Nigerská stopa ako dôkaz
Keď George Bush napísal svoju ideológiu preventívnej vojny, definoval ohrozenie amerických národných záujmov ako dôvod na vedenie vojny. Kauza, ktorá Busha usvedčuje z klamstva a ideológiu preventívnej vojny zo zločinnosti, sa volá nigerská stopa. Najprv fakty: Začiatkom minulého týždňa bývalý veľvyslanec USA v Gabune Joseph Wilson prezradil, že v roku 2002 informoval CIA o poznatkoch, ktoré nadobudol počas cesty do Nigeru. Podľa nich nie je pravda, že by Irak nakúpil z tejto africkej krajiny urán na výrobu zbraní hromadného ničenia, ako tvrdila britská vláda. Wilson pritom do Nigeru cestoval práve s cieľom overiť alebo vyvrátiť podozrenie, že Husajn nakúpil od Nigeru urán. Vyvrátil ho. George W. Bush napriek tomu v prejave o stave únie v januári roku 2003 poznatok svojho exdiplomata neuviedol, a naopak, citoval podozrenie britskej vlády. Využil ho ako jeden z dôkazov proti Saddámovi Husajnovi. Biely dom na začiatku minulého týždňa pre Washington Post priznal, že tvrdenie prezidenta Georgea W. Busha v prejave bolo mylné. Následne sa rozpútala malá fraška. Horúci zemiak viny si medzi sebou posúvali členovia americkej vlády, zapojil sa Tony Blair, a nakoniec ostal Čierny Peter v rukách šéfa CIA Georgea Teneta. Tenet priznal, že mal dohliadnuť na to, aby sa uvedená pasáž v texte prejavu nevyskytla. Prezident USA George W. Bush napriek tomu vyjadril Tenetovi dôveru. Z hľadiska politickej zodpovednosti je jedno, či je pravda to, čo tvrdí americký prezident, teda, že omyl predniesol preto, lebo ho Tenet neinformoval o nových poznatkoch exdiplomata. Za to, čo v najdôležitejšom prejave roka – lebo prejav o Stave únie ním nepochybne je – prednesie George W. Bush je zodpovedný opäť iba George W. Bush. Skutočnosť, že potom nepriamo zvalí vinu na šéfa CIA Georgea Teneta, ktorý ju akceptuje, už len vypovedá o Bushovom charaktere. Fakt, že Bush ani potom Teneta neodvolá a tvrdí, že mu naďalej dôveruje, potom vypovedá o vážnosti, akú Bush pripisuje prejavu o stave únie a pravdivej hodnote tvrdení v ňom. Prejav o stave únie je nepochybne dôležitým dokumentom – ale iba pre Američanov. Zo svetového hľadiska je však oveľa dôležitejším dokumentom doktrína USA. V nej práve George W. Bush definoval ideológiu preventívnej vojny, v duchu ktorej napadol aj Irak. Bush v ideológii pripúšťa možnosť preventívneho napadnutia – i jadrovými zbraňami – krajín, ktoré by mohli znamenať nebezpečenstvo pre americké národné záujmy. Čo však so štátnikom, ktorý uvedie nepravdivé tvrdenie, aby odôvodnil ohrozenie amerických národných záujmov? To už, samozrejme, Bushova ideológia nerieši. A pritom presne to sa v prípade Iraku – podľa zatiaľ dostupných informácií – stalo. Bush podliezol aj tú svoju prekliato nízko položenú latku. Doteraz nie je jasné, akým spôsobom mal ohroziť Irak Spojené štáty. Nenašli sa žiadne zbrane hromadného ničenia, naopak, najavo vychádza jedno klamstvo za druhým. Tvrdenie o existencii nigerskej stopy je zatiaľ najväčším, možno však zďaleka nie posledným. Vojna proti Iraku je tak jasným dôkazom toho, ako môže jednotlivec zneužiť ideológiu preventívnej vojny. Je dôkazom, že jednej osobe, respektíve jednému národu nemožno dať právo stať sa prokurátorom a zároveň aj sudcom sveta. Politika preventívnej vojny je rovnakým zločinom ako politika fašizmu – umožňuje jednotlivcovi či jednému predstaviteľovi jedného národa vyrobiť si pseudodôkazy a na ich základe pošliapať ľudské práva iného národa, rasy. Zároveň je dôkazom dôležitosti OSN ako svetového parlamentu, ktorý nie je vystavený pokušeniu nadraďovať národné záujmy nad realitu pri rozhodovaní o tak dôležitých otázkach, ako je otázka vojny a mieru.
