Aby nás neoddelila nová železná opona
Najcharakteristickejšou črtou súčasných vzájomných vzťahov medzi našimi štátmi, podobne ako v minulosti, je neexistencia akýchkoľvek „trecích plôch“, územných nárokov či iných závažných problémov. Historická, kultúrna, jazyková a etnická blízkosť, v mnohom podobné vnútorné transformačné procesy a problémy a v podstate i spoločné zahraničnopolitické ciele sú objektívnym podkladom rozvoja ukrajinsko-slovenských dvojstranných vzťahov. Ukrajina ako jedna z prvých oficiálne uznala nezávislú Slovenskú republiku. Stalo sa to v deň jej vzniku, 1. januára 1993. O pol roka bola podpísaná Zmluva o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci medzi oboma štátmi. Za ostatných desať rokov bola vypracovaná solídna zmluvno-právna základňa, ktorú tvorí viac ako sto rozličných dokumentov. Aj v súčasnosti sa pripravuje približne desať dvojstranných dohôd a dohovorov. Nesporne, nie všetko a nie vždy bolo v našich vzájomných vzťahoch absolútne bezproblémové. Prejavili sa problémy vnútornej transformácie, vplyv vonkajších činiteľov, absencia zreteľnej stratégie a koordinácie pri realizácii strategických zahraničnopolitických priorít. Podpora integrácie V kontexte dvojstranných vzťahov sa čoraz efektívnejšou stáva koordinácia krokov v zahraničnopolitickej oblasti. Ide predovšetkým o integráciu do Európskej únie. Pre Slovenskú republiku je to krátkodobá perspektíva – členom sa stane už v máji 2004. Na Ukrajine sa slovenské skúsenosti veľmi pozorne študujú – pozitívne i negatívne. Je potešiteľné, že naši slovenskí priatelia sú pripravení poskytovať nám v tomto duchu všestrannú pomoc. Svedčia o tom konkrétne politické konzultácie štátnych tajomníkov ministerstiev zahraničných vecí, stretnutia expertov nad otázkami spojenými s rozšírením Európskej únie a koordináciou krokov v integračnom procese. Takisto Ukrajina môže byt’ pre Slovensko užitočná z hľadiska jeho možného pripojenia k takému dôležitému regionálnemu združeniu, akým je GUUAM (Gruzínsko, Ukrajina, Uzbekistan, Azerbajdžan, Moldavsko). Vzniklo v októbri 1997 a malo slúžiť na posilnenie stability a bezpečnosti v Európe. Prioritou GUUAM je aj efektívne fungovanie dopravného koridoru Európa-Kaukaz-Ázia a rozvoj jeho infraštruktúry. V prípade záujmu slovenskej strany o štatút pozorovateľa, môže prísť rozhodnutie už na najbližšom summite organizácie 3. a 4. júla 2003, ktorý sa bude konať na Jalte. Spoločné hospodárske záujmy Osobitnú pozornosť si zasluhuje kooperácia v hospodárskej oblasti. Zahraničný obchod medzi Ukrajinou a Slovenskom čoraz väčšmi nadobúda znaky stáleho rastu. V poslednom období stúpa obrat tovaru každoročne v priemere o 27 percent a v roku 2002 dosiahol takmer pol miliardy USD. Diverzifikácia vzájomného obchodu, účasť na realizácii spoločných veľkých ekonomických projektov, transparentné mechanizmy privatizácie, zapojenie oblastí Ukrajiny a krajov Slovenska do spolupráce v rámci cezhraničnej a regionálnej spolupráce sú našimi najbližšími úlohami. Zhoda záujmov Ukrajiny a Slovenska – silných tranzitných krajín – sa stala podkladom pre plodnú spoluprácu pri realizácii ukrajinského projektu prepravy ropy z kaspických nálezísk do krajín strednej a západnej Európy ropovodom Odesa-Brody. Ukrajina tým zároveň umožňuje realizáciu programového vyhlásenia