Reklama
Reklama

Bush v Afrike

V deň, keď americký prezident George Bush začal päťdňový turistický výlet po Afrike v šľapajach bývalého prezidenta USA Billa Clintona, vydal Rozvojový program OSN (UNDP) varujúcu správu o zhoršujúcich sa sociálnych a ekonomických podmienkach na čiernom kontinente.
Počet zobrazení: 1006

V deň, keď americký prezident George Bush začal päťdňový turistický výlet po Afrike v šľapajach bývalého prezidenta USA Billa Clintona, vydal Rozvojový program OSN (UNDP) varujúcu správu o zhoršujúcich sa sociálnych a ekonomických podmienkach na čiernom kontinente. Kým cieľom Bushovej cesty bolo propagovať americkú finančnú pomoc Afrike a predstaviť nové obchodné iniciatívy, správa UNDP apelovala na nevyhnutnosť „zmeny kurzu“. Bohaté krajiny vyzvala na otvorenie trhov, a to najmä pre poľnohospodárske produkty z rozvojového sveta. S cieľom zlepšiť svoj imidž medzi domácim černošským obyvateľstvom pred budúcoročnými prezidentskými voľbami a ukázať svetu po vojne v Iraku „ľudskejšiu“ tvár americkej zahraničnej politiky, ponúkol americký prezident africkým krajinám niekoľkomiliardové programy na boj proti AIDS, hladu, ale i na boj proti terorizmu a korupcii. Obchod s pomocou V absolútnych číslach sú USA najväčším poskytovateľom pomoci. No z hľadiska podielu HDP vo výške 0,1 percenta vynaloženého na tieto účely v rámci OECD patria medzi najmenej štedrých donorov. Z členských krajín OECD na rozvojovú pomoc vyčleňujú viac než 0,7 percenta HDP (čo je medzinárodne prijatý záväzok) len štyri krajiny – Dánsko, Nórsko, Holandsko a Luxembursko. Sľúbených 15 miliárd dolárov v priebehu 5 rokov na boj proti AIDS však stojí na tenkom ľade. Peniaze sa stanú realitou až vtedy, keď ich odobrí Kongres i americká administratíva. Zarážajúce je to, že USA nezamýšľajú tieto prostriedky investovať prostredníctvom Globálneho fondu OSN na boj proti AIDS, no uzurpujú si právo byť „individuálnym“ dobrodincom Afriky. Na čelo programu boja proti tejto pandémii prezident Bush postavil človeka, ktorý doteraz viedol jednu z najväčších amerických farmaceutických firiem. Podporovatelia „cára AIDS“ Randalla Tobiasa vyzdvihujú práve jeho skúsenosti v oblasti farmácie. Má však blízko k prezidentovi Bushovi a dochádza uňho k evidentnému konfliktu záujmov. O tom, aké lieky proti AIDS Afrike ponúknu, bude totiž rozhodovať osoba, ktorá pôsobila vo vedení farmaceutického giganta – firme Eli Lilly. „Bude presadzovať americkú politiku. Najväčšmi sa obávame toho, že zablokuje prístup k najlacnejším, generickým liekom...“, povedal Paul Zeitz, šéf Globálnej aliancie AIDS. Už v decembri Washington zablokoval plány Svetovej obchodnej organizácie, ktorých cieľom bolo umožniť rozvojovým krajinám nakupovať lacné lieky. Argument USA bol jednoduchý: takýto krok by viedol k ignorancii priveľkého množstva patentov. Nepresvedčivý súcit Pozrime sa však na ďalšie dôvody Bushovej cesty po Afrike. Hovorilo sa o rope. USA dnes dovážajú približne 15 % čierneho zlata zo Západnej Afriky, v najbližších rokoch by to malo narásť až na 25 %. Séria objavov nálezísk na pobreží Angoly, Gabunu, Nigérie alebo Sv. Tomáša potvrdila, že ide o jeden z najstrategickejších regiónov sveta. No a po 11. septembri 2001 sa USA snažia znížiť závislosť od Blízkeho východu. Napriek politickej a ekonomickej nestabilite regiónu by dodávky ropy z Afriky boli spoľahlivé, keďže väčšina ich objemu sa ťaží na pobreží, bez ohľadu na to, čo sa deje v bezprostrednom okolí. Presadenie opatrení na boj proti terorizmu tvorilo tiež významnú časť Bushovej africkej agendy. USA pokladajú Afriku za jedno z ohnísk svetového terorizmu, kam sa v poslednom čase utiekajú mnohí príslušníci al-Kájdy. Preto si potrebujú zabezpečiť prístup k vojenským základniam afrických krajín a prítomnosť amerických ozbrojených síl na tomto kontinente. V bývalom otrockom prístave na ostrove Goree, blízko senegalského Dakaru, ktorý navštívil medzi prvými, Bush v emocionálnom prejave pred množstvom kamier a v sprievode najbližších spolupracovníkov afrického pôvodu – Colina Powella a Condoleezy Riceovej – ostro odsúdil obchod s otrokmi a označil ho za „jeden z najväčších zločinov v dejinách ľudstva“. Jeho slová sa stretli s chladnou odozvou. Bohužiaľ, ani počas nasledujúcich dní nedokázal nikoho presvedčiť, že mu išlo o viac, než len o mediálnu príležitosť ukázať sa medzi vedúcimi africkými politikmi a potvrdiť svoju povesť „súcitiaceho konzervatívca“.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama
skvelydarcek.sk

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama