Reklama
Reklama

Prepáč Cyril, pardon Metod

Tak tam pekne obaja stoja. Kto? No predsa Cyril s Metodom. Kde? Na priečelí budovy Matice slovenskej v Komárne. Síce sú tam „umiestnení iba dočasne“, podstatné však je, že sú. Štefánik je k nim otočený chrbtom. Koľká nezdvorilosť!
Počet zobrazení: 1359

Tak tam pekne obaja stoja. Kto? No predsa Cyril s Metodom. Kde? Na priečelí budovy Matice slovenskej v Komárne. Síce sú tam „umiestnení iba dočasne“, podstatné však je, že sú. Štefánik je k nim otočený chrbtom. Koľká nezdvorilosť! A koľká zvada tomu všetkému predchádzala. Pritom oni za nič nemôžu. Iba ak za to, že pred stáročiami tadiaľto údajne prešli brod. Isto netušili, čo tým spôsobia o tisíc rokov... V sobotu o 1140 rokov neskôr tam svorne sedeli naši politickí záložníci - Tkáč, Malíková, Fico, Gašparovič a spol. Akoby chceli povedať - pozrite, tu sme! Keď už nič iné, aspoň si vieme uctiť svoju postať! Bizarné zoskupenie matičiarov a politických záložníkov dopĺňali ešte obskúrnejšie postavy neofašistov. V sprievode mestom si zapochodovali švárni mládenci zo Slovenskej pospolitosti v gardistických uniformách - prepáč Cyril, pardon Metod, za to tiež nemôžete. Vy ste nám chceli dať iba vieru... Po niekoľkoročných ťahaniciach si napokon matičiari presadili svoje. ,,Podarilo sa!“ zaplesali Markuš s Bajaníkom. Vztýčenie sochy má význam najmä symbolický - podarilo sa dobyť priestor na „nepriateľskom území“. V prejavoch zaznievali vznešené slová, no nik tam nahlas nepovedal to podstatné, to, čo vlastne všetci intuitívne cítili: tie sochy budú stále pripomínať, že MY sme tu boli predsa prví, dávno pred vaším ,,zaujatím vlasti“! Aktom odhalenia súsošia spečaťujeme náš nárok na toto teritórium. Tak ako kedysi sochy vládcov pripomínali svojim poddaným, kto je tu pánom a komu ,,vďačia za všetko blaho“, tak aj obaja svätci budú pripomínať okoloidúcim, ,,kto je tu pánom“. Prepáč Cyril, pardon Metod, zneužili vás na politikum, za to vy nemôžete. Vy ste nám chceli dať iba písmo... Potreba potvrdzovať svoju existenciu prostredníctvom okázalých činov nie je ničím novým. Ako si všimol Ľubomír Lipták, sochy sa vztyčovali a zhadzovali vždy s rovnakou pompou v závislosti od toho, aký režim bol práve pri moci. Po páde monarchie, keď vznikla Československá republika, jej donedávna lojálni občania rozbili na kusy sochu cisárovnej Márie Terézie. Čo na tom, že dovtedy bola symbolom osvieteného panovania? V tom okamihu bola predovšetkým predstaviteľkou nenávidených Habsburgovcov. Keď človek niečo robí pravidelne, získa rutinu. V uplynulom storočí sme zhruba každých dvadsať rokov stavali a búrali rôzne pamätníky. V tomto ohľade sme teda skúsení rutinéri. Už to máme akosi v krvi. A nielen ,,my". Preto sa nečudujme, keď sa odniekiaľ ozve tiché frflanie: „Nie, to my sme boli v Karpatskej kotline skôr, na znak čoho osadíme v našej obci symbol starých Maďarov - vtáka Turula!“ A potom môžu začať preteky, kto postaví viac Turulov a Cyrilov s Metodom, až pokiaľ nebudú visieť pomaly na každom kandelábri. Kontrovať im môže primátor Žiliny umiestňovaním pamätných tabúľ, na ktorých bude celému svetu oznamovať, že v stredovekom meste Sillein žili aj slovenskí mešťanostovia, nielen nemeckí! A takto si v našej milej krajinke budeme krásne (spolu)nažívať až do skonania sveta. A všetko to na komárňanskom námestí budú pozorovať Cyril s Metodom, spoločne s Turulom, ktorý k nim isto časom pribudne.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama
skvelydarcek.sk

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama