Sme ako šťuka na trhu
Zuzana Štefániková, výkonná riaditeľka Academie Istropolitana Nova
Zuzana Štefániková sa narodila v roku 1955, vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, odbor etnografia. V rokoch 1979 – 1990 pracovala v Slovenskej národnej galérii ako kurátorka a administrátorka na oddelení ľudového naivného umenia. V rokoch 1991 – 1997 pôsobila v Academii Istropolitana v Bratislave ako vedúca programu Európske štúdiá a administrátorka programu Ochrana pamiatok. V októbri 1997 spoluzakladá Academiu Istropolitanu Nova vo Svätom Jure. V júli 1998 sa stáva jej akademickou riaditeľkou, od júna 2002 pôsobí na pozícii výkonnej riaditeľky. Podieľa sa na manažmente a koordinácii medzinárodných projektov, finančnom manažmente a príprave dlhodobej vzdelávacej stratégie. Vznik Academie Istropolitany Nova bol vraj dosť turbulentný. Z akého dôvodu? - Pôvodná Academia Istropolitana vznikla po roku 1989 ako snaha založiť postgraduálny inštitút na Slovensku, ktorý by umožňoval študentom zo všetkých slovenských univerzít študovať odbory, ktoré v tom čase neboli bežné nielen u nás, ale ani v celom postkomunistickom bloku, a to moderným interdisciplinárnym spôsobom a v anglickom jazyku. Inštitút bol založený, nemal však taký široký záber, ako si pôvodne na ministerstve školstva mysleli. Po zmene vlády v roku 1994 však začali byť problémy – najmä s medzinárodnou spoluprácou, so zahraničnými finančnými zdrojmi, ktoré sa nám podarilo získať. Po troch rokoch problémov s ministerstvom školstva sme sa rozhodli, že nemá význam ďalej s nimi bojovať. A jediný spôsob, ako môžeme prežiť, je uchovať si nezávislosť. V tom čase sme boli rozpočtová organizácia riadená priamo z ministerstva školstva, pričom zvyšné financie sme získavali z rôznych grantov a sponzorských darov, čo MŠ neprijímalo veľmi pozitívne. Čo im na tom prekážalo? - Problém bol v tom, že sponzorské zdroje boli peniaze, o ktorých MŠ nemohlo rozhodovať, nemohlo kontrolovať ich použitie. Ak by sme si však neboli získali dôveru sponzorov, ďalšie zdroje by sme nedostali. Táto dôvera a správny manažment inštitúcie bol zosobnený vo vtedajšej riaditeľke Alene Brunovskej. MŠ sa rozhodlo, že situáciu bude riešiť práve jej odvolaním. Práve v tom období sme boli dvakrát nominovaní na Cenu Hannah Arendt, ktorú udeľuje Institute for Human Sciences sídliaci vo Viedni. Inštitút mal projekt na podporu moderných vzdelávacích inštitúcií po roku 1989 v strednej Európe. Nedostali sme ju však, lebo nebolo isté, kde by skončila udelená finančná čiastka. Takže bolo pomerne veľa okolností, ktoré vás viedli k rozhodnutiu rozmýšľať, ako ďalej. - To, čo sa udialo v priebehu asi troch rokov, nás viedlo k rozhodnutiu, že odídeme zo štátneho sektora a založíme neštátnu inštitúciu. V roku 1996 sme teda založili občianske združenie. Z pôvodnej AI odišlo asi 90 percent ľudí s prázdnymi rukami. Čiže všetko, čo sme získali – knižné dary, technické vybavenie z už spomínaných projektov, nie z ministerstva školstva, sme tam nechali. Odišli sme len s naším know-how, s kontaktmi, za podpory našich zahraničných partnerov. Po založení občianskeho združenia sme hľadali miesto, kde by sme mohli pôsobiť, najlepšie mimo Bratislavy. Usídlili sme sa vo Svätom Jure, kde sme doteraz, a založili sme Academiu Istropolitanu Novu. Všetky tieto veci sa pravdepodobne pretavili aj do problémov okolo vašej akreditácie. Ako vidíte vyriešenie tohto problému v budúcnosti? Nebola by spolupráca s pôvodnou AI jednou z ciest, ako ju získať? - Problém nie je v tom, či sme občianske združenie alebo inštitúcia riadená ministerstvom školstva. AI Nova robí programy na úrovni MA, ako sú zadefinované v rámci našich aktivít a zahraničnej spolupráce. Problém je v našom zákone o vysokom školstve, v tom, čo tento zákon umožňuje a čo neumožňuje. V rámci nášho vstupu do EÚ však bude musieť aj náš zákon reflektovať isté tendencie. Ešte ako štátna inštitúcia sme si zadefinovali, že našou misiou bude poskytovanie postgraduálneho vzdelávania pre študentov. Okrem Austrálie sme už mali študentov zo všetkých kontinentov. Očakávalo sa, že nám naše univerzity poskytnú nejakým spôsobom akreditáciu. Vývoj však nešiel takýmto smerom. Pôvodný zámer sa teda nepodarilo naplniť. Aká je