Elena Lacková
Spisovateľka Elena Lacková patrila medzi najvýznamnejších rómskych predstaviteľov a bola jedným z prvých rómskych spisovateľov vôbec. Považuje sa za zakladateľku pôvodnej rómskej literárnej tvorby v celom vtedajšom Československu. Narodila sa 22. marca 1921 vo Veľkom Šariši v rodine rómskeho primáša a vajdu - starostu obce. Základy vzdelania získala v Ľudovej škole vo Veľkom Šariši. Stala sa prvou Rómkou zo Slovenska a Česka, ktorá vyštudovala Karlovu univerzitu v Prahe. Vo svojich 49 rokoch začala na nej študovať Fakultu osvety a žurnalistiky. Po ukončení vysokoškolského štúdia pôsobila Elena Lacková dva roky ako učiteľka a sociálna pracovníčka v Ústí nad Labem, potom ako sociálna kurátorka na východnom Slovensku. Bola zakladateľkou prvého rómskeho kultúrneho zväzu v 60. rokoch (Kultúrny zväz Cigánov - Rómov) a zakladateľkou Kultúrneho zväzu občanov rómskej národnosti v roku 1989 v Prešove. Od roku 1993 bola členkou Spolku slovenských spisovateľov. Lacková okrem toho iniciovala aj založenie rómskych novín Romano lil, v ktorých pracovala ako šéfredaktorka a založila aj prvé rómske Kočovné ochotnícke divadlo. Do literatúry vstúpila divadelnou hrou zo života Rómov Horiaci cigánsky tábor. Okrem nej napísala aj rozprávkové hry Veľký primáš Baro a Hrbatý Maren. Všetky tri uviedlo rómske profesionálne divadlo Romathan. Z rozhlasovej tvorby je známa hra Žužika. Pokiaľ ide o literárnu tvorbu, autorkina prvá kniha Rómske rozprávky vyšla v roku 1992. O päť rokov neskôr jej čitatelia dostali do rúk autobiografiu Narodila som sa pod šťastnou hviezdou. Časopisecky publikovala v Romano nevo lil ďalšie rozprávky a tri poviedky z obdobia 2. svetovej vojny: Mŕtvi sa nevracajú, Bieli krkavci a Život vo vetre. Jej poslednou rozprávkovou knihou boli Husle s tromi srdcami. Za tvorbu získala veľa ocenení. V roku 2000 ju ocenilo Múzeum židovskej kultúry pamätnou medailou Chatama Sófera za umelecké spracovanie rómskeho holokaustu, a za prínos pre rozvoj kultúrno-spoločenského života Rómov na Slovensku jej v roku 2001 udelil prezident SR štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. stupňa. Posledné roky života prežila Elena Lacková v domove dôchodcov v Košiciach, kde skonala 1. januára tohto roku.