vlády SR o diverzifikácii zdrojov a prepravných trás uhľovodíkových zdrojov. Pokiaľ ide o prepravu plynu, Ukrajina i Slovensko zaujímajú prvé, resp. druhé miesto v objeme tranzitu ruského plynu do Európy. Obe krajiny majú záujem o udržanie a zvýšenie objemu prepravy tejto strategickej suroviny cez svoje územie. Rastie podiel slovenských investícií do ukrajinskej ekonomiky. Na začiatku roku 2003 predstavovali 48 miliónov USD. Desiatky miliónov USD investovali do výroby plastov a do ťažobného priemyslu spoločnosti ako Chemosvit a Minerfin. Slovenské investície smerujú predovšetkým do výrobného sektora – úrovňou podielu investícií do výroby z celkového objemu investícií Slovensko predstihlo väčšinu investujúcich krajín. Premosťovanie hraníc Jedným z prioritných smerov ukrajinsko-slovenských dvojstranných vzťahov a dôležitou súčasťou eurointegračného kurzu oboch štátov je cezhraničná spolupráca. Prispieva k posilneniu zjednocujúcich tendencií a predchádzaniu vzniku nových deliacich čiar v Európe. Tesná spolupráca medzi prihraničnými regiónmi oboch krajín je taktiež jedným z prejavov dobrého susedstva. Predchádzajúce obdobie prinieslo mnohé pozitívne skúsenosti. Okrem medzivládnej Dohody o cezhraničnej spolupráci bolo uzatvorených ešte ďalších sedem medziregionálnych dohôd. V budúcnosti bude potrebné jasnejšie definovať dlhodobejšiu koncepciu rozvoja a prekonať deficit kvalitných projektov. Obzvlášť aktuálne je to v kontexte snahy o zapojenie Európskej únie do ukrajinsko-slovenskej cezhraničnej spolupráce. Dajú sa využiť prostriedky z fondov TACIS a PHARE, a perspektívne INTERREG. Perspektívnym programom, ktorý môže získať podporu zo strany EÚ, je napríklad trojstranný ukrajinsko-slovensko-pol’ský projekt cezhraničnej spolupráce Poloniny. Je zameraný na rozvoj prírodne a zemepisne jednotnej oblasti na území troch krajín. Predpokladá intenzifikáciu trilaterálnej spolupráce v oblasti podnikania v cestovnom ruchu, výstavby dopravnej infraštruktúry, podpory stredného a malého podnikania, poľnohospodárstva, ochrany životného prostredia, vzdelávania, uspokojovania kultúrno-osvetových potrieb národnostných menšín a podobne. Veľký potenciál a možnosti rozvoja cezhraničnej spolupráce na mnohostrannom základe existuje v rámci medzinárodnej asociácie Karpatský euroregión. Žiaľ, na pozadí aktívneho rozvoja takejto formy spolupráce a vytvorenia nových euroregiónov na hraniciach Slovenska s Českom, Poľskom, Maďarskom a Rakúskom je spolupráca v jeho rámci prakticky nepatrná. Na zvýšenie akčnosti je potrebné solidárne úsilie štátnych a miestnych orgánov moci. Existuje mnoho programov a projektov, do realizácie ktorých sa možno zapojiť. Prvou možnosťou je príprava medzinárodného komplexného programu na vytvorenie moderného systému prognózovania povodní a riadenia vodných zdrojov v povodí rieky Tisa. Celkovo je pole na koordináciu veľmi široké – príprava spoločných stratégií územného rozvoja, rozvoj dopravnej a komunikačnej infraštruktúry, ochrana životného prostredia, konanie priemyselných výstav, veľtrhov, medzinárodných tendrov, spolupráca v humanitárnej oblasti a podobne. Úspech spolupráce však závisí predovšetkým od iniciatívy priamo na mieste – od aktivity miestnych orgánov štátnej správy a samosprávy, podnikateľských subjektov, občianskych združení.