dnešná misia AI Novy? - Sú to opäť denné programy postgraduálneho charakteru. Každý program má vytvorenú malú akademickú radu, ktorá pozostáva z reprezentantov partnerských inštitúcií. Partnerské inštitúcie potrebujeme nielen do projektov, ale sú aj zahraničným elementom, ktorý nám pomáha nahradiť akreditáciu, keďže ju, vzhľadom na to, že sa formálne nezmestíme do slovenských akreditačným pravidiel, nemôžeme získať právnou cestou. Usilujeme sa teda touto akademickou radou, ktorá nám garantuje akademickú úroveň jednotlivých projektov a ktorá je vymenovaná aj v nami udeľovanom certifikáte, odovzdať určitý odkaz, kto sú tí ľudia okolo toho programu. A keďže minimálne európska a americká akademická obec je pomerne prepojená, mená tých ľudí sú známe. To je istá garancia kvality našich programov. Slovensko je členom Bolonskej deklarácie, v ktorej sa zaviazalo, že po roku 2004 bude mať naše vzdelávanie tri stupne – bakalársky, magisterský a doktorandský. Magisterský sa v západnej Európe delí na dva stupne – prvý rok magisterský MA Taught Programme, väčšmi zameraný na prednášky, a druhý rok – MPhil., sa väčšmi venuje výskumu. AI Nova robí prvý stupeň, ale s tým, že niektorí naši absolventi u nás ostávajú aj druhý rok, robia si výskum a sú posielaní do našich partnerských inštitúcií, aby si tam dorobili druhý stupeň MA. Kde všade môžu vaši absolventi pokračovať v štúdiu ? - Absolventi AI Novy môžu pokračovať v štúdiu na našich partnerských inštitúciách. Program ochrany pamiatok má podpísanú dohodu so Stavebnou fakultou STU a s Brandenburskou technickou univerzitou v Cottbuse, európske štúdiá majú dohody s Leidenskou univerzitou a univerzitou v Limericku. Dohody sú podpísané o vzájomnej výmene študentov, pedagógov, a o uznaní kreditov. S partnerskými univerzitami si navzájom odpúšťame školné poplatky, ale náklady na základné životné potreby si musia študenti hradiť sami, alebo získať grant. Otázka platenia školného na slovenských vysokých školách je naďalej aktuálna. Predpokladáme, že vy ako neštátny inštitút školné vyberáte. - V starej AI sa školné neplatilo, ani v prvom roku AI Nova 1997/98. Potom sme zaviedli školné vo výške sto dolárov. Hoci, keď sme si zobrali naše náklady a tie sme vydelili počtom našich študentov, vyšla nám suma šesťtisíc dolárov. Išlo o drahé programy, pretože bolo potrebné zaplatiť lektorov, ktorých sme, vzhľadom na nedostatok schopných a jazykovo zdatných pedagógov doma, museli pozývať zo zahraničia. Teraz sú programy lacnejšie, pretože už nám aj doma vyrástla generácia schopných pedagógov. Preto sme zo začiatku umožnili študentom z bývalého socialistického bloku požiadať o úľavy zo školného. Presné vymedzenie poplatku, koľko študent za čo zaplatí, je dôležité nielen pre našich sponzorov, aby vedeli, na čo prispievajú, ale aj pre samotných študentov, aby si vedeli vzdelanie vážiť. Momentálne je naše školné vo výške tisíc dolárov na rok. Existujú možnosti získať štipendium, ktoré by študentovi hradilo tento poplatok a životné náklady? - Sú študenti, ktorým financuje štúdium zamestnávateľ, a sú študenti, najmä zahraniční, ktorí si sami nájdu a získajú štipendium. Vychádzame však študentom maximálne v ústrety a školné môžu splácať na splátky. Viete, aké je socio-ekonomické zázemie vašich študentov? - Nezisťujeme spoločenské ani ekonomické zázemie našich študentov. Všetci študenti sú absolventmi vysokých škôl, lebo bakalársky stupeň ešte nie je v krajinách strednej a východnej Európy veľmi zavedený. Ak chceme dosiahnuť medinárodnú skladbu študentov, musíme zahraničným záujemcom garantovať aspoň životné minimum počas pobytu na Slovensku. Ešte do minulého roka sme teda dávali štipendium všetkým študentom, ale finančná situácia nás núti prehodnotiť najmä štipendiá pre slovenských študentov. Ako sa ďalej uplatnia vo svojom živote? - S našimi absolventmi udržujeme kontakt a každoročne robíme štatistiku o ich umiestnení. Napríklad za minulý rok nevieme len o 17 percentách našich absolventov, ale práve minulý rok sme mali napríklad veľmi vysoké percento tých, ktorí išli ďalej študovať na PhD programy v Európe, USA a v Kanade. Už o rok sa Slovensko stane členom EÚ a bude potrebovať množstvo ľudí, ktorí niečo o fungovaní európskych štruktúr