstva a prepustenie Jozefa M. z väzby či jeho následné opätovné zadržanie.
Počet zobrazení: 1034
2-m.jpg

Na manipulatívne spôsoby politikov či médií sme si mohli už zvyknúť, dokonca v poslednom období sa tieto tendencie ešte zosilnili. Ak by sme mali vymenovať dôležité spločensko-politické témy posledného obdobia, tak by tam určite patrilo zvyšovanie daní, novelizácia zákona o umelom prerušení tehotenstva a prepustenie Jozefa M. z väzby či jeho následné opätovné zadržanie. Podľa dôležitosti sa dajú všetky témy zoradiť nasledovne: zvyšovanie daní, ktoré sa dotkne každého občana; možnosť vykonávať interrupcie v prípade geneticky poškodeného plodu, čo sa samozrejme môže týkať každej ženy, ale aj mužov a úplne na konci stojí aféra okolo veľkopodnikateľa Jozefa M. Pritom nemožno opomenúť ani diskusie o maďarskom krajanskom zákone, pričom poradie dôležitosti si môže určiť každý sám. Z úst politikov či z médií sa nám však dostávalo úplne iného poradia. Pritom existuje rozdiel medzi mediálnou agendou, čiže tematickou štruktúrou mediálnych obsahov, a agendou publika, ktorá hovorí o tematických prioritách recipientov masových médií. Problém politikov: Jozef M. Ak to vezmeme zjednodušene, problémom politikov, a teda aj médií, nebolo schválené zdražovanie, ale to, že Jozef M. sa dostal na slobodu. Pozornosť sa neobracala na ministra financií Ivana Mikloša, ktorý so svojím tímom zle stanovil príjmovú časť štátneho rozpočtu, ale na šéfa leopoldovskej väznice, ktorý prepustil Jozefa M. o hodinu skôr. Vládne politické strany nezvolávali tlačové konferencie, aby ľuďom vysvetľovali potrebu zvyšovania spotrebných daní. Ministri organizovali tlačovky, na ktorých kritizovali sudcov či už spomínaných väzenských zamestnancov. Manipuláciou verejnej mienky sa vládni politici snažili odpútať pozornosť od zlej (a po zvýšení spomínaných daní zhoršujúcej sa) ekonomickej situácie a preniesť ju na kritiku tých, ktorí prepustili Jozefa M. či dokonca vlastných kolegov z ANO, ktorí predložili pre ostatných partnerov kontroverznú novelu. Politici tak namiesto upozornenia na každodennú realitu, ktorá sa bezprostredne dotýka každého občana upozorňujú na veci, ktoré by v normálnej spoločnosti patrili skôr na stránky bulváru. Zahmlievaním skutočnosti si predstavitelia vládnej koalície naháňajú predvolebné body, keďže je známa teória, že predvolebná kampaň začína deň po voľbách. Priority politikov a občanov Podľa Iyengarda a Kindera ľudia pri posudzovaní komplexných politických fenoménov nevyvodzujú racionálne hodnotenia. Je to jednoducho nemožné, pretože v pamäti si uchovávajú iba útržky týchto fenoménov. Správy určujú, ktoré aspekty politického života sa dostávajú do pozornosti a ktoré zostávajú mimo nej, čo sa odráža aj v pamäti recipientov. Spravodajské médiá majú teda vplyv nielen na to, ktoré problémy si verejnosť všíma, ale aj ktorým aspektom týchto problémov venujú zvláštnu pozornosť. Priority politikov (a teda aj médií) sa v tomto prípade značne odlišovali od priorít občanov. Za to, že napríklad minister spravodlivosti nariadi prepustenie šéfa väznice z funkcie, sa totiž nikto z nás – ako sa ľudovo hovorí – nenaje. Ľudí taktiež nezaujímajú politické hašterenia vo vnútri koalície. Ak aj táto politická garnitúra sľubovala zlepšenie politickej kultúry, už dnes to môže považovať za minimálne jeden z nesplnených sľubov. Veď verejnosť začína mať väčší prehľad v sporoch koalície, ako v novom daňovom systéme. Manipulácia a predčasné voľby Opozičná strana Smer už naznačila svoju iniciatívu za predčasné parlamentné voľby. Nie je to tak dávno, čo sa o niečo také pokúsilo HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom. Vtedajšia predreferendová kampaň bola jasnou ukážkou manipulácie občanov zo strany politikov. Zjednodušenie skutočnosti sa v predreferendovej kampani zobrazilo napríklad v spote Strany občianskeho porozumenia (SOP). V ňom jej predstavitelia chceli prostredníctvom futbalového zápasu predostrieť, že v polovici sa hra nekončí. Takto vlastne zjednodušili celú, najmä sociálnu situáciu občanov. Nepoukazovali teda ako opozícia na negatíva svojho vládnutia, ale ani na pozitíva. Neodhovárali ľudí rečami o potrebe dovládnutia tejto vlády, len informovali o holom fakte, že prešli len dva roky pôsobenia kabinetu Mikuláša Dzurindu. Ako to už býva, najväčšmi pôsobili politici na ľudí prostredníctvom médií nahradením pravdy nepravdou. Napríklad Strana demokratickej ľavice (SDĽ) v spote tvrdila, že o referende rozhodlo pár politikov. Pritom pod petíciu za predčasné parlamentné voľby sa podpísalo približne sedemsto tisíc občanov. Ďalším aspektom manipulácie bolo zase vydierania občanov, že ak pôjdu k referendovým urnám, tak ohrozia náš vstup do EÚ, NATO, prípadne ešte prílev zahraničných investícií. Možno teda očakávať, že na Slovensku sa opäť niečo podobné odohrá. Už dnes však môžeme povedať, že manipulácia občanov zo strany politikov je očividná. Dokumentujú to aj posledné udalosti. A médiá sa len tešia, keďže sa už začala uhorková sezóna.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama