Kto zabudol na ostatné viery?
Otázky okolo cirkvi sú v týchto dňoch vysoko aktuálne. Najskôr parlament schválil novelu takzvaného interrupčného zákona z dielne ANO, v ktorej hrala cirkev – a KDH ako také – významnú úlohu. A opäť je tu spor medzi „ruskovcami“ a kresťanskými demokratmi o zmluvu s Vatikánom o katolíckej výchove a vzdelávaní. V praxi to predovšetkým znamená jedno – intenzívne zavádzanie náboženstva do škôl. Ak sa totiž rodičia rozhodnú, môžu dať deti na etiku či náboženstvo už od prvého ročníka základných škôl. Proti tomu ale namietajú psychológovia – veď dieťa v takomto veku sa ešte nevie samo rozhodnúť a neskôr môže byť zmätené z toho, že existujú aj iné smery. Doteraz sa totiž žiaci mohli medzi oboma predmetmi rozhodnúť až na druhom stupni základných škôl, a potom na strednej škole, kde si už vedeli vybrať sami. Vzdelanie či cirkevná odbornosť Oveľa väčší problém však vidíme v pokrytí učiteľských kapacít, ktoré by mali oba predmety učiť. A to najmä na dedinách. Zoberme si, že školy prešli pod samosprávu a ešte ani dnes sa nevie, či na niektorých vôbec začnú nový školský rok. Dôvod je jednoduchý – nedostatok financií. A tak možno len ťažko predpokladať, že si budú môcť školy dovoliť zaplatiť ďalšieho učiteľa etiky či promovaného učiteľa náboženstva. Na vyučovanie náboženstva totiž nestačí len viera, ale sú potrebné aj pedagogické schopnosti. A tu narážame na ďalší problém. Na vyučovanie náboženstva podľa najnovšieho už nestačí iba vysoká škola, ale treba súhlas katolíckej cirkvi. „Mám uprednostniť pedagogickú kvalifikáciu alebo cirkvou uznanú odbornosť?“ pýta sa právom riaditeľ jednej základnej školy. Zaujímavé je aj to, ako sa špekuluje nad odbornosťou tých, ktorí by mali vyučovať náboženstvo, ale nikto sa nepozastavil nad učiteľmi etiky. Pri už spomínanom finančnom podvyživení školstva možno asi ťažko očakávať, že školy budú môcť prijať nových ľudí na vyučovanie etiky. Zrejme teda nikto nezabráni tomu, že etiku bude vyučovať jednoducho len niekto, kto na to bude mať čas. Pamätám si, že nás učil etiku učiteľ hudobnej výchovy, lebo ten mal najmenší úväzok. Vidiečania a náboženstvo Už dnes možno predpokladať, že na vidieckych školách zvíťazí náboženstvo. Respektíve, väčšina rodičov naň prihlási svoje deti. Čo však bude s tými pár deťmi, ktoré nebudú chcieť náboženstvo, ale na etiku ich bude primálo? Budú musieť chodiť aj tak povinne na náboženstvo? Zdá sa teda, že zmluvu už síce vláda schválila, ale otáznikov zostáva priveľa. A to aj tých na strane zotrvačnosti či rozpadu vládnej koalície. Opäť sa totiž dostala do sporu Aliancia nového občana s Kresťansko-demokratickým hnutím. V otázke povolenia interrupcií v prípade genetického poškodenia plodu je pomyselným víťazom ANO. Čo sa týka zmluvy s Vatikánom, zasa KDH. Aliancia už totiž zmluvu raz vo vláde vetovala. Jej predstavitelia argumentovali najmä dvoma dôvodmi – podľa nich zmluva uprednostňuje kánonické pred svetským a je protiústavná. Napríklad preto, že uprednostňuje katolícke vierovyznanie pred ostatnými. Možno síce povedať, že postavenie ateistov sa vyriešilo zavedením etiky. Ale kde ostali iné náboženstvá? Prečo sa opäť zdá, že KDH sa znovu pozeralo len na svoju agendu?