aj niečo vedia. Koho sa v rámci programu európskych štúdií usilujete pripraviť – euroúradníkov, europolitikov alebo analytikov? - Ročné postgraduálne štúdium európskych štúdií je otvorené pre všetkých záujemcov bez konkrétneho zamerania. Rokmi sme sa medzinárodnou spoluprácou veľa naučili a aj u nás v inštitúcii vyrástla silná generácia ľudí, ktorí sa rozhodli po skončení štúdií vrátiť na Slovensko a pracovať pre AI Novu. Sú to kvalifikovaní ľudia, ktorí začali učiť v programe európskych štúdií. Európska téma je témou celoživotného vzdelávania. Preto sme vytvorili aj krátkodobejšie kurzy pre oblasti európskej integrácie (ale nielen pre ne), ktoré sú zamerané na rôzne skupiny. Školili sme napríklad mladých politikov, členov mladých politických strán, tretí sektor, najmä regionálnych žurnalistov. V minulom volebnom období sme v niekoľkých projektoch školili členov Národnej rady SR, zamestnancov ministerstva financií, spravodlivosti, hospodárstva. Očakáva sa, že do konca augusta budú na ministerstvá prijatí noví zamestnanci, ktorí by vzápätí mali nastúpiť na školenie. Samozrejme, že sa o nich ako školiaca inštitúcia uchádzame aj my. Ďalším naším silným elementom je príprava projektov, ktoré už robíme desať rokov. Sme schopní učiť, ako na to, a poskytovať konzultácie pri príprave projektov. Je to vlastne akýsi bočný efekt našich programov, ktorý nám umožní určitým spôsobom prežiť toto veľmi nepriaznivé obdobie pre tretí sektor. V čom je nepriaznivé? - Ide to ruka v ruke so vstupom do EÚ. Slovensko už nie je považované za rozvíjajúcu sa ekonomiku. Všetky súkromné nadácie odchádzajú, a tak si musí tretí sektor nájsť iné zdroje financovania. My sa to usilujeme riešiť tak, že pripravujeme tréningové a konzultačné balíky, ktoré by sme chceli ponúkať, aby sme dokázali uživiť naše programy. Samozrejme, k dispozícii budú európske fondy, ktoré však treba vedieť využívať. A myslím si, že to my dokážeme. S európskou integráciou ide ruka v ruke aj téma vzdelávania v Európe. - Táto téma sa prerokovávala aj na poslednej veľkej konferencii organizovanej Slovenskou rektorskou konferenciou, kde sa rozoberalo, akým smerom pôjde do budúcnosti slovenské vysoké školstvo a či sme na to pripravení. Systém vzdelávania v Európe totiž musí byť kvalitný a otvorený. Kvalitný znamená vybudovať centrá excelencie, čo však neznamená, že všetkých 22 univerzít na Slovensku bude takýmito centrami. Systém musí byť diverzifikovaný, čiže nemať iba univerzity, ale aj vysoké školy. Univerzity rozdeliť na univerzity a výskumné univerzity, zaviesť otvorený kreditný systém. Otvoriť naše školstvo pre zahraničných študentov a pedagógov. A tam, kde sa budú hlásiť zahraniční študenti a kam budú chodiť zahraniční pedagógovia, to bude centrum excelencie. AI Nova spolupracuje s mnohými slovenskými univerzitami a na základe tejto spolupráce by sme chceli vytvoriť partnerstvo, aby sme im mohli odovzdať aj naše kontakty a skúsenosti a ony by nám dali akreditáciu. To je úplne prirodzený proces. Náš zákon nám to však nedovoľuje. Pokiaľ univerzity samé nebudú chcieť zmeniť zákon, zmenený nebude. Myslím si však, že tlak členstva v EÚ bude dostatočne silný. Nebolo by možné uchádzať sa o akreditáciu na nejakej zahraničnej univerzite? - Je to možné, ale je to opäť otázka financií. Akreditácia je drahá. Okrem iného musíte mať profesorov na plný úväzok, garanciu platov na dlhšie obdobie a podobne. Ako AI Novu vnímajú slovenské univerzity? Nie ste „členom klubu“, naopak ste v mnohých veciach o tri kroky vpredu. - Osobný kontakt s ľuďmi zo slovenských univerzít, ktorí k nám chodia učiť, je jednoznačne pozitívny. Na druhej strane zákon, ktorý všetci títo ľudia môžu ovplyvniť, nám naklonený nie je. Nesnažíme sa vytvárať konkurenciu univerzitám, ale vždy sme sa usilovali rozšíriť ponuku pre študentov zo Slovenska, ktorí si chcú rozšíriť vzdelanie, zorientovať sa. Toto je náš hlavný cieľ a takto to aj univerzitám prezentujeme. Pretože inštitúcia, ktorá má dvadsať zamestnancov na plný úväzok, z čoho je jedna upratovačka a jeden školník, nemá ambíciu byť konkurenciou. My len chceme ukázať nové trendy, byť indikátorom toho, čo sa deje, chceme len jednoducho rozšíriť ponuku.
Zhovárali sa Radovan Geist a Martina Nemethová
