Rómovia nemajú prácu
Mgr. Alena Horváthová, predsedníčka Klubu rómskych žien na Slovensku v Rimavskej Sobote a riaditeľka Informačného a poradenského centra Rómov Činnosť vášho záujmového združenia sa zameriava predovšetkým na pomoc rómskym ženám. Ako im konkrétne pomáhate? - Organizujeme pre ne tréningy a školenia, kde sa zdokonaľujú v komunikačných metódach, učia sa rôzne techniky správania na verejnosti. Z projektov môžem spomenúť napríklad Druhé šance či Participáciu rómskych žien v spoločnosti, ktorá prebieha ešte aj v súčasnosti. Ide o niekoľko víkendových školení pre rómske rodiny. Okrem žien sa na nich zúčastňujú ich partneri a dospievajúce deti. Okrem rôznych projektov pre ženy máte aj ďalšie aktivity, môžete ich predstaviť? - Usilujeme sa venovať nielen ženám, ale aj rómskej mládeži. Založili sme detský rómsky súbor Khamóro pri Reedukačnom detskom domove Čerenčany, organizujeme pre všetky deti bez rozdielu farby pleti detské letné tábory a každoročne pre talentované rómske deti zájazd do Košíc, kde navštívime Strednú umeleckú školu, s ktorou spolupracujeme, a rómske divadlo Romathan. Naše združenie je zároveň spoluorganizátorom mnohých kultúrno-výchovných aktivít, akými sú festivaly či spevácke súťaže. Veľkým prínosom činnosti KRŽ je podľa mňa to, že sme počas dvoch rokov zamestnali 65 nezamestnaných Rómov i Nerómov vo verejno-prospešnej činnosti. V súčasnosti sme ukončili pracovný pomer s piatimi rómskymi asistentmi z okresu Rimavská Sobota. V rámci rimavskosobotského klubu funguje aj Informačné a poradenské centrum Rómov. Čo im ponúka a ako sa jeho služby využívajú? - Naše centrum poskytuje rómskym klientom poradenské služby najmä zo sociálnej a pracovnej oblasti. Často osobne asistujeme pri riešení konkrétnych problémov klientov na sociálnom oddelení Okresného úradu v Rimavskej Sobote. Taktiež podľa potreby zabezpečíme i právne poradenstvo. Pre všetkých záujemcov poskytujeme bibliograficko-informačné služby z oblasti romológie. A od 1. apríla tohto roku ponúkame aj poradenstvo pre ženy. Ide o prípady týraných žien či rôzne problémové rodiny. Ako by ste charakterizovali život Rómov vo vašom regióne, ktorý je známy vysokou nezamestnanosťou? Čo ešte Rómov trápi okrem problému zamestnať sa? - Najväčším problémom pre Rómov, ktorí žijú v našom okrese, je práve nezamestnanosť. A to preto, že nevedia, respektíve sa im nedarí nájsť si nejakú prácu. Rolu hrá aj diskriminačný prvok, keďže často sa idú predstaviť ako uchádzači o voľné miesto, no keď ich vidia zamestnávatelia, zrazu už voľné miesto nie je. Rómske ženy nemajú žiadnu šancu sa zamestnať. Bráni im v tom napríklad to, že nemajú kvalifikáciu alebo majú viac ako 40 rokov. Čo však pokladáme za výhodu, je to, že na stredných školách v našom okrese študuje veľa mladých Rómov, ktorí majú vynikajúci prospech. Problém nastáva až vtedy, keď majú ísť študovať na vysokú školu. Väčšina rodičov je nezamestnaných a zvýšené školské nároky nedokážu pokryť z podpory v nezamestnanosti. Naše združenie sa preto snaží získavať informácie o štipendiách pre študentov, aby sme im pomohli pri dosiahnutí vysokoškolského vzdelania. Ďalším problémom, s ktorým sa v poslednom období stretávame, je prehlbovanie sociálnej priepasti medzi Rómami žijúcimi v obciach a v mestách. Chudoba, sociálna odkázanosť je na dennom poriadku. Novým fenoménom, ktorý sa objavil, je úžera. To je prvoradou úlohou štátu, rómskych aktivistov, aby našli spôsob ako ju odstrániť. O tom, že existuje rasizmus, nemusíme ani hovoriť. Prejavuje sa v každodennom živote, stretávame sa s ním na úradoch, všade tam, kde sú Rómovia odkázaní na pomoc. Ako hodnotíte aktivity našej organizácie Ľudia proti rasizmu? - Vaše aktivity sledujem pravidelne. Som rada, že sa niekto zaujíma aj o rasové násilie a iné formy diskriminácie. Veľakrát sa práve od vás dozviem informácie, ktoré mi pomôžu v našej práci s Rómami. Čo by ste nám zaželali? - Želám Vám veľa pracovných úspechov, menej „informácii o prejavoch rasizmu“ a veľa dopisovateľov, ktorí budú mať pre Vás len dobré správy.
